Pevnosť Bzovík

Pevnosť Bzovík alebo kláštor v Bzovíku? Oba názvy sú správne a popisujú jednu a tú istú historickú pamiatku. Pôvodne bola pevnosť v Bzovíku vystavaná ako kláštor. Počas svojej búrlivej histórie po mnohých vojenských obliehaniach bol napokon kláštor prestavaný na pevnosť.

Opevnený kláštor v minulosti a dnes

Kláštor v Bzovíku bo postavený na strategickom mieste a chránil cesty vedúce k banským mestám (Banská Štiavnica, a Kremnica). Jeho poloha na pahorku neďaleko rovnomennej dedinky Bzovík umožňovala výhľad do širokého okolia. 

Aj z tohto dôvodu bol kláštor v minulosti terčom mnohých útokov a v priebehu minulosti podstatne zmenil svoj vzhľad.

Súčasný vzhľad opevneného kláštora v Bzovíku

Aj po mnohých vzostupoch a pádoch je opevnený kláštor stále pozoruhodnou pamiatkou. Vo vnútornej zástavbe pevnosti sa zachovali pôdorysy a základy niekoľkých stavieb. Pre návštevníkov je zaujímavá dodnes zachovaná gotická sakristia, ktorá bola prestavaná na kaplnku, zachované opevnenie s nárožnými baštami či viditeľná priekopa. 

Pozornému oku neuniknú také detaily, ako napríklad zachované delové otvory v nárožných baštách, či renesančné valené klenby s lunetami. 

V roku 2015, 2018 a 2019 prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora pomocou projektu s dotáciou od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Práce sa zamerali najmä na stabilizáciu častí kláštora a odstránenie nevhodných betónových úprav, ktoré spôsobili značné škody.

V roku v roku 2015 a 2019 prebehol v areáli kláštora aj archeologický výskum. Súčasné archeologické výskumy doplnili poznatky, ktoré boli zistené pri realizovaní prvého archeologického prieskumu v roku 1932 pod vedením Václava Mencla. 

Fotografie

Ako to bolo v minulosti

Najstaršou stavbou v rámci areálu kláštora bol jednoloďový románsky kostol na západnej strane ukončený vstupnou predsieňou a dvomi vežami po jej stranách. Medzi vežami sa nachádzala mníšska empora. Vznik tejto stavby sa datuje do prvej tretiny 13. storočia. 

Spôsob usporiadania kláštorných budov do 40. rokov 15. storočia nie je známy. V priebehu 15. a 16. storočia prebehli mnohé prestavby a prístavby v rámci kláštorného komplexu. 

Po dobití Žigmundom Balašom v roku 1530 prebehla rozsiahla prestavba. Zbúral kostol, pristaval monumentálne opevnenie, ktoré uzatvorilo nádvorie. Na nároží sa nachádzali oblé bašty, prístupné pomocou ochodzy a goticko-renesančnými portálmi. 

Vstup do pevnosti sa nachádzal pri severozápadnej bašte a mal podobu širokého neskoro gotického portálu s padacím mostom. Pevnosť chránila vodná priekopa. Túto prestavbu datuje monogram Balašu, ktorý sa nachádza na portáli. V roku 1548 ukončili renesančné prestavby. Kláštor tak dostal podobu fortifikačnej pevnosti s vojenskými ubykáciami, baštami, strieľnami a ochodzami.

Zaujímavosti z opevneného kláštora 

• Zo Bzovíckeho kláštora pochádza aj najstarší písomný doklad o používaní zvonov na území Slovenska. Potvrdzuje to zakladacia listina z roku 1135, kde Belo II. potvrdil fundáciu cisteriánskeho opátstva.
• Vyše dve storočia medzi Bzovíkom a pánmi čabraďského hradu panovali dlhotrvajúce spory. Tiahli sa od roku 1337 až do roku 1557, kedy správca hradu Čabraď smrteľne zranil prešpota bzovíckeho kláštora.
• Nelichotivou zaujímavosťou kláštora Bzovík sú jeho moderné prestavby. V 60. rokoch sa začalo s jeho obnovou, avšak veľmi necitlivou k pamiatke. V rámci nárožných bášt boli vybudované točité schody, doplnené železné zárubne, dokonca bola zavedená elektroinštalácia. Nevhodným spôsobom využitia betónu a značného neodborného zásahu do pamiatky bol porušený celkový historický vzhľad tento unikátnej pamiatky.

História opevneného kláštora v Bzovíku

Opevnený kláštor v Bzovíku, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, patrí medzi najstaršie cirkevné inštitúcie na Slovensku. V rokoch 1127 – 1131 ho založil ako benediktínske opátstvo člen významného veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov Lampert s manželkou Žofiou a synom Mikulášom. 

Medzi rokmi 1180 – 1181 benediktínov nahradili premonštráti. Premonštráti, ktorí patrili medzi najstaršie rehole na Slovensku (nosili biele rúcha na znak čistoty), obývali kláštor do roku 1530. V tomto roku boli vyhnaní uhorským protestantom Žigmundom Balašom. Ten následne prebudoval kláštor na pevnosť. 

Po opätovnom vypálení v 17. storočí prestavali budovy v ranno-barokovom slohu. Kláštor sa v tomto období dostáva opäť do područia cirkvi.

V priebehu oboch svetových vojen bol komplex značne poškodený a postupne rozobraný ako stavebný materiál. Od roku 1952 prešiel do vlastníctva štátu. Následne v roku 1964 kláštor zapísali medzi kultúrne pamiatky.

Míľniky

• prvá tretina 12. storočia – vybudovanie kláštora;
• 14. – 15. storočie – mnohé útoky, časté požiare kláštora, prestavby a obnovy; 
• 1530 – dobytie kláštora Žigmundom Balašom, prestavba kláštora na pevnosť;    
• 1678 – Bzovík obsadili kurucké povstalecké vojská;
• koncom 17. storočia sa stal kláštor znovu majetkom cirkvi, opätovné prestavby;   
• prvá tretina 20. storočia – postupný úpadok;   
• 1. a 2. sv. vojna – poškodenie kláštora, domáce obyvateľstvo začalo s postupným rozoberaním na stavebný materiál;
• 1952 – objekt prechádza do vlastníctva štátu;
• 1964 – zapísaný medzi kultúrne pamiatky.

Známe osobnosti

Lampert Hunt-Poznan (*1080 – †1132) patril do významného uhorského rodu Hunt-Poznanovcov, ktorých pôvod je dodnes nejasný. Práve tomuto rodu patrili mnohé pozemky v okolí Nitry, Ponitrí, Hontu, Malohontu a Novohradu. Lampert II. Hunt Poznan bol jedným zo zakladateľov kláštora v Bzovíku. Lampert II. so synom Mikulášom zomreli v bitke počas občianskej vojny.

Žigmund Balaša (†1559) pochádzal z významného rodu Balašovcov, ktorí zastávali úrady županov v Honte, Tekove a na Gemeri. Žigmund Balaša k početným majetkom rodu získal násilným obsadením aj kláštor v Bzovíku. 

Povesť o kláštore Bzovík

Ku Bzovíku sa viaže aj povesť. Hovorí sa, že dodnes sa po hradbách túla prízrak dcéry pána Balašu, ktorú umučili a nakoniec aj zabili vyhnaní mnísi.

Doprava, tipy na výlety a parkovanie

Kláštor Bzovík sa nachádza priamo nad obcou Bzovík, pričom tvorí jej dominantu. Po pravej strane cesty vedúcej do obce Uňatín je zástavba rodinných domov. Po cca 400 m odbočte vľavo, na vedľajšiu cestu. Zaparkovať môžete buď popri hlavnej ceste alebo na spevnenej ploche pred kláštorom.  

Do obce premáva pravidelná autobusová doprava z mesta Krupina. Pevnosť leží cca 3 km od autobusovej stanice.

Neďaleko Sebechlieb, ktoré sa nachádzajú len 13 km na juhozápad, môžete navštíviť skanzen Stará Hora, ktorý je charakteristický starými vinohradnickými domami. Do prízemia domov sa vchádzalo cez oblúkovú vstupnú bránu do vínnej pivnice. Dnes tieto pivnice slúžia ako miestne vinárničky.

Pevnosť Bzovík – Dudince

Ak sa vydáte z pevnosti na juhozápad, tak narazíte na čoraz obľúbenejšie kúpele Dudince, ktoré sú známe svojou zemitou hydrouhličitanovo-sírnto-chloridovou 30 stupňovou vodou a neodmysliteľnými travertínovými kopami, tzv. Dudinskými travertínmi.

Obec Bzovík je od kúpeľného mesta vzdialená 25,8 km. V prípade, že máte záujem počas vášho kúpeľného pobytu v Dudinciach navštíviť Bzovík a nemáte vlastnú dopravu, z kúpeľov je k dispozícii autobusové spojenie s prestupom v Krupine. Celková časová náročnosť je cca 50 minút až 1 hodina podľa autobusového spojenia.

Pevnosť Bzovík zo Sliaču

Pevnosť Bzovík je od kúpeľov v Sliači vzdialená 42,1 km, cesta autom vám zaberie 46 minút. Z kúpeľov pokračujte cez Zvolen po ceste číslo 66 do Krupiny a odtiaľ priamo do obce Bzovík. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať vlastnou dopravou. 

Pri vašej ceste z/do Sliača máte možnosť navštíviť napríklad aj Zvolenský zámok, či pozostatky gotického hradu Dobrá Niva v Podzámčoku.

Pevnosť Bzovík zo Sklených Teplíc

Kúpele Sklené Teplice sú od pevnosti v Bzovíku vzdialené 42,7 km, cesta autom vám zaberie 54 minút. Z kúpeľov pokračujte smerom na Banskú Štiavnicu, po ceste číslo 51. Cestou sa môžete pristaviť aj v obci Teplá a preskúmať pozostatky Žakýlskeho hradu.

Z Banskej Štiavnice pokračujete ďalej cez Svätý Anton, Žibritov do Krupiny a odtiaľ do Bzovíka. Vzhľadom na viac prestupov a časovú náročnosť odporúčame cestovať autom.

Mapa miesta

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál je verejnosti voľne prístupný bez poplatkov.

V prípade, ak by bol objekt zatvorený, kontaktujte Obecný úrad alebo poverenú osobu. Kontakt uvádzame v sekcii súvisiace odkazy a kontakt.

Video

Mohlo by vás zaujímať