Levoča – mestská pamiatková rezervácia

Levoča patrí k unikátne zachovaným stredovekým mestám s mnohými pamiatkami, ktoré v súčasnosti tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu. Levoču preslávil najmä Majster Pavol, ktorý tu vytvoril pre Chrám svätého Jakuba jedinečné dielo – najvyšší oltár na svete. Spoznajte s nami najkrajšie pamiatky mesta Levoča, ktoré bolo na základe svojho významu zapísané aj do zoznamu UNESCO.

Renesančná radnica v Levoči, v pozadí Bazilika sv.Jauba

Levoča, stredoveké mestečko, ktoré preslávil Majster Pavol

K najznámejším a turisticky najnavštevovanejším mestám, ktoré ležia na severovýchode Slovenska neďaleko známeho Aquaparku Poprad, patrí jednoznačne Levoča. Asi každý z nás počul o najslávnejšom umelcovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a jeho unikátnom diele, ktoré je úzko prepojené s mestom Levoča. V priebehu storočí sa pôvodne z malých osád vyvinulo mesto, ktoré sa stalo jedným z najdôležitejších centier Spiša.

Najstaršia zmienka o meste Leucha pochádza z čias panovania Bela IV. V roku 1317 sa už spomína ako kráľovské mesto. Na základe kráľovských práv a privilégií v meste prekvital obchod, čím rástlo i jeho bohatstvo. K najväčšiemu rozkvetu Levoče v oblasti architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia a remesiel došlo v 15. a 16. storočí. Levoča bola jedným z ústredných centier renesancie a humanizmu. Patrila medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorska.

Vtedajší význam mesta v súčasnosti odzrkadľujú najmä pozoruhodné historické pamiatky, na základe ktorých sa Levoča radí k popredným turistickým centrám. Nájdeme tu množstvo historických meštianskych domov, časti zachovaného historického opevnenia Levoče, radničnú budovu so zvonicou a azda najznámejší Chrám sv. Jakuba, ktorý ukrýva hlavný oltár vytvorený Majstrom Pavlom z Levoče. Na základe svojho významu boli v roku 1950 historické pamiatky Levoče sústredené do Mestskej pamiatkovej rezervácie.

Túžite navštíviť viacero pamiatok v regióne Spiš? Spojte spoznávanie histórie Levoče s wellness pobytom vo Vyšných Ružbachoch alebo s pobytom v Kúpeľoch Nový Smokovec.

Historické centrum Levoče

Levoča si do dnešných dní zachovala charakter stredovekého mesta. Vďaka množstvu pamiatok, ktoré sa v Levoči nachádzajú, patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Za najvýznamnejšiu pamiatku Levoče môžeme považovať rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi. V interiéri kostola sa nachádza drevený neskorogotický oltár, ktorému na základe jeho pozoruhodnej výšky 18,6 m patrí prvenstvo na celom svete.

Okolo stredovekého námestia sa tiahnu meštianske domy. Ďalej sa tu nachádza známa renesančná radnica, budova župného domu a mnohé iné. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Zaujímavosti

  • V súdnych záležitostiach patrila Levoča priamo pod najvyššieho kráľovského úradníka – personalistu. Túto výsadu mali iba 4 mestá v Uhorsku.
  • Začiatkom 15. storočia sa stala Levoča členom združenie piatich najvýznamnejších hornouhorských slobodných kráľovských miest – Levoča, Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov.
  • V rokoch 1520 – 1521 pôsobil v Levoči ako rektor školy Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VII..
  • V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Práve tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska“.
  • Podľa osoby Juliany Korponaiovej-Géciovej napísal Mór Jókai historický román Levočská biela pani.
  • V roku 2009 bola Levoča a dielo Majstra Pavla na základe svojho výskumu zapísaná do zoznamu UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Aké pamiatky môžeme nájsť v Levoči?

V Levoči sa nachádza množstvo historických pamiatok. Medzi turistami najnavštevovanejšie a najatraktívnejšie pamiatky patria:

  • Bazilika svätého Jakuba,
  • Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba,
  • Renesančná levočská radnica so zvonicou,
  • Župný dom,
  • Klietka hanby,
  • Meštianske domy,
  • Mestské hradby,
  • Kostol a komplex kláštorných budov mníšskeho rádu minoritov,
  • Gymnaziálny kostol.

Obrázok/Zdroj/Autor: Košická brána v Levoči – časť bývalého mestského opevnenia / Wikimedia, licencia CC / Henryk Bielamowicz

Košická brána v Levoči – časť bývalého mestského opevnenia

Bazilika svätého Jakuba

Bazilika svätého Jakuba je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši. Práve vďaka tomuto chrámu bola Levoča v roku 2009 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Farský Kostol sv. Jakuba postavili v prvej polovici 14. storočia ako trojloďovu stavba. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice. V roku 1859 – 1860 postavili neogotickú vežu.

V interiéri sa nachádza jedenásť gotických oltárov. Hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárom celkom na svete. Okrem nich sa tu nachádzajú rôzne umelecké skvosty ako renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy a náhrobky či drevené lavice levočských mešťanov. K najstaršej výzdobe kostola z obdobia okolo roku 1400 patria nástenné maľby.

Na baziliku minor povýšila kostol Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí svojim dekrétom z 28. septembra 2015.

Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba

Unikátny neskorogotický oltár Panny Márie a sv. Jakuba Apoštola, bol zhotovený v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 – 1518. Je z lipového dreva. Jeho výška je 18,62 m a šírka 6,2 m. Oltár zapĺňa priestor svätyne Baziliky sv. Jakuba od podlahy až po klenbu. Centrom oltára sú monumentálne postavy Madony a svätcov. Madona je vysoká 2,47 m, sv. Jakub 2,32 ma sv. Ján 2,30 m. Predela oltára predstavuje Poslednú večeru. Krídla oltára sú z prednej strany zdobené reliéfmi, zo zadnej tabuľovými maľbami.

Renesančná levočská radnica so zvonicou

Budova radnice vznikla pravdepodobne okolo polovice 15. storočia a prešla mnohými stavebnými úpravami až do dnešnej podoby, ktorá je výsledkom prestavby v 19. storočí. Na južnej strane fasády sú fresky pochádzajúce z roku 1615, ktoré predstavujú občianske cnosti. Na poschodí sa nachádza veľkolepá zasadacia sieň. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou. Tú postavili v rokoch 1656  –  1661 a slúžila ako zvonica.

V súčasnosti nájdete v budove radnice expozícia SNM venovanú dejinám mesta Levoča. Okrem stálych expozícií sa tu konajú aj príležitostné výstavy a expozície.

Župný dom

Župný dom sa nachádza na severnej strane námestia. Historická dvojposchodová budova v klasicistickom slohu bola sídlom Spišskej župy do roku 1922.

Klietka hanby

Jednou z obľúbených, skôr kurióznych pamiatok mesta, je klietka hanby. Pôvodná stála na mieste evanjelického kostola. V 16. – 17. stor. slúžila na verejné pranierovanie ľahších trestov.

Meštianske domy

Na historickom námestí v Levoči sa nachádza viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových meštianskych domov. Meno nesú podľa známych majiteľov, alebo osobností, ktoré dom istý čas obývali. Medzi najznámejšie domy patrí Dom Majstra Pavla, kde sa nachádzajú v súčasnosti expozície Spišského múzea – Múzeum majstra Pavla.

Klietka hanby v Levoči

Medzi ďalšie pozoruhodné pamiatky patrí Thurzov dom, so zachovalou renesančnou atikou a s grafitovou omietkou. Na Mariássyho dome stojí za pozornosť portál z roku 1683. Pri potulkách mestom určite neobíďte ani Spillenbergov dom, ktorý má na čelnej fasáde bohatú renesančnú výzdobu či Krupekov dom, ktorý má bohato zdobenú fasádu maľbami a kvádrovaním zo 16. storočia. V dome č. 26, pôvodne neskorogotickom, bola do 19. stor. umiestnená Breuerova tlačiareň.

Fotogaléria

Mestské hradby

Koncom 13. storočia začalo mesto na základe svojich práv a privilégií s opevňovaním. V priebehu 14. a 15. storočia vznikli kamenné hradby. Dodnes sa zachovalo až 80% hradbového systému. Košická brána, Menhardská a Poľská brána patria k najkrajším častiam bývalého mestského opevnenia. V súčasnosti je väčšia časť opevnenia reštaurovaná, rekonštruované sú viaceré bašty a veže.

Kostol a komplex kláštorných budov mníšskeho rádu minoritov

Kostol a komplex kláštorných budov mníšskeho rádu Minoritov z rokov 1748-1755 sa nachádza za Košickou bránou. Stojí na mieste, kde kedysi stál najstarší levočsský kostol. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečelí kostola sa nachádza nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. 

Gymnaziálny kostol

Gymnaziálny kostol stojí na konci Kláštorskej ulice. Pochádza z prvej polovice 14. storočia. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu neskôr prebudovaný v barokovom slohu.

História Levoče

Územie Levoče, najvýznamnejšieho strediska stredovekého Spiša, bolo osídlené už od mladšej kamennej doby. Následne pokračovalo v období bronzovej, laténskej a veľkomoravskom období. Na území Levoče existovali v 12. storočí tri slovanské osady. V roku 1241 sa v blízkosti slovanských osád usídlili nemeckí kolonisti, ktorí prišli po nájazde Tatárov na pozvanie kráľa Bela IV. Neskôr vzniklo zlúčením osád mesto Levoča.

Počiatky slobodného kráľovského mesta

Prvýkrát sa spomína Leucha v roku 1249, onedlho na to, v roku 1271, sa stala centrom Provincie 24 spišských miest. Mesto malo výsady a práva slobodného kráľovského mesta  s rôznymi právami a privilégiami. Hospodársky rozmach mesta podnietilo najmä právo skladu, ktoré získala Levoča v roku 1321. O dva roky neskôr v roku 1323 sa Levoča stala slobodným kráľovským mestom.

V roku 1317 je Levoča v kráľovských listinách označovaná ako „civitas nostra regalis“, čiže naše kráľovské mesto. Oficiálne sa Levoča stáva slobodným kráľovským mestom v roku 1323. Následne na to rýchlo dosiahla hospodársky a sociálny rozmach, ktorý vyvrcholil v priebehu 15. stor. a 16. storočia.

Levoča v období najväčšieho rozmachu

Od 15. storočia Thurzovci vlastnili v Levoči na námestí mnohé domy. Zároveň v meste podporovali školstvo, umenie a kultúru. V priebehu 15. a 16. storočia vďaka privilégiám a výhodnej polohe sa Levoča stala hospodárskym, politickým a cirkevným centrom Uhorska, čo podnietilo jej kultúrny a architektonický rozkvet. V tomto období (konkrétne v roku 1506) prišiel do Levoče talentovaný rezbár Majster Pavol a pôsobil tu až do roku 1537. Majstrovo sochárske dielo preslávilo Levoču na celom svete.

V rámci šírenia reformácie prijala Levoča v roku 1549 spoločné evanjelické augsburské vyznanie. Evanjelici zabrali všetky katolícke kostoly v Levoči. Počas reformácie, okolo roku 1558, vzniklo v Levoči evanjelické gymnázium.

Levoča v období novoveku až do súčasnosti

V priebehu 18. storočia došlo k úpadku na základe náboženských sporov spôsobených protireformáciou, ako aj pre stavovské povstania. V 40-tych  rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Vybudovaním košicko-bohumínskej železnice v roku 1873, ktorá mesto obchádzala, význam Levoče poklesol.

Míľniky

  • 1249 – prvá písomná zmienka o Levoči,
  • 1271 – Levoča vystupuje v listine kráľa Štefana V. ako centrum Provincie 24 spišských miest,
  • 1317 – Levoča je v kráľovských listinách označovaná ako kráľovské mesto,
  • 1321 – Levoča získala právo skladu,
  • 1323 – Levoča sa stáva slobodným kráľovským mestom,
  • 1506 – príchod Majstra Pavla do Levoče,
  • 1549 – Levoča priala evanjelické vierovyznanie,
  • 15. a 16. storočie – vrchol slávy Levoče,
  • 18. storočie – protireformácia, stavovské povstania, úpadok Levoče,
  • 40.roky 19. storočia – Levoča je strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie,
  • 1884 – vznik Spišského múzea,
  • 1873 – výstavba Košicko-bohumínskej železnice,
  • 1950 – historické jadro mesta je vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu,
  • 2009 – Levoča je zapísaná do zoznamu UNESCO.

Povesť o levočskej bielej pani

K Levoči sa viaže i jedna známa povesť. Hovorí o levočskej bielej pani, Júlii Géciovej-Korponaiovej. Bola prvou a údajne jedinou ženou v uhorských dejinách, ktorá sa dopustila vlastizrady. Podľa povesti sa Júlia stala cisárskou špiónkou. Ako špiónku ju vyslali do vtedy obkľúčenej Levoče. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa a vpustila nepriateľské cisárske vojsko do mesta. Neskôr bola obvinená zo zrady a 25. septembra 1714 ju popravili. Odvtedy vraj blúdi duch Júlie po nociach malebnou Levočou.

Turistické trasy v Levoči

V meste Levoča a v okolí vedie niekoľko zaujímavých turistických trás:

  1. Okolo Levoče (Levoča – Zbojnícka lúka – Uhlisko – Levočská dolina – Mariánska hora – Levoča)
  2. Hrebeňom Levočských planín (Levoča – Mariánska hora – Kúty – Uloža – Krúžok – Závada)
  3. Hrebeňom Levočského úbočia (Hradisko – Brezová – Zbojnícka lúka – Levočská dolina – Kúty – Mariánska hora – Levoča)

Doprava

Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča leží 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu. V rámci mesta je zabezpečená súkromná preprava taxislužbám.

Ako sa dostať do Levoče z kúpeľov Nový Smokovec

Levoča je od kúpeľov v Novom Smokovci vzdialená 28,4 km, cesta autom vám zaberie 25 minút. Z Nového Smokovca pokračujte do Popradu a následne po ceste D1 smerom na Prešov. Potom zíďte z diaľnice výjazdom na Levoču. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Ako sa dostať do Levoče z kúpeľov Vyšné Ružbachy

Vyšné Ružbachy sú od Levoče vzdialené 53 km, cesta autom vám zaberie 56 minút. Z Vyšných Ružbách pokračujte do Nižných Ružbách a ďalej po ceste číslo 77 cez Podolínec do Spišskej Belej. Odtiaľ po ceste číslo 66 pokračujte cez Kežmarok a Spišský Štvrtok do Levoče. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Parkovanie

Parkovanie v Levoči je možné na vyhradených miestach. Spoplatnené parkoviská sú označené a výber parkovného je zavedený celý týždeň, vrátane víkendov, prostredníctvom parkovacích automatov a SMS parkingu.

Program/Akcie

V meste Levoča sa pravidelne konajú rôzne podujatia. Aktuálne podujatia nájdete na webovej stránke mesta Levoča alebo na stránkach Informačnej kancelárie mesta Levoča, ktoré uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál pamiatok je voľne prístupný. Jednotlivé vstupy do múzeí a expozícií a do Kostola sv. Jakuba sú za poplatok.

Aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov a ceny vstupného nájdete na oficiálnej webovej stránke mesta Levoča alebo na stránkach Informačnej kancelárie mesta Levoča, ktoré uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Kontakt

Informačná kancelária mesta Levoča
Námestie Majstra Pavla 58
054 01 Levoča

GPS súradnice: 49.0258189°, 20.5889035°


Informačná kancelária mesta Levoča
Námestie Majstra Pavla 58
054 01 Levoča

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Boli sme nadšení. Oltár Majstra Pavla je majestátny. Škoda že sa vo vnútri nesmie fotiť😁. O úžasný zážitok sa nám postaral sprievodca. Odporúčam navštíviť aj vežu je odtiaľ super výhľad.
Martin V.

Je naozaj veľmi príjemné vchádzať do starobylého mesta pekne zrekonštruovanou vstupnou bránou s možnosťou obdivovania mestských hradieb 🙂 Z pôvodných 3 vstupných brán Levoče sa zachovala len Košická a Menhardská brána. Hradobný systém s dĺžkou 2,5 km je tu najzachovalejší na Slovensku. Nádhera 🙂
Dana Z.

Mohlo by vás zaujímať

Celkový pohľad na Biely dom grófa Zámoyského Biely dom grófa Zamoyského vo Vyšných Ružbachoch

Biely dom grófa Zamoyského sa týči na skalnom útese nad kúpeľným parkom vo Vyšných Ružbachoch. Jeho fasáda z bieleho travertínu a architektúra inšpirovaná palácom v Monte Carle zaujme naozaj každého.

Zistiť viac
Kríže z Detvy Symbolický cintorín pri Popradskom plese

V mĺkvom prostredí limbového hája tíško stoja drevené kríže a vzdávajú hold obetiam Tatier. Hory vedia byť zradné, čo dokazuje aj Symbolický cintorín pri Popradskom plese s množstvom pietnych tabúľ.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore