Pukanec – kráľovské banské mesto s raritným výskytom moruše čiernej

Pukanec, dnes nenápadná obec na úpätí Štiavnických vrchov, v minulosti významné slobodné kráľovské banské mesto. V súčasnosti sa v obci nachádzajú pozostatky po jej niekdajšej sláve v podobe historických pamiatok, zaujímavé náučné chodníky či menšie múzeá, ktoré približujú návštevníkom bohatú históriu obce. Ak budete mať príležitosť, rozhodne si nenechajte ujsť jej návštevu.

Pukanec a jeho historické pamiatky

Obec Pukanec leží na úpätí Štiavnických vrchov, v okrese Levice. Vhodné prírodné podmienky, ktoré v minulosti spôsobila sopečná činnosť, boli ťažiskom rozvoja toho bývalého slobodného kráľovského banského mesta. Medzi ne v minulosti patrili napríklad aj zlatá Kremnica či Banská Štiavnica. 

Podobne, ako v ostatných banských mestách, aj v Pukanci môžeme dodnes obdivovať pozostatky po jeho niekdajšej sláve. Nanešťastie bol Pukanec, tak isto ako aj ostatné banské mestá, častým cieľom útokov Turkov. Na základe toho sa z pôvodnej mestskej zástavby zachovalo len málo. V súčasnosti patria medzi najkrajšie pamiatky obce kostol sv. Mikuláša a morový stĺp, ktorý dodnes pripomína prítomnosť strašnej nákazy, či budova banského súdu.

Pukanský mestský hrad 

Pukanský mestský hrad bol centrom mesta, podobne ako v Kremnici. Do jeho priestorov sa vstupovalo z námestia cez baštu (zbúraná v roku 1860), ktorá neskôr slúžila ako radnica. Nachádzala sa tu kostolná veža a zvonica. Prestavba hradného areálu do podoby, v akej ho poznáme dnes, prebehla v rokoch 1864 – 1867. Z celého mestského hradu sa v súčasnosti zachoval kostol a časť opevnenia.

Farský kostol sv. Mikuláša

Farský kostol sv. Mikuláša bol jadrom mestského hradu, podobne, ako v Kremnici bol jadrom mestského hradu kostol sv. Kataríny. Kostol sv. Mikuláša, zasvätený patrónovi mesta, postavili v 14. storočí ako gotickú dvojloďovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria. V 15. storočí zhotovili impozantnú sieťovú klenbu a do interiéru kostola pribudli 4 gotické krídlové oltáre. V 19. storočí prebehla prestavba kostola v štýle neogotiky. 

Renesančné protiturecké opevnenie Pukanca

Na základe práv a privilégií, ktoré Pukancu udelili, mohlo mesto vybudovať opevnenie. Pôvodne bolo predhradie opevnené drevenou palisádou, mestský hrad kamenným múrom. V časoch tureckého nebezpečenstva a z dôvodu početných nájazdov, sa mestská rada rozhodla vybudovať celokamenné opevnenie. Turci však neopevnený Pukanec stihli vyrabovať skôr ako bolo opevnenie dokončené. Opevnenie v Pukanci nebolo nikdy dobudované.

Opevnenie malo pravouhlý pôdorys, s dvoma nárožnými a jedným stredovým bastionom, s dvoma mestskými bránami (Štiavnická – horná brána, Levická – dolná brána) a bránami pre peších. Pozostatky múrov mestského opevnenia sa nachádzajú v okolí kostola sv. Mikuláša. 

Budova banského súdu – Radnica

Baroková radnica bola vybudovaná ako dvojpodlažná trojtraktová stavba s manzardovou strechou. Výstavba je datovaná do polovice 18. storočia. V Pukanci bol banský súd zriadený v roku 1752. Jeho sídlom bola nová budova Berggericht (dolná časť terajšej radnice). Súčasná podoba radnice vznikla po jej rozšírení pre potreby mestského úradu v rokoch 1783 – 1786.

Trojičný stĺp

Trojičný stĺp najsvätejšej Trojice sa nachádza v strede námestia. Postavený bol v roku 1740 neznámym staviteľom na pamiatku ukončenia cholery v predchádzajúcom roku. Morový stĺp tvorí stĺp, ktorý stojí na podstavci v tvare gréckeho kríža. Po jeho stranách sú umiestnené sochy sv. Mikuláša, sv. Rocha, sv. Sebastiána a sv. Barbory. Na jeho vrchole sa nachádza súsošie svätej Trojice. 

Fotogaléria

Zaujímavosti

• Horná brána sa poslednýkrát spomína v roku 1799, následne bola zbúraná. Dolnú bránu dal bez povolenia zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899. Ako vyzerala vieme len na základe toho, že sa zachovala jej dobová fotografia.
• V minulosti sa na vŕšku nad Starou baňou nachádzala pozorovateľňa, ktorá slúžila ako hlásna stavba v prípade náhleho útoku nepriateľa.
• Niekdajšiu slávu mesta Pukanec v plnej kráse dnes už nanešťastie nemôžeme obdivovať. Väčšina stavieb bola zničená Turkami, pri ich ničivých nájazdoch, ďalšie búranie a prestavby pokračovali v 18. až 20. storočí. Ako bolo uvedené, zbúraná bola bašta, obe brány do mesta, opevnenie, klasicistická budova lekárne zo začiatku 19. storočia, necitlivou prestavbou bol zničený aj meštiansky barokový Schwarzovský dom z roku 1782 či evanjelická škola, ktorá padla v 80. rokoch po požiari.
• Raritou európskeho významu je výskyt Moruše čiernej (Morus nigra), zriedkavého druhu ovocného stromu. V katastri Pukanca sa nachádza 470 exemplárov, čo predstavuje najväčšiu zdokumentovanú koncentráciu tohto výnimočného stromu v strednej a západnej Európe

História banského mesta Pukanec

Zlatý vek Pukanca

Najstaršia zmienka o Pukanci (Villa Baka) pochádza zo zakladajúcej listiny opátstva v Hronskom Beňadiku z roku 1075. S rozvojom baníctva v 13. storočí došlo k prílevu nemeckého obyvateľstva, čomu nasvedčoval aj neskorší názov obce Nemeth Baka. V priebehu 14. storočia sa malá banská osada zmenila na slobodné kráľovské banské mesto s kráľovskými privilégiami a právami. V Pukanci zriadili banskú komoru, sídlili tu komorskí grófi. Zároveň bol v tomto období vybudovaný aj gotický kostol sv. Mikuláša. Obdobie 14. storočia znamenalo pre Pukanec jeho zlatý vek. V roku 1388 získal Pukanec miesto v zväze stredoslovenských banských miest.

Obdobie tureckého nebezpečenstva

V priebehu 16. a 17. storočia Pukanec niekoľkokrát ohrozovali Turci. Mesto reagovalo na časté útoky, posilnením obrany mesta a započala výstavba kamenného opevnenia na základe rozhodnutia z roku 1578. Opevnenie však nebolo nikdy dokončené. Turecké nebezpečenstvo bolo čoraz zreteľnejšie, čo malo za následok aj postupný úpadok. Osudný deň – 1.10.1640, Turci Pukanec dobyli a vypálili, ubránil sa len kostol. Sv. Mikuláša a niekoľko domov. Mnoho obyvateľov pozabíjali či odvliekli do otroctva. Po úpadku baníctva nastal v priebehu dvoch storočí postupný rozvoj cechov, výroby a remesiel. 

Pukanec od 18. storočia po súčasnosť

Banská činnosť začala kvôli protitureckým bojom postupne upadať, jej definitívny koniec bol zaznamenaný v 19. storočí. Aj Matej Bel sa zmieňuje vo svojej Notícii, že mesto Pukanec bez ťažby stratilo svoj význam. V roku 1876 stratil Pukanec výsady slobodného kráľovského mesta, v roku 1891 sa stal obcou. V súčasnosti je obec známa predovšetkým vinárstvom a ovocinárstvom, preslávili ju stáročné moruše.

Míľniky

• 1075 – prvý písomný dokument v zakladajúcej listine hronskobeňadického opátstva, Pukanec sa spomína ako Villa Baka,
• 1270 – prvý písomný doklad o výskyte striebornej rudy v okolí Pukanca,
• 1290 – Pukanec sa spomína ako banská osada – Bakabanya,
• 1310 – nemecké osídlenie Pukanca – Nemeth Baka,
• 1317 – kráľ Karol Róbert povoľuje hľadať zlato, striebro a iné kovy na území Pukanca,
• 1323 – udelenie mestských výsad kráľom Karolom Róbertom,
• 1331 – Pukanec je samostatné mesto s richtárom a samosprávou,
• 1345 – Pukanec sa stáva kráľovským banským mestom, 1388 je Pukanec v zväze stredoslovenských banských miest,
• 1405 – kráľ Žigmund vyhlasuje v okolí slobodné banské podnikanie a nariaďuje, aby bolo mesto opevnené,
• 1544 – do blízkosti Pukanca sa dostávajú Turci,
• 1547 – Pukanec získava od Ferdinanda I. právo meča,
• 1565 – Turci sa dostávajú do bezprostrednej blízkosti Pukanca,
• 1567 – pukanskému kapitánovi Barbaričovi píše list beg Novohradského sandžaku Ahmed, aby prepustili mesto, rok na to Turci napadli Pukanec s neúspešným výsledkom,
• 1578 – rozhodnutie o opevnení Pukanca kamenným múrom,
• 16. storočie – úpadok baníctva, 
• 16. a 17. storočie – vznik cechov,
• 1. 10.1640 – hrozná noc pukanská (pozri VIDEO), vyrabovanie a vypálenie mesta Pukanec Turkami,
• 1703 – do Pukanca prichádzajú vojská Františka Rákocziho,
• 1842 – posledná zmienka o prevádzke baní,
• 1876 – Pukanec je zo slobodného kráľovského a banského mesta pretvorený na mesto so zriadeným magistrátom a pričlenený do Hontianskej stolice,
• 1891 – Pukanec sa stáva obcou,
• 1919 – maďarská červená armáda obsadila Pukanec, začiatok vysťahovalectva,
• 1945 – oslobodenie Pukanca Sovietskou armádou.

Historické fotografie

Múzeá v Pukanci

V Pukanci môže návštevník navštíviť aj dve expozície. Hrnčiarske múzeum približuje históriu hrnčiarstva a Expozícia pukanskej histórie dediny históriu slobodného kráľovského mesta Pukanec.

Hrnčiarske múzeum Jána Franka

Múzeum vybudoval pukanský hrnčiarsky majster Ján Frank. Prezentujú v ňom históriu hrnčiarstva a výroba keramiky. Zároveň sa tu nachádza hrnčiarska dielňa, v ktorej si návštevník môže vyskúšať točenie keramiky na hrnčiarskom kruhu. 

Expozícia pukanskej histórie

V expozícii je zahrnutá najstaršia história obce Pukanec, rozvoj baníctva, remesiel, interiér kuchyne a meštianskej izby. Súčasťou expozície sú aj jednotlivé výstavy.

Náučné chodníky v Pukanci

V obci sú vybudované tri náučné chodníky. Všetky náučné chodníky majú spoločný východiskový cieľ a začiatok trasy – námestie pri zastávke autobusu. 

Náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci

Dĺžka trasy je 5,5 km, celková časová náročnosť 2,5 hod. Na náučnom chodníku sa nachádza 12 informačných panelov, ktoré približujú históriu baníctva v Pukanci.

Náučný chodník banské technické dielo Štamposký jarok

Náučný chodník pozostáva z dvoch nesúvisiacich úsekov. Z konca prvého „pukanského” úseku je možnosť návratu späť rovnakou trasou alebo môžete pokračovať asi 4 km smerom na Banskú Štiavnicu k začiatku druhej časti náučného chodníka – „štamposkej trase“. 

Prvá časť má dĺžku 2 km, druhá časť náučného chodníka 4 km. Odhadovaný čas na prejdenie sú 2 – 3 hodiny. Na trase sa nachádza niekoľko náučných panelov, ktoré približujú históriu banského technického diela Štamposký jarok, či geológiu, flóru a faunu oblasti.

Náučný chodník o moruši čiernej

Trasa je dlhá 3,3 km a odhadovaný čas na prejdenie je 1,5 až 2 hodiny. Náučný chodník má 7 zastávok v podobe informačných tabúľ, ktoré približujú návštevníkom históriu a súčasnosť moruše čiernej.

Doprava 

Obec Pukanec sa nachádza neďaleko okresného mesta Levice a Banskej Štiavnice. Od Banskej Štiavnice je Pukanec vzdialený 23 km, od Levíc 20 km. Do obce pravidelne premáva autobusová doprava. Zastávky sa tu nachádzajú dve – Pukanec, Čierne blato a Pukanec, námestie.

Obec Pukanec leží v blízkosti dvoch známych slovenských kúpeľných miest – Dudince a Sklené Teplice. Ide preto o obľúbený výletný cieľ kúpeľných hostí. 

Doprava z Dudiniec a Sklených Teplíc

Od kúpeľného mesta Dudince je Pukanec vzdialený 30 km. Cesta autom trvá približne 27 minút. Z Dudiniec pokračujte cestou na Hontianske Moravce, cez Žemberovce až do Pukanca.

Kúpele Sklené Teplice sú od obce Pukanec vzdialené 41 km, časová náročnosť je približne 40 minút. Odporúčame cestovať zo Sklených Teplíc po rýchlostnej ceste R1, pokračovať až k výjazdu Nová Baňa a odtiaľ pokračovať smerom na Brehy až do Pukanca.

Parkovanie

V obci môžete bezplatne parkovať na vyznačených miestach. Veľké parkovisko sa nachádza na pravej strane od cesty, vedľa budovy pošty, priamo pred kostolom.

Mapa miesta

Program/Akcie

V obci Pukanec sa každoročne koná množstvo kultúrno-spoločenských, športových či tradičných podujatí. Aktuálne informácie ohľadom podujatí nájdete na oficiálnych stránkach obce, ktoré uvádzame v sekcii kontakt.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Cenník vstupného do Expozície Pukanskej histórie sa pohybuje okolo 0,50 € – 1,00 €. Na vstup do Hrnčiarskeho múzea Jána Franka aj Expozície pukanskej histórie je potrebné sa objednať vopred telefonicky.

Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny nájdete na oficiálnej webovej stránke obce Pukanec, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Videá

Mohlo by vás zaujímať