> Blog > Kúpele Slovensko > Kúpele Sklené Teplice > Kam na huby v okolí kúpeľov Sklené Teplice

Kam na huby v okolí kúpeľov Sklené Teplice

Obec Sklené Teplice je známa predovšetkým rovnomennými kúpeľmi a krásnou prírodou okolitých Štiavnických vrchov, Žiarskej kotliny či neďalekých Kremnických vrchov. Ak plánujete stráviť dovolenku v neďalekých kúpeľoch a patríte k milovníkom prírodných krás, turistiky a hubárčenia, v článku vám prezradíme, kam sa vybrať na huby v okolí kúpeľov Sklené Teplice. 

Sklené Teplice lákajú svojimi kúpeľmi a krásnou prírodou

Obec Sklené Teplice leží v severozápadnej časti Štiavnických vrchov v údolí potoka Teplá, medzi Hliníkom nad Hronom a Banskou Štiavnicou. Obec preslávili rovnomenné kúpele, ktoré patria k najstarším kúpeľom na Slovensku.

Kúpele Sklené Teplice boli obľúbené už v 16. storočí medzi šľachtou i miestnymi obyvateľmi. Najznámejší prírodný útvar, jaskynný parný kúpeľ Parenica, bol obyvateľmi využívaný od nepamäti. Na území obce vyvierajú alkalicko-sadrové termálne pramene s teplotou vody 28 až 53°C. 

Okolie Sklených Teplíc ponúka mnohé. Ak patríte k milovníkom prírody, turistiky a histórie, v Sklených Tepliciach sa rozhodne nudiť nebudete. Priamo nad obcou sa nachádza zrúcanina strážneho hradu Teplica. Ruiny hradu Teplica spolu s ostatnými hradmi v blízkom okolí (Sitno, Žakýl, Revište či Šášov) pripomínajú niekdajšiu dôležitosť oblasti a predovšetkým bohatú históriu neďalekého mesta Banská Štiavnica.

Príroda v okolí Sklených Teplíc

Sklené Teplice sa nachádzajú v blízkosti prírodných rezervácií či chránených krajinných oblastí. Medzi najznámejšie patria Štiavnické vrchy. V ich srdci leží Banská Štiavnica, ktorej okolie patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto ponúka množstvo príležitostí ako tráviť voľný čas.

Severne od Štiavnických vrchov sa nachádzajú Kremnické vrchy. Kremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zaujímavostí a kultúrnych pamiatok mesta Kremnica, zaradené medzi vyhľadávané a pomerne atraktívne oblasti. Možností, kam na sa vydať na huby z kúpeľov Sklené Teplice je teda mnoho. 

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy

Štiavnické vrchy sú najväčšie sopečné pohorie Západných Karpát s najvyšším vrchom Sitno. Sú pozostatkom po Štiavnickom stratovulkáne. Ležia na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čo značí druhovú rozmanitosť flóry a fauny. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov. Na základe vhodných prírodných podmienok tu v minulosti prebiehala čulá banská činnosť. 

Veľkú časť územia CHKO Štiavnické vrchy zaberajú lesy. Tvoria až 65%. V nižších polohách prevládajú dubové, hrabové a zmiešané lesy, vo vyšších polohách bučiny s jedľou a umelo vysádzaným smrekom (na základe intenzívnej banskej činnosti v 17. a 18. storočí došlo k výraznému odlesneniu, ktoré bolo zmiernené umelou výsadbou smrekov). Objavuje sa javor, jaseň, lipa, jelša či breza. V okolí Sklených Teplíc rastie tis. 

Na území Štiavnických vrchov sa vyskytujú aj pralesy, ktoré boli vyhlásené za Národné prírodné rezervácie. Najstaršie duby v rezerváciách majú vek okolo 400 rokov. Zároveň sa tu nachádzajú aj jednotlivo chránené stromy.

Územie Štiavnických vrchov je rovnako bohaté aj na výskyt rôznych druhov húb. Rastú tu napríklad teplomilnejšie huby ako smrčkovec český či smrčkovec náprstkovitý. Pomerne hojný je aj výskyt uchovca bazového či čírovníc májových.

Ako v iných oblastiach, aj v prípade okolia Štiavnických vrchov, sa vyskytujú hubármi obľúbené druhy hríbov, kozákov, plávok, kuriatok, rýdzikov, jeleniek a suchohríbov. Nájsť môžeme aj jedlú muchotrávku červenkastú. Medzi miestne stromové huby patria hliva, sírovec či pečeňovec. Na lúkach sa objavujú bedle, vatovce, ale i prašnice či rozpadavce. Druhová rozmanitosť je naozaj vysoká. Ak patríte k skúseným hubárom možno si domov odnesiete aj také druhy ako napríklad sliziak mazľavý, lievik trúbkovitý a rôzne druhy pôvabníc či čírovníc.

Fotogaléria húb

Kremnické vrchy a Žiarska kotlina

Kremnické vrchy vznikli podobne ako tie Štiavnické sopečnou činnosťou. Patria podnebne k mierne teplým oblastiam s dostatkom slnečných dní a zrážok. V rámci Kremnických vrchov sa nachádzajú národné prírodné rezervácie a rôzne chránené prírodné výtvory. 

Žiarsku kotlinu na severe ohraničujú Kremnické vrchy, na juhu a východe Štiavnické vrchy. Kotlinou preteká rieka Hron. 

Pôvodný porast kremnických lesov tvorili jedľové a bukové lesy. V súčasnosti sa lesy striedajú s trávnatými plochami. Z ďalších drevín sa vyskytuje javor a brest, v nižších polohách sa objavujú porasty tisu. Žiarska kotlina má prevažne nížinatý terén. Nachádzajú sa tu lúčne porasty, ktoré prechádzajú do lesov.

Okolie Kremnice a Žiaru nad Hronom ponúka mnohé hubárske revíry na preskúmanie. Hubári sa tu každoročne môžu tešiť hojným úlovkom. Podobne, ako v Štiavnických vrchoch, môžete natrafiť na rodovú a druhovú pestrosť. 

Jedlé, ale menej známe huby v okolí Sklených Teplíc

V okolí Sklených Teplíc môžete naraziť na tradičné a dobre známe huby, ale aj na tie pomerne neznáme. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad pečeňovec dubový či sliziak mazľavý alebo lievik trúbkovitý.

Pečenovec dubový

Pečeňovec rastie prevažne na odumretých pňoch alebo kmeňoch listnatých stromov (dub, gaštan). Objavuje sa od júla do novembra v teplejších oblastiach. Plodnica je výraznej červenej až červenohnedej farby. Jeho pomenovanie je odvodené od mäsa. Po rozkrojení má totižto podobnú štruktúru ako čerstvé mäso a vyteká z neho krvavočervená šťava. Pečeňovec sa zbiera mladý, šťavnatý, zvyčajne sa používa do polievok, najlepšie je z neho pripraviť guláš.

Sliziak mazľavý

Sliziak neláka hubárov

Sliziaky patria k pomerne nedoceneným hubám, aj keď patria k tým výnimočne chutným. Väčšinu hubárov možno odradí, pretože je pokrytý hrubou vrstvou slizu, ktorý však možno spolu s pokožkou plodnice ľahko zlúpať. Chuť má sladkastú, miernu a je takmer bez vône, najvhodnejší je do zmesi s nemazľavými hubami na nakladanie do octu. Sliziak mazľavý rastie od júla do novembra pod ihličnatými stromami, najmä pod borovicou sosnou. Je pomerne rozšíreným druhom.

Lievik trúbkovitý

Lievik trubkovitý

Lievik trúbkovitý rastie v skupinách v listnatých lesoch, najmä v bučinách a dubinách. Huby zvyčajne vytvárajú trsy, sú sivočiernej farby, s dutým hlúbikom a poprehýbaným klobúkom. Je výborný najmä na sušenie ako hubové korenie, ale použiteľný je i za čerstva do polievok či k mäsu. Na Slovensku je pomerne hojný, ale málo hubárov ho pozná a zbiera. Možnosť zámeny je v tomto prípade málo pravdepodobná.

Pozor na nejedlé a jedovaté huby

Mapa miesta

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top