Podolínec – mestská pamiatková rezervácia s historickým námestím

Mesto Podolínec leží na severe Spiša v údolí rieky Poprad. Vďaka jeho bohatej minulosti a významu slobodného kráľovského mesta, hradom, silným hradbám a námestiu, ktoré sa nám dodnes zachovali, ho môže obdivovať každý návštevník v takmer nezmenej forme. Vydajte sa s nami za históriou a architektonickými pamiatkami, ktoré tvoria Mestskú pamiatkovú rezerváciu mesta Podolínec.

Podolínec v minulosti patril medzi významné centrá Spiša

Podolínec bol v minulosti významným centrom na Spiši a kráľovským mestom s rôznymi právami a privilégiami. Nachádzala sa tu zovretá zástavba s blokmi meštianskych domov, sieť ulíc, hrad, hradby a námestie, ktoré bolo centrom života v meste. Námestiu dominoval kostol a neskôr aj Spišská renesančná zvonica.

Vďaka prítomnosti mestského hradu a vojenskej posádky či čulému obchodu, mesto prosperovalo v priebehu storočí. Darilo aj jeho obyvateľom, ktorí tu vystavali pozoruhodné pamiatky, ktoré môžeme obdivovať dodnes. Na základe významu a zachovaných pamiatok vyhlásili Podolínec v roku 1991 za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Historické centrum Podolínca

Ústrednými pamiatkami Mestskej pamiatkovej rezervácie v Podolínci sú v centre námestia umiestnené dve pamiatky – jednoloďový farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia s predstavanou gotickou vežou a Spišská renesančná zvonica.

Na mieste dnešného Mestského úradu stál kedysi hrad. Dodnes sa zachovali aj hradby mesta na juhu. Okolo námestia sa zachovali meštianske domy zo 16. a 17. storočia. Neďaleko námestia sa nachádza kostol piaristov spolu s kláštorom.

Aké stavby tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu v Podolínci?

Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Podolínci tvorí až 63 pamiatok. Medzi najznámejšie patria:

Renesančná zvonica spolu s kostolom tvorí výraznú dominantu námestia. Zvonica bola postavená v renesančnom slohu. Vznikla prestavaním staršej stredovekej zvonice a to v roku 1659. Spišská renesančná zvonica je štvorpodlažná samostatne stojaca stavba štvorcového pôdorysu s tromi samostatnými vstupmi. Všetky 4 podlažia veže sú zakončené valenými klenbami. V súčasnosti sa v zvonici nachádzajú 4 zvony.

Mestský hrad – Ratúš

Podolínsky hrad tvoril významnú dominantu kráľovského mesta Podolínec. Hrad mal rozmery 70 x 40 m, pozostával z paláca a hospodárskych budov, ktoré boli obklopené kamenným obranným múrom. Veža s bránou umožňovala vstup do nádvoria.

Povolenie postaviť hrad vydal Kráľ Žigmund Luxemburský pre Imricha z Perína v roku 1409. Podolínsky hrad sa spomína pod názvom „opidium Podolinecz cum fortalicio“ v listine kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1412. V hradnom paláci v súčasnosti sídli Mestský úrad a v priestoroch hospodárskeho dvoru a v jeho budovách hasičská zbrojnica.

Mestské opevnenie

Hradby ohraničovali celé stredoveké mesto lichobežníkovým tvarom. Boli do nich zakomponované bašty a dve hlavné brány (Dolná a Horná). Opevnenie posilňovala vodná priekopa, napájaná z ramena rieky Poprad. Cez priekopu viedli padacie mosty.

Z mestských hradieb sa zachoval súvislý pás na juhu mesta, pozostatky sa zachovali aj na západnej a východnej strane mesta. Hoci brány a severná časť hradieb asanovali v 19. storočí, zachovalo sa až 8 bášt. Dve strážne veže hornej brány a bašta pri vstupe do kláštora boli zrekonštruované.

Fotografie mestského hradu a opevnenia

Kostol s rotundou sv. Anny

Najstaršiu časť kostola na mestskom cintoríne tvorí románska apsida s úzkym štrbinovým okienkom z prvej polovice 13. storočia, ku ktorej začiatkom 14. storočia bola pristavaná gotická loď. Okolo roku 1600 pristavali na západnej strane pozdĺžnu renesančnú loď. Interiéru dominuje barokový hlavný oltár sv. Anny Metercie.

Kostol sv. Stanislava a kláštor piaristov

V Podolínci sa nachádza aj ďalšia významná stavba a to piaristický kláštor s kostolom, ktorý bol zároveň centrom vzdelanosti a rekatolizácie na Spiši. V roku 1642 bolo rozhodnuté zakladacou listinou o postavení piaristického kláštora v Podolínci. Dňa 10.12.1642 sa konala slávnostná omša, posvätený bol základný kameň a na mieste budúceho kostola.

Školu, ktorá stála vo dvore hradu a pozostávala z dvoch budov, otvorili 18. 6.1643. Keď bola dokončená budova kolégia, v roku 1651 bol vybudovaný aj kostol. Gymnázium v tej dobe patrilo k najvýznamnejším piaristickým kolégiám v strednej Európe, pričom tu študovalo mnoho mladých šľachticov. Po zmenách politického systému dňa 30. 8. 1919 piaristi odišli do Maďarska. Kláštor predali redemptoristom až v roku 1941.

Z architektonického hľadiska má kláštor štyri nárožné veže. V centre jednoposchodového objektu sa nachádza kostol s dvojvežovým priečelím. Pri stavebných úpravách v roku 1762 kostol získal dnešnú podobu. Zasvätený je svätému Stanislavovi. K jeho vysväteniu došlo v roku 1671. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Barokovo-klasicistickú kaplnku sv. Jána Nepomuckého postavili v roku 1813. Spomína ju aj kanonická vizitácia z roku 1832 a kresba Podolínca z roku 1836. Vo vnútri kaplnky sa nachádza kamenný oltárny stôl, na ktorom stojí kamenné retabulum. Na retabule sa nachádza neskorobaroková kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého z roku 1792.

Meštianske domy

Domy v jadre mesta sú renesančné, barokovo alebo klasicisticky upravené meštianske domy. Domy sú dvojpodlažné a podpivničené, vo väčšine prípadov s polozapusteným suterénom kvôli vysokej hladine spodnej vody. V zadnej časti boli hospodárske trakty so stodolou a šopou. Uprostred bol dvor so studňou.

Zaujímavosti

• Podolínska zvonica patrí k najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam Slovenska a dostala sa i na slovenskú poštovú známku zo série „Krásy našej vlasti”.
• Pomenovanie Podolínskeho hradu pochádza z 19. storočia – vzniklo na základe miesta kde stál, teda od radnice (Ratúš).
• Významnú úlohu v regióne zohrávali fortifikácie mesta, na ktorých udržiavanie museli prispievať obyvatelia Hniezdneho a Starej Ľubovne, keďže malo slúžiť aj pre nich ako útočisko.
• Cech Čižmárov v Podolínci získal svoje cechové artikuly ako prvý na Slovensku.
• Vo zvonici sa nachádzal aj prevét – typ stredovekého záchodu. Prítomnosť prevétu zabezpečovala utajenosť strážnika z exteriéru. Zaujímavé je to najmä tým, že prevéty boli súčasťou iba pánskych sídiel.
• Kostol s rotundou sv. Anny je najstaršia stavba nielen v meste Podolínec, ale aj na severnom Spiši.
• Vodca posledných kuruckých povstaní, František II. Rákoczi, pri úteku z väzenia vo Viedenskom Novom Meste, kde ho uväznil cisár Leopold I., sa z nedele na pondelok dňa 11. 11.1701 pri svojom úteku do Poľska uchýlil práve do kolégiu v Podolínci.
• Hlavný oltár v Kostole sv. Stanislava patrí k najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska.

História Podolínca

Na mieste pôvodnej slovanskej osady, zničenej v rokoch 1241 a 1244 Tatármi, veľmi rýchlo vyrástlo osídlenie, ktoré už v roku 1292 dostalo mestské privilégiá. Prvá písomná zmienka o Podolínci pochádza z roku 1235. V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povýšil na slobodné kráľovské mesto.

Následne sa začalo mesto rozvíjať o čom svedčia aj najstaršie pamiatky v meste – najstaršie časti farského kostola a kaplnky na cintoríne. Neskôr postavili ďalšie pamiatky. Pristavala sa gotická časť farského kostola z druhej polovice 14. storočia a mestské hradby. Začiatkom 15. storočia postavili gotický hrad, ktorý sa stal centrom podolínskeho panstva. V 17. storočí bola postavená renesančná zvonica a či kláštor a dvojvežový kostol rádu piaristov.

Význam Podolínca následne začal upadať. V súčasnosti patrí Podolínec k menším slovenským mestečkám.

Doprava

Mesto Podolínec leží na východe Slovenska v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu. Nachádza sa tu aj autobusová stanica, na ktorej stoja prímestské aj diaľkové linky. 

Ako sa dostať do Podolínca z kúpeľov Vyšné Ružbachy

Podolínec je vzdialený od kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch 8,4 km, cesta autom vám zaberie 10 minút. Podolínec sa rozprestiera pozdĺž hlavného ťahu 77. Do Podolínca z Vyšných Ružbách premáva pravidelne vlaková a autobusová doprava. Ideálne spojenie trvá 10 minút.

Ako sa dostať do Podolínca z kúpeľov Nový Smokovec

Kúpele Nový Smokovec sú od Podolínca vzdialené 34,8 km, cesta autom vám zaberie 33 minút. Zo Smokovca pokračujte po ceste číslo 537, následne odbočte na cestu číslo 66 a pokračujte na Spišskú Belú. Zo Spišskej Belej sa po ceste číslo 77 dostanete priamo do Podolínca. Vzhľadom na viacero prestupov odporúčame cestovať autom.

Ako sa dostať do Podolínca z Aquaparku Poprad

Z Aquaparku Poprad sa do Podolínca dostanete za necelú hodinku jazdy autom (cca 31 km). Najrýchlejšia trasa po ceste I/66 smerom na Kežmarok a Spišskú Belú, kde sa napojíte na cestu I/77 (smer Stará Ľubovňa), ktorá vás zavedie až do mesta Podolínec.

Parkovanie

Zaparkujete na vyhradených miestach na námestí v Podolínci. 

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál mesta je pre návštevníkov voľne prístupný, bez poplatkov.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Mohlo by vás zaujímať