Kremnica – história banského mesta

Mesto Kremnica patrí k známym historickým banským mestám. Aj keď svojou rozlohou v súčasnosti patrí k tým menším a ťažba drahých kovov tu už dávno zanikla, Kremnica ponúka svoje bohatstvo v podobe mnohých zachovaných historických pamiatok.

Historické pamiatky zlatej Kremnice

Mesto Kremnica leží v Kremnických vrchoch v okrese Žiar nad Hronom. V minulosti bola Kremnica významným mestom vďaka ťažbe nerastných surovín, predovšetkým zlata a striebra. Na základe najväčšej produkcie zlata v Uhorsku v priebehu 14. storočia dostala prívlastok zlatá Kremnica. Patrila k bohatým stredovekým mestám s kráľovskými privilégiami a s vedúcim postavením v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najvýraznejšou súčasťou histórie Kremnice bolo okrem baníctva aj mincovníctvo. Jeho tradícia pretrváva dodnes.

Na základe svojho významu boli v Kremnici postavené mnohé historické stavby, ktoré sa z väčšej miery zachovali. Historickým jadrom centra mesta Kremnica je súčasné Štefánikovo námestie. Nad námestím sa týči Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny. Uprostred námestia stojí Morový stĺp sv. Trojice z 18. storočia. V okolí námestia sa nachádza množstvo ďalších pamiatkovo chránených a turisticky zaujímavých objektov.

Mestská pamiatková zóna v Kremnici

Historické centrum Kremnice bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1950. Mestský hrad patrí medzi národné kultúrne pamiatky. V rámci pamiatkovej rezervácie sa nachádza 116 kultúrnych pamiatok.

Mestský hrad a gotický Kostol svätej Kataríny

Mestský hrad tvorí komplex niekoľkých stredovekých stavieb. Kremnický hrad vznikal v priebehu 13. až 15. storočia, pričom postupne menil svoj vzhľad. Pôvodne sa tu nachádzal románsky kostol s karnerom a cintorínom, neskôr bolo pristavané dvojité opevnenie či palác komorského grófa. Na mestský hrad sa priamo pripájali hradby mesta Kremnica. 

Komplex budov tvoria:

• Gotický Kostol sv. Kataríny z polovice 15. storočia je ústrednou stavbou mestského hradu. Mohutná veža kostola sa stala symbolom mesta Kremnica a je pravdepodobne najfotografovanejším miestom Kremnice. 
• Radnica zo 14. storočia bola súčasťou mestských hradieb pričom prešla mnohými prestavbami. Mala reprezentatívnu a zároveň aj obrannú funkciu. V súčasnosti sa zachovala do výšky prízemia so suterénom.
• Južná veža, tzv. Farská či Schodisková prepájala vstupným schodiskom hrad s mestom.  Postavená bola v 2. pol. 14. storočia. V 18. storočí k nej pristavali kryté schodisko. 
• Hodinová či Malá veža pochádza z polovice 13. storočia. Vo veži bol umiestnený najväčší renesančný zvon Urban.
• Ranogotický karner z 1. pol. 14. storočia. V spodnej časti sa nachádza kostnica, v hornej časti gotická kaplnka, ktorá je zdobená freskami zo života sv. Erazma.
• Severná veža a vstupná brána z 2. polovice 14. stor. chránia vstup do hradu zo severu. 
• Banícka bašta bola pôvodne postavená ako presbytérium hradnej kaplnky, neskôr zmenená na obranný prvok mestských hradieb. Nachádza sa neďaleko Severnej veže a karnera.

Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny je jednou z expozícií Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí. V hradnom areáli sa nachádza v súčasnosti 6 stálych expozícií, a to Barokové plastiky (v budove Radnice), Kremnické zvony a zvonolejári (v Malej veži), Z archeologického výskumu hradu a Obrana mesta (v Severnej veži) a samotný Kostol sv. Kataríny či románsky karner.

Opevnenie mesta Kremnica

Opevnenie mesta sa tiahne v dvoch úrovniach. Mestský hrad je obohnaný prvou líniou, historické jadro mesta druhou líniou opevnenia. Hradobný múr bol postavený na základe nariadenia kráľa Žigmunda o opevnení dôležitých kráľovských miest z roku 1405. Vstup do mesta bol umožnený tromi bránami, a to Dolnou, Hornou a Malou (Horná a Malá v súčasnosti neexistujú). Ochranu brány zabezpečoval barbakan. 

Kremnická mincovňa

Mincovňa v Kremnici bola dôležitou mincovňou v Uhorsku. Aj napriek rôznym vojnovým udalostiam či ekonomickým úpadkom mincovňa neprerušila svoju takmer 700 ročnú činnosť na dlhší čas. Objekty mincovne prešli postupným stavebným vývojom od 15. storočia. V súčasnosti sa v priestoroch budovy nachádza expozícia Mincovne, ktorá je zameraná na históriu razby a ďalšie zaujímavé exponáty.

Morový stĺp svätej Trojice

Barokový morový stĺp bol postavený v 18. storočí ako pamiatka na morovú nákazu, ktorá postihla mesto. Na morovom stĺpe je zobrazená v nadživotnej veľkosti svätá Trojica. Ďalej sú tu zobrazení svätci, ktorí chránia pred morovou nákazou, ale i patróni baníctva. Morový stĺp bol zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Meštianske domy, radnica a fara na Štefánikovom námestí

Súčasné Štefánikovo námestie v Kremnici obklopuje zástavba gotických či renesančných meštianskych domov. Štefánikovmu námestiu dominuje neskorobaroková budova súčasného Mestského úradu, ktorá pochádza zo 14. storočia. Vznikla spojením dvoch meštianskych domov. Hneď vedľa Mestského úradu stojí Rímskokatolícka fara, ktorá bola pôvodne neskorogotickým meštianskym domom. Prestavaná bola v 18. storočí v empírovom slohu. V jednom z neskoro renesančných meštianskych domov na okraji námestia sa nachádza Múzeum mincí a medailí.

Fotogaléria

Múzeá v Kremnici

V Kremnici sa nachádza niekoľko múzeí. Medzi tie najzaujímavejšie patrí Múzeum mincí a medailí, ktorého zbierkový fond predstavuje exponáty z oblasti numizmatiky a medailérstva.

Pre milovníkov humoru a satiry môže byť zaujímavá návšteva Múzea gýča, ktoré sídli v Bellovom meštianskom dome. Návštevníkom je tu prezentovaných viac ako 700 doslova gýčových exponátov. 

Banské múzeum v Štôlni Andrej dokumentuje históriu ťažby zlata.

Banské pamiatky v okolí Kremnice

Kremnica je známa predovšetkým svojou banskou činnosťou. V okolí mesta sa nachádza niekoľko technických pamiatok, ktoré pripomínajú slávnu banskú históriu. V súvislosti s tým sa pristúpilo aj na ochranu zachovaných technických banských pamiatok v podobe pamiatkových zón.

Dedičné štôlne a šachty

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria dedičné štôlne a šachty. Zachovali sa tu 3 dedičné štôlne – Hlboká (Hornoveská) dedičná štôlňa, Hlavná dedičná štôlňa cisára Ferdinanda a Horná dedičná štôlňa (Mestská dedičná štôlňa).

Okrem štôlní sa zachovali aj ťažobné šachty (Šachta Ferdinand). Severozápadne nad mestom môžeme nájsť ťažnú vežu šachty Ludovika. Jediné dobre zachované banské dielo, ktoré zodpovedá bezpečnostným podmienkam, je Štôlňa Andrej, ktorá je v súčasnosti sprístupnená návštevníkom.

Ďalšie banské pamiatky

V okolí mesta sú zachované pozostatky pomerne veľkého množstva pamiatok a banských diel, ktoré pripomínajú banskú činnosť. Uviesť môžeme napr. kamenný pamätník na návštevu panovníka Františka Lotrinského.

V rámci mestskej zástavby sa zachovali aj banícke domy z 19. a 20. storočia. Pre tieto domy je typickým znakom drevená pavlač na poschodí. Domy bývali prízemné zrubové či dvojposchodové, kamenné, omietnuté, so sedlovou alebo valbovou strechou zakrytou šindľom.

Náučné chodníky, ktoré približujú banskú minulosť

V Kremnici boli vybudované náučné chodníky Po stopách baníckej činnosti. Ich celková dĺžka predstavuje 18,25 km. K dispozícii je 6 trás, najkratšia vedie mestom, najdlhšia smeruje až na Kremnické Bane.

Mestské parky v Kremnici

Ďalšie pamiatky mesta Kremnica

V Kremnici sa okrem hlavných a turisticky najatraktívnejších pamiatok nachádza pomerne veľké množstvo tých menej známych. Radová zástavba meštianskych domov sa nachádza po oboch stranách pešej zóny v Kremnici, ďalej na ulici Jána Kollára, ktorá ústi zo Štefánikovho námestia (tu môžeme nájsť aj známu Uličku slávnych nosov), či na ulici Kutnohorskej. Meštianske domy sa nachádzajú aj na Námestí SNP. Mestské kultúrne stredisko sídli tiež v jednom z meštianskych domov.

V Kremnici sa okrem známeho kostola sv. Kataríny nachádza niekoľko ďalších kostolov. Na konci pešej zóny stojí rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety. Na dolnej časti Štefánikovho námestia môžete nájsť Františkánsky kostol s kláštorom z polovice 17. storočia či kostol sv. Kríža, ktorý sa vypína na vrchole Kremnickej kalvárie.

V rámci mesta Kremnica sa nachádzajú ďalšie pamiatky v podobe pomníkov, pamätníkov, sôch, pamätných tabúľ či iných pamiatok, ktoré boli spolu s historickým centrom mesta zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok mesta Kremnica.

História mesta Kremnica

História banského mesta Kremnica sa začala písať pravdepodobne už v 9./10. storočí, kedy mali vzniknúť prvé pokusy o dobývanie nerastných surovín. Rozmach Kremnice začal v 14. storočí spolu s udelením privilégií. V roku 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vtedajšej osade Cremynchbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta na základe jeho reforiem.

Nasledujúce storočia znamenali pre Kremnicu postupný rozvoj. Po získaní privilégií sa stala Kremnica mestom rôznych výsad. Okrem rozsiahlej banskej činnosti tu bola založená mincovňa, rozvíjalo sa podnikanie súkromných ťažiarskych spoločností, kráľ mestu daroval pôdu a majetky.

V Kremnici sa mohli konať jarmoky a trhy, mala hrdelné právo, zároveň slobodnú voľbu mestskej rady a richtára či právo varenia a výčapu piva. 14. storočie znamenalo pre Kremnicu rozmach najmä v produkcii zlata, za čo si vyslúžila prívlastok zlatá Kremnica. Od 15. storočia bol zaznamenaný rozvoj remesiel a zakladanie cechov. V meste sa rozvíjala vzdelanosť, založených bolo niekoľko škôl.

V 1. polovici 19. storočia banská činnosť upadala, čo znamenalo aj úpadok mesta. V rokoch 1869 – 1872 bola vybudovaná železničná trať Vrútky-Hronská Dúbrava, ktorá pomohla mestu vyrovnať sa so zlou situáciou a prinavrátiť ako-taký rozmach.

Koniec 19. storočia a druhá svetová vojna znamenali pre Kremnicu katastrofu, najmä čo sa týka historických pamiatok. Na základe poškodenej statiky bolo zbúraných niekoľko historických budov (kostol na námestí či poschodia radnice na Mestskom hrade). Zbúraná bola Horná a Malá brána a časť mestských hradieb. Historické jadro mesta bolo najviac poškodené počas vojny. Po roku 1950 a začlenení stavieb do mestskej pamiatkovej zóny boli historické budovy zrekonštruované, či nanovo postavené.

Banská činnosť sa na území mesta Kremnica ukončila 1970. Posledná ťažba sa uskutočnila v roku 1992 v lome Šturec.

Míľniky

• 9. – 10. storočie – počiatky banskej činnosti;
• 1328 – kráľovské privilégiá udelené Kremnici panovníkom Karolom Róbertom z Anjou;
• 14. – 15. storočie – najvýznamnejší rozmach Kremnice;
• 15. storočie – rozmach remesiel a cechov či školstva;
• 1695 – Kremnica získava jarmočné právo;
• 1765 – 1772 – výstavba morového stĺpu;
• začiatok 19. storočia – úpadok banskej ťažby;
• 1869-1872 – vybudovanie železničnej trate Vrútky-Hronská Dúbrava;
• koniec 19. storočia – sanácia historických stavieb;
• 2. sv. vojna – podpálenie historického jadra mesta fosforom;
• 1950 – historické jadro vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Historické fotografie

Zaujímavosti

• Jedným z majiteľov hradu Strečno bol istý čas aj slávny Matúš Čák Trenčiansky.
• V Kremnici sa nachádzali aj verejné kúpele, v súčasnosti neexistujú. Na mieste kde stáli vedie hlavný ťah Žiar nad Hronom – Kremnické Bane. Kúpeľný pobyt si však stále môžete užiť v neďalekých kúpeľoch Turčianske Teplice alebo v Sklených Tepliciach. 
• Neďaleko náraziska šachty Ludovika bol navŕtaný termálny prameň, ktorý dodnes zásobuje termálne kúpalisko Katarína.
• V roku 2013 sa víťazom ankety Strom roka 2013 stal 350-ročný dub letný v Zechenterovej záhrade. Slovensko reprezentoval aj v súťaži Európsky strom roka kde získal 4. miesto.
• Na Štefánikovom námestí stál do roku 1880 neskorobarokový kostol Blahoslavenej Panny Márie. Kostol musel byť zbúraný z dôvodu porušenia statiky v dôsledku banskej činnosti, ktorá pod ním prebiehala. O jeho existencii sa zachovali len archívne materiály.
• Vstup Židom do mesta Kremnica bol povolený v roku 1751. Dovtedy sa ku všetkým banským mestám nemohli priblížiť. Následne tu vznikla židovská obec, ktorá postavila synagógu v roku 1890. Počas 2. svetovej vojny bola synagóga zničená a nikdy nebola obnovená.
• Vedľa kostola sv. Jána Krstiteľa sa nachádza geografický stred Európy.
• Pri príležitosti inžinierskej konferencie, ktorá sa konala v roku 1889, nainštaloval Bohuslav Križko v Kremnici prvé verejné elektrické osvetlenie v Uhorsku.
• Kremnicu navštívili mnohí králi a panovníci. K najvýznamnejším patrili Karol Róbert z Anjou, Žigmund Luxemburský, Matej Korvín, Ferdinad I. Habsburský, František Lotrinský, kráľ Jozef II, cisár František Jozef I. a kráľ Ferdinand I. Coburg.

Doprava

Kremnica je mesto ležiace medzi Turčianskymi Teplicami a Žiarom nad Hronom. Dostupná je autobusom aj vlakom.

Doprava do Kremnice zo Sklených Teplíc a Turčianskych Teplíc

Kremnica je od Sklených Teplíc vzdialená približne 31 km. Cesta osobným autom trvá asi 25 minút. V prípade verejnej dopravy odporúčame však cestovať autobusom s prestupom v Žiari nad Hronom. Časová náročnosť je približne jedna hodina, podľa zvoleného dopravného spojenia. 

Od Turčianskych Teplíc leží Kremnica približne vo vzdialenosti 22 km. K dispozícii je vlakové aj autobusové spojenie niekoľkokrát denne. Kremnica je obľúbeným výletným miestom hostí kúpeľov Turčianske Teplice.

Parkovanie

Najlepší prístup k prehliadke celého historického centra mesta Kremnica je pešo. Osobný automobil je vhodné zaparkovať na vymedzených parkovacích zónach za poplatok. Parkovanie je možné aj priamo na Štefánikovom námestí, či na námestí SNP. Väčšie parkovisko sa nachádza neďaleko budovy mestského úradu a budovy gymnázia.

Trasa

Keďže Kremnica je pomerne malé mesto, všetky najzaujímavejšie pamiatky sú koncentrované v centre mesta. Autobusová stanica je od Štefánikovho námestia vzdialená asi 3 minúty chôdze. Na námestie SNP sa dostanete za minútu. Už od autobusovej stanice sú viditeľné hradby mesta. Po chvíli sa dostanete k Barbakanu a k Dolnej bráne. 

Štefánikovo námestie obkolesujú meštianske domy, nachádzajú sa tu múzeá Mincí a medailí, Múzeum Gýča či Mincovňa. Nad námestím sa týči Mestský hrad. 

Južne od Námestia SNP je pešia zóna. Ak sa vydáte severným smerom od autobusovej stanice pozdĺž hradieb za pár minút natrafíte na ďalšie historické pamiatky mesta na ulici Kutnohorskej, či na druhej strane hlavného ťahu na Kremnické Bane.

Kremnické Štefánikovo námestie je vystavané do pomerne strmého kopca. Mestský hrad, ktorý je dominantov mesta, bol postavený tiež na vyvýšenine. Návšteva pamiatky je vhodná pre rodiny s deťmi aj pre seniorov. V rámci prehliadky je možnosť vyjsť po úzkom schodisku do veže, avšak tu je potrebná istá dávka odvahy. Pokiaľ máte problémy s výškami, či klaustrofóbiu, odporúčame prehliadku dobre zvážiť.

Mapa miesta

Podujatia v meste Kremnica

Mesto Kremnica každoročne usporadúva mnohé výstavy, kultúrno-spoločenské, hudobné či športové podujatia. Spojte návštevu podujatí v Kremnici s wellness pobytom v kúpeľnom meste Turčianske Teplice, či rekondičným pobytom v Sklených Tepliciach a doprajte si s priateľmi nezabudnuteľné kultúrne zážitky.

Aktuálne informácie ohľadom podujatí nájdete na webovej stránke Kultúrneho informačného centra mesta Kremnica, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt, na oficiálnych stránkach mesta Kremnica, či na facebookovej stránke.

Kremnické gagy

Kremnické gagy sú najvýznamnejším a najznámejším podujatím mesta Kremnica najmä medzi umelcami a milovníkmi dobrej zábavy. Kremnické gagy sú podujatím humoru a satiry s niekoľko desiatok ročnou tradíciou. Každoročne sa v rámci programu odovzdávajú ocenenia v podobe Zlatého gunára, Trafenej husi či ceny Stana Radiča. Podujatie sa zvyčajne koná v priebehu leta a žije ním doslova celá Kremnica.  

Kremnický hradný organ

Kremnický hradný organ je podujatie s dlhoročnou tradíciou, ktoré sa pravidelne koná počas leta v priestore Mestského hradu. Organový festival v priestoroch kostola sv. Kataríny tradične rozozvučí koncertný organ, ktorý sa v kostole nachádza. Kostol každoročne privíta tých najlepších organistov z celého sveta. Vypočuť si takýto koncert bude jednoznačne neopakovateľným zážitkom.

Big air v meste

Uprostred Štefánikovho námestia sa už tradične niekoľko rokov koná zimné športové podujatie Big air v meste. Je to jedinečná snowboard a freeski show, na ktorú sa pravidelne tešia nielen milovníci športu, ale aj väčšina obyvateľov Kremnice. 

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Niektoré pamiatky sú v Kremnici dostupné bezplatne. Návšteva múzeí, či vstup do Kremnického hradu sú spoplatnené. 

Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny jednotlivých pamiatok počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke mesta Kremnica či Turistickej informačnej kancelárie, ktoré uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Postrehy návštevníkov

Video

Mohlo by vás zaujímať