Kam na huby v okolí kúpeľov Číž

Trávite čas dovolenkou v kúpeľoch Číž a patríte k milovníkom turistiky, pamiatok a zberu húb? Potom okolie Čížu rozhodne oceníte. V článku zistíte, kde sa nachádzajú obľúbené hubárske revíry, kam na huby z kúpeľov Číž a aké druhy tu môžete nájsť.

Kúpele Číž a ich jedinečná liečivá voda

Obec Číž sa nachádza v okrese Rimavská Sobota, na juhu Banskobystrického kraja, neďaleko hraníc s Maďarskom. V minulosti túto malú obec preslávilo náhodné objavenie unikátnych liečivých prameňov slanej jódovo-brómovej vody v 19. storočí, ktoré malo za následok výstavbu kúpeľných zariadení. V súčasnosti kúpele Číž obľubujú nielen kúpeľný hostia, ktorí oceňujú predovšetkým silu liečivej vody, ale aj turisti. 

Okolie Gemera a Malohontu ponúka množstvo skrytých pamiatok, ktoré z väčšej miery obchádza silný cestovný ruch. Ak patríte k milovníkom kultúrnych, ale i prírodných pamiatok, stojí návšteva tohto regiónu rozhodne za to. Ak zaraďujete medzi svoje koníčky aj hubárčenie, v nasledujúcich riadkoch vám priblížime kam na huby z Kúpeľov Číž a aké huby v okolí kúpeľov rastú. 

Prírodné podmienky pre výskyt húb v okolí kúpeľov Číž

Kúpele Číž ležia v prevažne rovinatom teréne, v povodí rieky Rimavy, v nadmorskej výške 174 m. n.m. Klíma južného Slovenska je teplá, s početnými slnečnými dňami v roku, i keď v lete hrozí nedostatok zrážok. Širšie okolie kúpeľov je rovinaté, mierne zvlnené pahorkami. 

Nenáročný terén miestnych lesov tak nepochybne ulahodí aj rodinám s deťmi, či starším hubárom užívajúcim si seniorský pobyt v čížskych kúpeľoch. Možností, kam na huby z kúpeľov Číž a okolí, je naozaj veľa.

Cerová vrchovina

Juhozápadne od obce sa začína rozprestierať pohorie Cerová vrchovina, ktorá tvorí hranicu s Maďarskom. Pohorie vytvorila vulkanická činnosť, následkom ktorej sú dodnes viditeľné rôzne prírodné čadičové bralá či andezitové útvary. Lesy sú prevažne bukovo-dubové, na suchých južných svahoch môžeme nájsť stepi či lesostepi. Okolie Cerovej vrchoviny vyhľadávajú hubári v každom ročnom období. Vyskytujú sa tu rôzne druhy húb. Ak sú vhodné podmienky, huby rastú v mnohých počtoch a hubári si domov odnášajú plné koše. Ak je však dlhodobé sucho, môže sa stať, že košík ostane prázdny.

Medzi dobre známe jedlé a chutné huby v tejto oblasti patria hríby dubové, hríby smrekové, hríby sosnové, ale môžeme nájsť aj vzácny hríb kráľovský. Samozrejmosťou sú rôzne druhy kozákov, plávok, suchohríbov či kuriatok. Na lúkach môžeme na jeseň natrafiť na bedle a pečiarky. 

Cerová vrchovina patrí medzi chránené krajinné oblasti. Jej súčasťou je Národná prírodná rezervácia Šomoška. Ak sa rozhodnete navštíviť niektorú z tunajších pozoruhodných pamiatok ako je napríklad zrúcanina hradu Hajnáčka či hrad Šomoška, skúste sledovať okolie ciest. Väčší počet odstavených áut môže znamenať prítomnosť známeho hubárskeho revíru. 

Okolie Rimavskej Soboty

Okresné mesto Rimavská Sobota sa od kúpeľov Číž nachádza asi 25 km juhovýchodným smerom. Okolie mesta je bohaté na zmiešané lesy, v ktorých rastú hojne rôzne druhy húb. Huby rastú v okolí Teplého Vrchu, Dienčan (tie sú známe predovšetkým farou Pavla Dobšinského a Náučným chodníkom Drienčanský kras), na svahoch kopca v okolí známej rozhľadne Maginhrad či v okolí Pokoradzkých jazierok. Skoro na jar tu môžeme natrafiť na uchovca bazového ale i smrčkovce české. 

V lete tu rastú rôzne druhy hríbov, kozákov, plávok, kuriatok, suchohríbov, ale i bedle či pečiarky. Neskoro na jeseň môžeme natrafiť na suchohríb hnedý či jelenku prehýbanú. Vyskytujú sa pomerne často chránené huby ako napríklad hríb kráľovský alebo muchotrávka cisárska. Samozrejme, sú prítomné aj nejedlé druhy húb, na ktoré si treba dávať pozor. Hojný je výskyt muchotrávky tigrovanej, ktorá sa môže zameniť za jedlú a veľmi chutnú muchotrávku červenkastú, muchotrávka zelená alebo napríklad nejedlá plávka škodlivá či plávka páchnuca. 

Okolie Rožnavy a Slovenského krasu

Okresné mesto Rožňava delí od Čížu približne 50 km. Okolie Rožňavy obklopuje Národný park Slovenský kras. Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, severne sa nachádza Rožňavská kotlina. V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi, ktoré však často podliehajú ťažbe. Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená napríklad známa jaskyňa Domica

Okolie Rožňavy a najmä Rožňavská kotlina patria medzi obľúbené hubárske revíry. Rastú tu, podobne ako aj na ostatných miestach, ktoré sme uviedli, rovnaké druhy húb. Pestrosť je naozaj široká. Okolie Slovenského krasu patrí k národným parkom, buďte preto pri zbere húb ohľaduplný k prírode. 

Západne od Rožňavy sa nachádzajú husté lesy v okolí malých zabudnutých dedín, ktoré sú v súčasnosti známe vďaka gotickej ceste, ktorá nimi prechádza. Prekrásne okolie Štítnika, Roštáru, Koceľoviec či Henckoviec a kultúrne dedičstvo v podobe gotických kostolov, ktoré skrývajú pozoruhodnú freskovú výzdobu, sú výborným východiskovým bodom k mnohým hubárskym revírom. 

Južne od Rožňavy sa rozprestiera známa Silická planina, kde sa nachádza jedna z turistických atrakcií okolia – jaskyňu Silickú ľadnicu. Okolie ponúka množstvo turisticky atraktívnych trás a zároveň môže byť výborným východiskovým bodom pre hubárov. 

Fotogaléria húb z okolia Čížu

Chránené druhy húb, ktoré môžeme nájsť v okolí Čížu

V okolí kúpeľov Číž rastú rôzne druhy jedlých, ale aj nejedlých húb. Na Slovensku síce nie je obmedzené množstvo nazbieraných húb, avšak niektoré druhy môžu patriť k vzácnym a chráneným. Máme zaznamenaných 70 chránených druhov, medzi ktoré patria aj hríb kráľovský, hríb horký a muchotrávka cisárska, ktoré sa vyskytujú v lesoch južného Slovenska.

Hríb kráľovský

Hríb kráľovský

Hríb kráľovský (lat. názov Butyriboletus regius) rastie od júna do septembra v svetlých listnatých lesoch, najčastejšie pod dubmi a bukmi v nižších, teplejších polohách.

Je zaujímavá svojím vzhľadom. Klobúk má svetloružovú farbu, hlúbik je citrónovožltý, po poranení modrá.

Huba je jedlá, ale zároveň patrí medzi medzi chránené huby už od roku 1992. Preto pozor za jej zber hrozia vysoké pokuty.

Hríb horký

Hríb horký

Hríb horký (lat. názov Caloboletus radicans) rastie od júla do októbra v listnatých lesoch, najmä pod dubom a bukom v nižších polohách.

Vyskytuje sa len zriedkavo a prevažne iba na európskom kontinente.

Pri rozrezaní a otlačení zmodrie, ale farba sa rýchlo zmení na hnedú. Odradiť od jej zberu vás môže aj jej nie príliš lákavá vôňa. Je to horká, nejedlá huba rovnakých vlastností ako hríb červený.

Muchotrávka cisárska 

Muchotrávka cisárska

Muchotrávka cisárska (Amanita caesarea) rastie od konca júla do začiatku októbra v listnatých lesoch v teplejších oblastiach Slovenska, predovšetkým na juhu. V úplnej mladosti má tvar vajíčka. Postupným rastom sa obal vajíčka stráca. Klobúk je krásne oranžový až zlatožltý.

Je to výborná jedlá huba s vynikajúcimi chuťovými vlastnosťami. Už v antickom Ríme ju poznali a často pripravovali na hostiny patriciov a cisárov. Pre jej zriedkavý výskyt si zasluhuje ochranu.

V lese platí pravidlo: zbieram čo poznám

V hubárčení platí pravidlo, že zbieram len to, čo dobre poznám. Ak si nie ste istí plodnicou, pred konzumáciou sa poraďte s odborníkom alebo skúseným hubárom. Pri zbere sa môže neskúsenejším stať, že sa jedlá huba zamení za nejedlú, dokonca jedovatú. Buďte opatrní.

Mapa miesta

GPS súradnice

Kúpele Číž: 48.3122325°, 20.2807495°

Mohlo by vás zaujímať

Ilustračný obrázok Minerálny prameň Gemerka

Minerálny prameň Gemerka je medzi miestnymi známy ako šťavica. Gemerka je jedinečná predovšetkým svojím bohatým zložením horčíka a vápnika. Vyviera v oblasti Slovenského krasu a jej priaznivé účinky na zdravie si môžete vyskúšať aj vy.

Zistiť viac
Historická vysoká pec v Sirku Vysoká pec v Sirku – Červeňany

Vysoká pec v obci Sirk, časť Červeňany, v okrese Revúca je chránená a vzácna technická pamiatka. V minulosti rušná banícka lokalita dnes pôsobí ako mesto duchov. Vysoká pec bola postavená spolu so železiarňou v rokoch 1870 – 1871 a fungovala až do roku 1903.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore