Čičmany – história, kultúrne pamiatky a múzeum

Rázovitá slovenská obec Čičmany, ktorá leží uprostred krásnej fatranskej prírody, privíta ročne množstvo turistov. Lákadlom sú najmä tradičné ľudové prejavy – čičmiansky folklór, architektúra a azda najznámejší čičmiansky vzor. Spoznajte s nami históriu a tradičný život v Čičmanoch.

Čičmany patria k najznámejším obciam Slovenska

Obľúbeným miestom na výlet návštevníkov užívajúcich si pobyt v Bojniciach, ale i kúpeľných hostí v kúpeľoch Rajecké Teplice sú Čičmany. Obec Čičmany leží v kotline obklopená Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou v južnej časti Rajeckej doliny v Žilinskom okrese. Hoci patrí k malým slovenským obciam, je azda tou najznámejšou. Turistickým lákadlom sa obec stala najmä vďaka svojráznemu folklórnemu prejavu, ľudovým tradíciám a známym čičmianskym vzorom, ktorých prehliadka každoročne priláka mnohých domácich, ale i zahraničných turistov. 

V roku 1977 vyhlásili dolnú časť obce Čičmany za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V obci sa nachádzajú aj dva verejnosti prístupné objekty ľudovej architektúry, v ktorých sa nachádzajú stále expozície venované ľudovým tradíciám Čičmian. Ostatné domčeky sú v súčasnosti v súkromnom vlastníctve.

Objekty ľudovej architektúry v Čičmanoch – národopisná expozícia Považského múzea v Žiline

V Čičmanoch môžete nájsť dva objekty ľudovej architektúry, ktoré spravuje Považské múzeum v Žiline – Radenov dom a Dom č. 42 (Gregorov dom). Obe drevenice približujú návštevníkom tradičný život predkov, ktorý mal v Čičmanoch svoje jedinečné špecifiká, ktoré inde na svete nenájdete. Expozície predstavujú dobové bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie v Čičmanoch. 

Radenov dom

Radenov dom postavili v roku 1924 ako replika požiarom zničeného objektu. Poschodový trojpriestorový ľudový zrubový dom vychádzal z prízemného trojpriestorového domu s radením miestností izba – pitvor – komora. Priestorovo nadväzoval na domy z 18. stor. s podstrešnými komorami, ktoré sú charakteristické pre Čičmany.

Ukryté komory v podstreší sú priznané ako poschodie, ktoré je zdôraznené pozdĺž štítovej a dvorovej steny domu prebiehajúcou drevenou pavlačou. Celú plochu zvonku pokrýva ornamentálna vápenná výzdoba.

Poschodový pavlačový Radenov dom prešiel rekonštrukciou v roku 1966. Môžeme v ňom nájsť expozíciu Čičmany a Čičmany, chimárna dedina. Expozície prezentujú návštevníkom zvyky, pracovné činnosti a zamestnania, čičmiansku architektúru či odevy a textil.

Dom č. 42 – Gregorov dom

Dom číslo 42 v Čičmanoch je prízemný trojpriestorový zrubový dom s hornými podstrešnými komorami. Považské múzeum ho zakúpilo v roku 1986 a následne zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. Dom pôvodne slúžil spoločne žijúcim rodinám Štefana Gregora a Petra Pupáka. V interiéri domu sa nachádza expozícia Bývanie společníkov, ktorá zachytáva bývanie tzv. veľkorodiny typické pre Čičmany do začiatku 20. storočia. Moderná expozícia je vytvorená formou diorámy. 

Fotografie z čičmanskej dedinky

Pri návšteve Čičmian nevynechajte návštevu ďalších pamiatok

V Čičmanoch si okrem krásnej ľudovej tradície v podobe dreveníc môžete pozrieť aj ďalšie pamiatky. Z murovanej architektúry stojí za pozornosť barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. Kríža a zrekonštruovaný barokovo – klasicistický kaštieľ z konca 18. storočia. Súčasťou kaštieľa bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. 

Kaštieľ v roku 2015 prešiel kompletnou rekonštrukciou a v súčasnosti slúži ako hotel. Miesto naľavo od kaštieľa, kde je murovaná prevádzková budova, sa dodnes nazýva „Pánske humná“ podľa pôvodných stavieb.

Ľudové tradície Čičmian

Ľudové tradície Čičmian sa aj vďaka múzeu a propagácii čičmianskeho vzoru dostali do širokého povedomia ľudí nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Čičmiansky ľudový ornament, tradičná architektúra maľovaných domov, ale i folklór vytvárajú neopakovateľný zážitok z návštevy tejto rázovitej slovenskej obce. 

Čičmiansky ornament a čičmianska architektúra

Čičmiansky ornament je od roku 2013 súčasťou nehmotného dedičstva UNESCO. Spolu s ním tam patria aj gajdy, fujara či banskoštiavnický salamander. Najznámejšími slovenskými hmotnými pamiatkami zo zoznamu UNESCO sú mestá Banská Štiavnica, Levoča a Bardejov, Spišský hrad či prírodné pamiatky ako Dobšinská ľadová jaskyňa.

Čičmiansky vzor a výšivka

Najstaršie výšivky v Čičmanoch pochádzajú z 19. storočia. Používal sa geometricky štylizovaný ornament s motívmi, zvlášť obľúbený bol motív srdca, cesty, kvetov, zoomorfné motívy a podobne. Tieto a iné motívy boli často vsádzané do kosoštvorca, ktorý sa zvyčajne používal pri mužskom odeve. Obec bola v minulosti typická prelamovanou výšivkou, nazývanou aj vyrezávanie či žilinská robota. Výzdoba čičmianskych domov sa inšpirovala práve bohatou tradíciou čičmianskej výšivky s geometrickým vzorom.

Čičmiansky ľudový odev

Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho ľanového plátna a súkna. Čičmiansky odev predstavuje bohato zdobený výšivkou, čipkami a aplikáciou vlnených šnúr. Farebnosť výšivky využíva najmä odtiene bielej, žltej, oranžovej a okrovej farby. Sviatočný odev mladej ženy z Čičmian z druhej štvrtiny 20. storočia tvoril rubáš, riasené rukávce, riasená sukňa, červený vlnený pás a široká zástera, čepiec, na čepci bola uviazaná podvika, súkenné papuče a biele pančuchy. Uvedený odev predstavoval najsviatočnejšiu, slávnostnú podobu tradičného odevu žien v Čičmanoch.

Čičmianska veľkorodina

Archaická forma rodiny – veľkorodina sa v Čičmanoch udržala až do začiatku 20. storočia. Veľkorodina predstavovala spolužitie v jednotlivých domoch, kde bývali a spoločne gazdovali gazda s gazdinou, ich ženatí synovia a nevesty s deťmi. Majetok rodiny bol spoločný. 

Hudobný folklór Čičmian

Hudobný folklór Čičmian je charakteristický najmä viachlasnými, ťahavými dievčenskými a ženskými spevmi. Piesňový repertoár je bohatý na rôzne piesne. Hudbu tvorilo dvojo huslí a basa, neskôr pôvodnú trojčlennú kapelu vystriedali cigánski muzikanti. V starších záznamoch o muzikantoch v Čičmanoch sa spomína i doprovod gajdoša. Neskôr pribudli okrem sláčikových aj iné hudobné nástroje. Po zániku čičmianskej folklórnej skupiny v 60-tych rokoch sa už žiaľ kapela neobnovila a spievalo sa bez hudby.

História obce Čičmany

Prvé zmienky o obci Čičmany pochádzajú z roku 1272. V listine sa spomínajú ako Cziczman.

O vzniku obce Čičmany existuje viacero teórií, na základe evidentných rozdielov v spôsobe stavania drevených domov, ich výzdoby a iných kultúrnych osobitostí. Územie Čičmian bolo pravdepodobne osídlené na základe tzv. Valašského práva v období, kedy sa tak dialo aj na území Zliechova a Valašskej Belej. Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Čičmanci pracovali aj ako lesní robotníci či sklenári. 

O tom, kto bol zakladateľom obce a prvým feudálnym vlastníkom pôdy, neexistujú konkrétne správy. Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov – Mikuláš z Turca, rod Rakovských, Záblatskí a rod Serényiovcov. Do začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rody Telekyovcov a Bertcholdovcov.

V rokoch 1907 a 1921 a 1945 postihli obec veľké požiare. Požiare zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Celá spodná časť obce sa postavila nanovo z pôvodného materiálu, teda dreva. V roku 1974 vznikol návrhu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch. V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. 

Povesť o Turoňovi

Miestna povesť o Turoňovi pochádza z dôb tureckých nájazdov, kedy sa podarilo dedinčanom za pomoci masiek zhotovených z ovčej kože a zvoncov, ktoré pripomínali tura zahnať poverčivých tureckých nájazdníkov a zabrániť tak vyrabovaniu a vypáleniu obce.

Zaujímavosti

• Čičmany nepatria medzi slovenské skanzeny. V obci sa nachádzajú dva objekty ľudovej architektúry, ktoré spravuje Považské múzeum. Ostatné objekty patria súkromným osobám.
• Čičmany sú najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese.
• Do pamiatkovej rezervácie v Čičmanoch je zapísaných 110 objektov, z toho 36 národných kultúrnych pamiatok.
• Počas posledného ničivého požiaru zhorelo v Čičmanoch až 49 dreveníc a hospodárskych objektov, čo bola trištvrtina celej obce. Zachovalo sa len asi tridsať pôvodných domčekov.
• Veľkú zásluhu na tom, aby sa drevenice v obci zachovali, mal známy slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý už predtým navštevoval Čičmany. Jurkoviča táto architektúra tak fascinovala, že dokonca v roku 1895 postavil celý takýto veľký dom na výstave v Prahe. Jurkovič vypracoval aj projekty zrubových domov, ktoré postavili po veľkom požiari v roku 1921, kedy vyhorel celý dolný koniec obce. Zásluhou toho možno niektoré typy týchto stavieb vidieť v Čičmanoch aj v súčasnosti.
• V roku 1937 bol poschodový dom Jokľovce – bachna rozobraný a prevezený do Národného múzea v Prahe, kde sa však stal obeťou požiaru a do tla zhorel.
• Koncom roka 2011 oba domy, Radenov dom aj dom č 42, opäť nadobudli podobu, akú mali na začiatku minulého storočia. Pri obnove sa použili tradičné techniky a materiály typické pre ľudovú architektúru. Boli opravené podlahy a steny, sfunkčnila sa tradičná pec. Na strechu Radenovho domu bol položený ručne štiepaný šindeľ. Pri maľovaní ornamentov sa postupovalo podľa pôvodných vzorov z dobových fotografií.

Doprava

Obec Čičmany leží v Žilinskom kraji. Od okresného mesta je vzdialená 40 km. Do obce premáva len autobusová doprava. V blízkosti Čičmian leží viacero našich známych kúpeľov. Objavovanie ľudovej architektúry vďaka tomu môžete spojiť aj s oddychom a pobytom v stredoslovenských kúpeľoch. 

Ako sa dostať do Čičmian

Z kúpeľov v Rajeckých Tepliciach

Kúpele Rajecké Teplice ležia od Čičmian 26,3 km, Cesta autom vám zaberie 28 minút. Z kúpeľov pokračujte po ceste č. 64 smerom na Kľače, cez Rajec a Fačkov pokračovať až do obce Čičmany. Ideálne spojenie bez prestupu do Čičmian trvá 44 minút.

Z kúpeľov Bojnice

Čičmany sú od bojnických kúpeľov vzdialené 37,4 km. Cesta autom vám zaberie 43 minút. Z bojnických kúpeľov budete pokračovať smerom na obec Šútovce až do Nitrianskeho Rudna, odkiaľ budete pokračovať po ceste č. 574 smerom na Liešťany. Pred Zliechovom odbošte na cestu č. 2112 a pokračovať až do Čičmian. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom. 

Z kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach

Čičmany delí od trenčiansko-teplických kúpeľov 45,3 km. Cesta autom vám zaberie 48 minút. Z Trenčianskych Teplíc pokračujte výjazdom smer Žilina na D1. Po niekoľkých kilometroch použite výjazd Ladce/Ilava. Prejdete cez mesto a pokračujte smerom na obec Košeca, ďalej cez Košecké podhradie, Zliechov až do Čičmian. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom. 

Z kúpeľov Nimnica

Čičmany ležia 48 km od kúpeľov Nimnica, cesta autom vám zaberie 50 minút. Z kúpeľov smerujte do Púchova, tu pokračujte po ceste č. 49. hlavnou cestou. Z diaľnice použite výjazd Ladce/Ilava. Prejdite cez mesto a pokračujte smerom na obec Košeca, ďalej cez Košecké Podhradie, Zliechov až do Čičmian. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Z kúpeľov Turčianske Teplice

Kúpele Turčianske Teplice a Čičmany delí 48 km, cesta autom vám zaberie 50 minút. Z kúpeľov pokračujte cez Turčianske Teplice, následne odbočte na Prievidzskú cestu, ktorou cez obec Budiš a Jasenovo, do Nitrianskeho Pravna. Tu následne pokračujte po ceste č. 64 do Kľačna a následne až do Čičmian. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Parkovanie

Parkovať môžete v obci na vyhradených miestach na parkovanie. Parkovisko sa nachádza niekoľko metrov od Radenovho domu. Severne, pri okraji obce, je k dispozícii širšia plocha na parkovanie a pešo je to k Radenovmu domu asi 5 minút pešo. 

Mapa miesta

Program/Akcie

Obec každoročne pripravuje rôzne podujatia. K najznámejším a najobľúbenejším patria Čičmianske fašiangy. Tradičné slovenské fašiangové zvyky si každoročne príde do Čičmian pozrieť veľké množstvo návštevníkov.

Čičmianske fašiangy

Obľúbené podujatie domácich, ale i cezpoľných, sa tradične koná vo februári. Fašiangový sprievod, ktorý prechádza celou dedinou, tvoria hudobníci, tanečníci v tradičných čičmianskych krojoch, ale aj  fašiangový symbol turoň. Turoňa zobrazujú Čičmanci ako masku volskej hlavy s rohami a veľkým jazykom, na bokoch s uviazanými zvoncami, ktorými dával najavo svoj príchod. 

Na základe povesti o Turoňovi vznikol tradičný fašiangový zvyk – chodenie s Turoňom. Fašiangový sprievod tradične vítajú ľudia pred Radenovým domom, kde sprievod obdaria slaninkou, pálenkou a vajíčkami. Mládenci tu tiež predvedú tradičný šabľový tanec. 

Postrehy návštevníkov

Otváracie hodiny/Vstupné/Cenník

Múzeum OĽA Čičmany – Radenov dom a Gregorov dom sú otvorené v priebehu sezóny počas pracovného týždňa a víkendu v doobedných a poobedných hodinách – okrem pondelka. Vstupné sa pohybuje v rozpätí od 2,00 – 4,00 €.

Aktuálne otváracie hodiny a cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Turisticko-informačného centra v Čičmanoch a OĽA Čičmany, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Mohlo by vás zaujímať