> Blog > Kúpele Slovensko > Kúpele Brusno > Výlety Brusno a okolie > Mestský hrad v Banskej Bystrici a jeho história

Mestský hrad v Banskej Bystrici a jeho história

Banská Bystrica leží v srdci stredného Slovenska. Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Ak sa rozhodnete navštíviť Banskú Bystricu, jednoznačne si nenechajte ujsť príležitosť prejsť sa areálom mestského hradu, navštíviť múzeá či ostatné pamiatky mesta.

Mestský hrad v Banskej Bystrici patrí k symbolom mesta

Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou. Najstaršou stavbou mestského hradu je farský kostol z 13. storočia, ktorý bol do súčasnej podoby prestavaný v priebehu storočí. Súčasťou opevnenia z 15. storočia je barbakan a bašty. Medzi rokmi 2005 až 2006 prebehla rekonštrukcia priestorov mestského hradu. 

V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Medzi najznámejšie patrí Matejov dom či mestská radnica. V Matejovom dome je v súčasnosti umiestnená expozícia Stredoslovenského múzea venovaná histórii Banskej Bystrice. V budove radnice (Pretória) sú umiestnené expozície Stredoslovenskej galérie s prezentáciou krátkodobých výstav súčasného domáceho a zahraničného umenia. 

V barbakane sa v súčasnosti nachádza kaviareň a reštaurácia, ostatné stavby slúžia cirkvi. V areáli mestkého hradu v Banskej Bystrici môžeme nájsť aj historický cintorín, na ktorom sú pochovaní mnohí národní dejatelia a spisovatelia. 

Aké stavby tvoria hrad v Banskej Bystrici?

Mestský hrad je komplex stavieb, ktoré boli vybudované okolo farského kostola. Areál mestského hradu sa skladá z:

  • Farského kostola,
  • Kostola sv. Kríža,
  • tzv. Matejovho domu,
  • Radnice,
  • budovy fary, kamenného opevnenia s baštami,
  • vstupnou bránou a barbakanom.

Farský kostol

Kostol je známy aj pod názvom Kostol Nanebovzatia Panny Márie či nemecký kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s predĺženým presbytériom a po oboch stranách pristavanými kaplnkami a oratóriom. Jeho charakter je gotický s pôvodnou románskou vežou, doplnený o barokové prestavby.

Je najstaršou časťou mestského hradu v Banskej Bystrici. Postavený bol v 13. storočí na mieste staršej románskej baziliky. Výrazná prestavba nastala v období neskorej gotiky a neskôr v období baroka. Baroková úprava našťastie rešpektovala staršie neskorogotické fragmenty.

Pôvodné zariadenie kostola tvorili oltár sv. Barbory z dielne Majstra Pavla z Levoče, gotická krstiteľnica a gotické tabuľové obrazy. V období baroka po silnom požiari pribudlo neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. 

Kostol sv. Kríža

Kostol sv. Kríža bol pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia. Postavený bol na mieste bývalej kostnice. V interiéri kostola sa nachádza klasicistický oltár z roku 1834. Na oltári sú umiestnené sochy Panny Márie a Márie Magdalény od Vavrinca Dunajského. Kostol sv. Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako slovenský kostol.

Barbakan

Barbakan je neskorogotický pevnostný prvok zabezpečujúci bránu mesta alebo hradu. Do hradu v Banskej Bystrici sa pôvodne vstupovalo po padacom moste ponad umelo vytvorenú vodnú priekopu. Zachovanú vstupnú časť opevnenia hradu v súčasnosti tvorí predbránie a vežová brána so zvyškami zariadenia zdvíhacieho mostu. 

Matejov dom

Matejov dom je päťposchodová budova zakončená vysokým štítom strechy z obdobia neskorej gotiky. Zachovala si viaceré gotické prvky ako gotický portál, či výrazné kvádrovanie fasády. Na fasáde je zachovaný erb kráľa Mateja, mestský erb a rok 1479. Matejov dom v minulosti slúžil ako sýpka, sklad, zásobáreň či zbrojnica.

Radnica (pretórium) 

Radnica v minulosti prešla prestavbami, napriek tomu si zachovala renesančný ráz. Pôvodne sa tu nachádzali renesančné atiky v podobe lastovičích chvostov. Radnica je trojpodlažná, pravouhlá. Exteriéru dominuje z troch strán stĺpová arkáda.

Opevnenie s baštami

V priebehu 16. storočia bolo rozhodnuté, že pôvodné drevené opevnenie a palisády sa nahradia kamennými hradbami. Pôvodná dĺžka opevnenia bola 3 700 m. Súčasťou mestského opevnenia bolo 18 bášt a 9 brán. Medzi zaniknuté patria Mühlsteinova bašta (asanovaná v roku 1947 kvôli výstavbe pošty), Dolná komorská bašta (asanovaná v roku 1930) a Ondrejova bašta.

V súčasnosti sa z mestského opevnenia zachovali už len Banícka, Farská a Pisárska bašta, časť mestských hradieb, barbakan, padací most ponad priekopu a mestská veža.

K zvyšným zachovaným baštám patria Mäsiarska a Pekárska bašta (v areáli Pamätníka SNP), Šusterská bašta (za kinom Hviezda) a bašta pri Lazovnej bráne (na križovatke Lazovnej a Katovnej ulice).

Aký bol historický význam a bystrického mestského hradu?

Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Hradný komplex bol obohnaný hradbami, ktoré chránili najdôležitejšie stavby a zároveň zástupcov mesta pred ohrozením. 

Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol pri pôvodnej baníckej osade. V 13. storočí tu bol vybudovaný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, na starších základoch románskej baziliky. Kostol nechali vybudovať bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní. Farský kostol sa stal centrálnou časťou mestského hradu, podobne ako to poznáme z iných banských miest Kremnice či Banskej Štiavnice

V okolí hradu sa nachádzalo drevené opevnenie. Prvé stavebné práce začali v 2. polovici 15. storočia v hradnom areáli. Opevnenie ešte nebolo súvislé a celokamenné (na niektorých exponovaných miestach stáli bašty, prípadne mestské brány a hradná priekopa). 

V 16. storočí sa začalo s prestavbou do kameňa a výstavbou celého mestského opevnenia. V tomto období boli v okolí kostola vystavané budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi (Matejov dom, radnica). Postavený bol aj Kostol sv. Kríža. a barbakan. Koncom 16. storočia sa pôdorys hradného areálu ustálil do dnešnej podoby. Z tohto obdobia pochádza aj známa Willenbergova veduta, ktorá zachytáva časť mestského hradu spolu s vežou.

V roku 1761 postihol mesto obrovský požiar. Na farskom kostole sa zrútila strecha, prepadli sa klenby a zhorel oltár Majstra Pavla z Levoče. Následne bol prestavaný v barokovom slohu.

Fotogaléria

Mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica

Okrem areálu mestského hradu môžete v Banskej Bystrici obdivovať Námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom a hodinovou vežou. Námestie po stranách obklopujú meštianske domy. Medzi najznámejšie patrí Beniczkého a Thurzov dom, v ktorom sa nachádza jedna z expozícií Stredoslovenského múzea.

Na Dolnej ulici stojí Kostol sv. Alžbety zo 14. storočia a Bethlenov dom z konca 14. storočia, v ktorom sú v súčasnosti umiestnené výstavné priestory a depozitár diel zo zbierky Stredoslovenskej galérie. Historické meštianske domy možno obdivovať aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. 

História Banskej Bystrice

Mesto Banská Bystrica bolo osídlené od najstarších dôb. Vďaka nerastnému bohatstvu sa tu začali ľudia usídľovať už v neolite a dobe bronzovej. Osídlenie a ťažba nerastných surovín pokračovali aj v priebehu doby železnej či doby rímskej. Početné osídlenie centra mesta bolo doložené vo Veľkomoravskom období. 

Počiatky slobodného kráľovského mesta

Na mieste budúceho banského mesta stála pôvodne v období raného stredoveku mala banská osada. Jej význam rástol počas rokov natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na slobodné kráľovské mesto. Nasledovalo obdobie nemeckej kolonizácie a výraznej ťažby medi, železa a striebra. Na základe tureckého nebezpečenstva sa začalo s postupným budovaním kamenného opevnenia na mieste staršieho drevozemného. Obdobie 15. a 16. storočia znamenalo obdobie rozmachu, ale i pádov. Prvý veľký požiar zachvátil mesto v roku 1500 a zničil podstatnú časť mesta. Rozvíjala sa ťažba, na území mesta vznikla jedna z najmodernejších ťažobných spoločností. Nasledoval aj postupný stavebný rozmach. 

Novovek a súčasné dejiny

V roku 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa Gabriel Betlen. Posledný veľký rozvoj Banskej Bystrice nastal v 18. storočí. Na základe veľkého požiaru došlo k podstatnej prestavbe mesta. Postupne však dochádzalo k úpadku ťažiarstva. Mesto sa začalo venovať iným priemyselným odvetviam. V priebehu 2. sv. vojny sa stala Banská Bystrica centrom SNP a protifašistického odboja.

Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Známe osobnosti

Gabriel Betlen-v roku 1620 zvolený v Banskej Bystrici za protestanského uhorského kráľa, pôvodne poradca Štefana Bočkaja

Gabriel Betlen (1580 – 1629)

Gabriel Betlen bol protestantským sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v Uhorsku a na území dnešného Slovenska. Pôvodne zastával funkciu poradcu Štefana Bočkaja. Betlen podporoval aj Bočkajovho nástupcu Gabriela Bátoriho. Po smrti Bátoriho bol pomocou Osmanov dosadený na trón.

V roku 1619 až 1626 viedol protihabsburské povstania. Dobyl takmer celé územie Slovenska. 14. októbra v roku 1620 mu palatín Žigmund Forgáč odovzdal na Bratislavskom hrade uhorskú kráľovskú korunu, 25. augusta 1620 sa na sneme v Banskej Bystrici dal zvoliť za uhorského kráľa. Nakoniec uzavrel prímerie s cisárom Ferdinandom II. Habsburským. Od roku 1623 až 1626 viedol opäť povstanie proti Habsburgovcom. Ďalšie jeho plány zastavila smrť v roku 1629.

Míľniky

  • 1255 – povýšenie na mesto kráľom Belom IV.,
  • 13. storočie – výstavba farského kostola na mieste staršej románskej baziliky;
  • 1380 – spoluzaloženie Zväzu stredoslovenských banských miest;
  • 2. polovica 15. storočia – výstavba mestského kamenného opevnenia;
  • 1495 – založenie Turzovsko-Fuggerovskej spoločnosti s meďou;
  • 1500 – požiar mesta;
  • 16. storočie – dobudovanie kamenného opevnenia, výstavba hradného areálu;
  • 1590 – Willenbergov najstarší pohľad na mesto;
  • 1605 – mesto obsadené vojskami Štefana Bočkaja;
  • 1620 – Gabriel Betlen bol zvolený za uhorského kráľa;
  • 1645 – epidémia si vyžiadala mnoho životov;
  • 1761 – jeden z najväčších požiarov v Európe;
  • 1767 – farský kostol prechádza barokovou obnovou;
  • 1776 – sídlo rímskokatolíckej diecézy;
  • 1851 – vyučovanie slovenčiny na rímskokatolíckom gymnáziu;
  • 1889 – založenie Mestského múzea;
  • 1944 – mesto sa stalo centrom Slovenského národného povstania;
  • 1945 – oslobodenie jednotkami sovietskej a rumunskej armády;
  • 1955 – historické jadro je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu;
  • 1994 – rekonštrukcia Námestia SNP;
  • 2005 a 2006 – rekonštrukcia mestského hradu.

Povesť

Hovorí sa, že oltár Majstra Pavla v Banskej Bystrici bol ešte honosnejší ako ten z Levoče. Údajne to spôsobil syn majstra Pavla, pretože v hádke zabil akéhosi mešťana a mal zaplatiť vysoké odškodné. Banskobystrická mestská rada nakoniec navrhla, že odškodné zaplatí, ak Majster Pavol vyzdobí kaplnku sv. Barbory vyrezávaným gotickým oltárom.

Zaujímavosti

  • K protitureckému obrannému systému patrila aj strážna veža – vartovka. Vežu postavili juhovýchodne od mesta v roku koncom 16. storočia. Veža bola ukončená drevenou rozhľadňou. Patrila k systému vartoviek v Ľubietovej, Slovenskej Ľupči, vo Zvolene a Banskej Štiavnici.
  • Farský kostol postihli dva ničivé požiare, na základe ktorých prebiehali aj následné prestavby. Prvý požiar bol v roku 1500. Druhý v roku 1761 bol tak ničivý, že zhorela podstatná časť mesta. V roku 1761 podľahol požiaru tiež oltár sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče. V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom. Pôvodný oltár bol pravdepodobnejšie ešte monumentálnejší ako v Levoči.
  • Bethlenov dom je budova, ktorá nesie meno sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý v prvej polovici 17. storočia povstal proti rakúsko-uhorskému cisárovi. Hovorí sa, že práve v tomto dome sa nechal korunovať za uhorského kráľa. Protihabsburské povstanie však bolo potlačené a Bethlen sa musel vzdať kráľovskej koruny.
  • Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Doprava

Banská Bystrica je okresným a krajským mestom v srdci Slovenska. Cez Banskú Bystricu prechádza rýchlostná cesta R1, hlavný ťah cesty č. 66, ktorý pokračuje do Brezna a hlavný ťah č. 59 smerom na Turčianske Teplice a Donovaly. V meste premáva MHD, k dispozícii je aj osobná preprava. Medzimestskú a diaľkovú dopravu zabezpečuje autobusové a vlakové spojenie. 

Ako sa dostať do Banskej Bystrice?

Z kúpeľov Sliač

Kúpele Sliač sú vzdialené od Banskej Bystrice 16 km. Z kúpeľov sa je potrebné napojiť na rýchlostnú cestu R1, ktorá je spoplatnená. Zo Sliaču premáva do Banskej Bystrice pravidelná autobusová aj vlaková doprava. Najlepšou voľbou je vlakové spojenie zo zastávky Sliač, kúpele. Cesta trvá približne 20 minút. 

Z kúpeľov Brusno

Banská Bystrica je od kúpeľov Brusno vzdialená 24 km. Autom trvá cesta približne 25 minút. Z kúpeľov Brusno je potrebné prejsť na hlavný ťah číslo 66 do Banskej Bystrice. Do mesta z Brusna pravidelne premáva aj železničná a autobusová doprava. Cesta verejnou dopravou trvá približne 24 minút. Z autobusovej a vlakovej stanice trvá cesta pešo približne 16 minút. 

Z kúpeľov Turčianske Teplice

Banská Bystrica je vzdialená od kúpeľov v Turčianskych Tepliciach 36,5 km. Cesta autom môže trvať 40 minút. Z Turčianskych Teplíc za Dolnou Štubňou je potrebné odbočiť na cestu č. 14 smerom na Harmanec. Následne sa napojiť na cestu 59, ktorá vedie priamo do Banskej Bystrice. Do Banskej Bystrice pravidelne premáva z Turčianskych Teplíc aj vlaková a autobusová doprava. Cesta trvá približne 50 minút.

Zo železničnej stanice v Banskej Bystrici do centra mesta pravidelne premáva MHD (linka 100). Najbližšia zastávka autobusu je Námestie Štefana Moysesa. Nachádza približne 130 m od hradu.

Parkovanie

Parkovanie je zabezpečené na vyhradených parkovacích zónach za poplatok. V blízkosti hradu sa nachádza parkovisko, kde je možné parkovať v nedeľu zdarma. Cez pracovný týždeň a v sobotu je parkovanie spoplatnené.

Mapa miesta

Vstupné/Cenník

Cena vstupného do Radnice a Matejovho domu sa pohybuje okolo 1,00 € až 4,00 €. 

Aktuálny cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Stredoslovenskej galérie a Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktoré uvádzame nižšie v sekcii súvisiace odkazy.

Postrehy návštevníkov

Otváracie hodiny

Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný. Ostatné objekty slúžia cirkvi. Radnica a Matejov dom sú otvorené v priebehu týždňa okrem pondelka v doobedných a poobedných hodinách.

Pre aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Stredoslovenskej galérie a Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktoré uvádzame nižšie v sekcii súvisiace odkazy.

Video

Potulkami Banskou Bystricou – Mestský gotický hrad, čo všetko možno vidieť a navštíviť

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top