Zaniknuté kúpele Korytnica

Chorým zdravie, zdravím veselosť! I takto vítal hostí kedysi v preslávených kúpeľoch v Korytnici nápis na vstupnej bráne. Dnes z kúpeľov ostali len zničené budovy, ktoré postupne chátrajú. Nemým svedkom zašlej slávy sú 4 minerálne pramene. Začítajte sa s nami do histórie kedysi významných korytnických kúpeľov.

Kúpele Korytnica vtedy a dnes

Bývalá kúpeľná obec Korytnica leží v Ružomberskom okrese, pod severnými svahmi Prašivej, v hlbokej nízkotatranskej doline potoka Korytnica. Korytnica je miestnou časťou obce Liptovská Osada, od ktorej je vzdialená 10 km. V minulosti patrili korytnické kúpele k navštevovaným kúpeľným centrám, minerálne pramene dosiahli až svetoznámu slávu.

V súčasnosti o sláve niekdajších kúpeľov hovoria už iba ruiny kúpeľných budov, ktoré po privatizácii ostali nevyužívané. Súkromná firma odkúpila v roku 2013 plničku minerálnych vôd a zároveň zrekonštruovala pre návštevníkov aj altánky nad prameňmi.

Začiatkom júna 2016 otvorili penzión Svätopluk, ktorý vytvorili rekonštrukciou nevyužitej budovy bývalej pošty a kaviarne. Súčasťou nového areálu je aj detské ihrisko a parkovisko.

Do Korytnice vedie i cyklotrasa Cyklokorytnička z Ružomberka.Celým areálom kúpeľov prechádza modrá turistická značka, ktorá vedie z Korytnice, rázcestie cez kúpele na Hiadeľské sedlo. Snahou o postupné využívanie a záchranou toho najvzácnejšieho, čo sa v Korytnici nachádza, sa sem postupom času vracia nový život.

Minerálne pramene v Korytnici

Prírodná liečivá voda v Korytnici je síranovo-hydrogénuhličitá, vápenato-horečnatá, železnatá, studená hypotonická. Väčšina prameňov korytnických minerálnych vôd má podobné chemické zloženie s celkovou mineralizáciou 3200 – 3600 mg na liter. Liečivé pramene sa plnia do fliaš. V minulosti sa používali aj na vaňové kúpele.

Liečivá voda korytňanských minerálnych prameňov sa dodnes využíva na pitné kúry pri chorobách tráviaceho ústrojenstva – žalúdka a dvanástnika, črevných chorobách a chorobách pečene, žlčníka a žlčových ciest, slinivky brušnej. Tiež pri zápalových ochoreniach tenkého a hrubého čreva a na liečbu stavov po resekciách týchto orgánov. Zohriata pomáha k odstraňovaniu žalúdočných kyselín. Prameň Antonín sa využíva pri anemických stavoch z nedostatku železa či pri chorobných stratách krvi.

Minerálnu vodu v Korytnici si môžete načapovať

Návštevníci si môžu korytnickú minerálnu vodu bezplatne nabrať v neobmedzenom množstve zo 4 zrekonštruovaných prameňov. V súčasnosti plniarne minerálnych vôd vlastní súkromná spoločnosť. Firma ju odkúpila v apríli 2013 a tiež investovala do jej modernizácie.

Z histórie Korytnických minerálnych vôd

V roku 1541 korytnickú kyselku odporúčal Gregor Schwalb na žalúdočné ťažkosti. V roku 1768 podal prefekt J. Ruprecht návrh kráľovskej komore na odborný výskum prameňov. O 14 rokov neskôr potom bol podaný oficiálny návrh na využívanie ich liečivých vlastností. V roku 1853 sa stala korytnická voda oficiálne liečivou.

V polovici 19. storočia sa korytnická minerálna voda využívala na kúpeľné účely a plnila sa zároveň do fliaš. Minerálna voda z Korytnice získala v tri medaily na svetovej výstave v roku 1878 vo Viedni a v roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis. Začiatkom 20. storočia sa záujem o vodu z Korytnice ešte zvýšil, dala sa kúpiť v lekárňach na celom Slovensku a začala sa exportovať do USA.

Povesť o účinkoch korytnickej vody

Podľa povesti liečivú silu korytnických prameňov objavil valach, ktorý pri prameňoch ovce pásaval. Všimol si, že tie choré z nich, každý večer zastavili sa pri studničke a pili vodu vytekajúcu z nej. Na druhý deň boli ovce zázračne uzdravené. Neskôr aj na valacha došlo zle. Keď už odvary neúčinkovali rozhodol sa, že aj on vyskúša vodu zo studničky. Po pár hltoch sa bolesti brucha stratili. Od tej doby sa o zázračnej studničke s liečivou vodou rozniesol chýr do okolia.

Zaujímavosti

História kúpeľov v Korytnici

Korytnicu spomína už darovacia listina kráľa Ondreja z roku 1233 ako Medokýšsku dolinu. Úradná listina z roku 1364 uvádza, že je súčasťou panstva Likavka. Jej majiteľ Štefan Zápoľský nechal upraviť 3 minerálne pramene a a postaviť zruby pre valachov a panský dom. Z 15. storočia máme zachované zmienky o šľachtických sídlach v okolí Korytnice.

Počiatky kúpeľov v Korytnici

Počiatky kúpeľov môžeme datovať do roku 1540, kedy bola na príkaz župana Ľudovíta Pekryho vydláždená kúpacia jama. V roku 1590 dal majiteľ Štefan Ilešházy pri kyslom prameni postaviť bazén, veľký drevený dom pre hostí a svoj letný dom. Aj keď kúpele začali fungovať oficiálne v 19. storočí, a voda na balneoterapiu sa oficiálne využívala od 18. storočia, na základe týchto zmienok môžeme s istotou povedať, že pramene boli na balneoterapiu využívané podstatne skôr.

Korytnica v časoch najväčšej slávy

Prvé kúpeľné budovy sa v Korytnici začali stavať v roku 1830, kedy boli zbúrané staršie drevené stavby. Bol tu postavený kúpeľný dom s izbami a kuchyňou. V polovici 19. storočia po odsúhlasení výstavby ďalších kúpeľných budov sa začal ozajstný rozmach kúpeľov. V tomto období bol vybudovaný nielen nový bazén, ale aj upravené pramene a vybudovaný kúpeľný park. Do kúpeľov sa vstupovalo bránou, na ktorej bol zobrazený symbol kúpeľov – ovca. Na čelnej strane bol latinský nápis Chorým zdravie, na zadnej strane Zdravým veselosť.

Obsiahle informácie o kúpeľoch z rokov 1857 až 1862 podáva ružomberský okresný lekár Dr. Gustav Adolf Sefranka. Okrem topografie a histórie opísal aj balneoterapeutické zariadenia a metódy liečby. V tomto období sa tu nachádzalo 12 ubytovacích zariadení v podobe viliek. Sezóna trvala od mája do septembra. Hostia mali k dispozícii aj kolkáreň, spoločenské hry či hudobné koncerty cigánov.

V roku 1857 navštívilo kúpele 198 stálych klientov, v roku 1862 to bolo už 534. Po roku 1873 postavili kúpeľné domy Hygiea, Hungária a Štefánia. Kúpele mali v roku 1895 k dispozícii až 400 izieb, 30 kabín a aj veľký zrkadlový bazén. V roku 1899 bolo zaevidovaných 1343 pacientov. Na prelome storočí sa stala Korytnica najvýznamnejším kúpeľným centrom Rakúsko-Uhorska.

Historické fotografie

Postupný úpadok korytnických kúpeľov

Po smrti významného majiteľa kúpeľov, Jozefa Ormayho, ich spravoval syn, ktorý však nemal záujem o rozvoj kúpeľov. V roku 1911 a 1912 kúpeľné budovy zachvátil silný požiar. V roku 1925 ich napokon predali v dražbe Liptovskej sporiteľni. Kúpele sa neskôr prinavrátili k životu, o čom svedčí aj fakt, že v roku 1925 bolo k dispozícii 250 izieb, liečilo sa tu 858 pacientov. V kúpeľoch sa podávali aj mnohé liečebné kúry. V roku 1940 kúpele vyvlastnili a štát ich ďalej prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave. Počas SNP slúžili kúpele ako nemocnica.

Po vojne došlo k obnove kúpeľnej liečby a rekonštrukcii kúpeľných domov. No následne to išlo s kúpeľmi dolu vodou. V roku 1981 sa uskutočnila súťaž o návrh úplnej rekonštrukcie korytnických kúpeľov. Táto rekonštrukcia sa však nikdy neudiala. V roku 1995 sa kúpele nakoniec pretransformovali na akciovú spoločnosť a o rok neskôr sprivatizovali. Od roku 2001 boli v konkurze a prakticky zanikli.

Míľniky

• 1233 – prvé zmienky o Korytnici ako o Medokýšskej doline,
• 14. storočie – Štefan Zápoľský necháva upraviť 3 minerálne pramene, postaviť zruby pre valachov a panský dom,
• 15. storočie –  zachované zmienky o šľachtických sídlach v okolí Korytnice,
• 1540 – na príkaz župana Ľudovíta Pekryho je vydláždená kúpacia jama pri prameni,
• 1541 – korytnickú kyselku odporúča Gregor Schwalb na žalúdočné ťažkosti,
• 1590 – Štefan Ilešházy dáva pri kyslom prameni postaviť bazén, veľký drevený dom pre hostí a svoj letný dom,
• 16. storočie – začiatky využívania minerálnej vody v Korytnici na kúpeľné účely a pitnú liečbu,
• 1768 – prefekt J. Ruprecht podáva návrh kráľovskej komore na odborný výskum prameňov,
• začiatok 19. storočia – pri prameňoch stoja drevené domce úradníkov likavského panstva,
• 1830 – výstavba kúpeľných budov na mieste starších drevených stavieb, 
• 1853 – korytnická voda sa stáva oficiálne liečivou, využíva sa pri balneoterapii a plní sa do fliaš, 
• pol 19. storočia – výstavba nových kúpeľných domov, 
• 1852 – návšteva panovníka Františka Jozefa,
• 1857 až 1862 – ružomberský okresný lekár Dr. Gustav Adolf Sefranka podáva informácie o korytnických kúpeľoch,
•  1873 – výstavba kúpeľných domov Hygiea, Hungária a Štefánia,
•  1878 – na svetovej výstave vo Viedni získava korytnická voda jednu zlatú a dve strieborné medaily, 
• 1904 – korytnická voda ako jediná európska minerálna voda dostáva ocenenie na svetovej výstave v americkom St. Louis,
• prelom storočí – korytnické kúpele patria k najznámejším kúpeľom v Rakúsko-Uhorsku,
• začiatok 20. storočia – korytnická voda sa dá kúpiť v lekárňach, export do USA,
• 1911 a 1912 – požiar kúpeľných domov, 
• 1925– kúpele predané v dražbe Liptovskej sporiteľni,
• 1940 – vyvlastnenie korytnických kúpeľov, 
• 2. sv. vojna – slúžia ako nemocnica,
• 1995 – kúpele sú akciovou spoločnosťou, následne boli sprivatizované,
• 2001 – postupné chátranie kúpeľov, 
• 2013 – obnovená plnička v Korytnici, následná rekonštrukcia prameňov. 

Doprava

Kúpele Korytnica ležia na pol ceste medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Od okresného mesta Ružomberok sú vzdialené 24 km. Dostanete sa sem po hlavnom ťahu E77 smerom na Donovaly. Do obce Liptovská Osada pravidelne premáva autobusová doprava.

Parkovanie

Parkovať môžete v blízkosti korytnických kúpeľov za symbolické parkovné jedno euro.

Náučný chodník a cyklotrasy

Do Korytnice vedú dve cyklotrasy Ružomberok-Korytnica a Donovaly-Korytnica, ktoré sú vhodné aj na pešiu turistiku. Trasa vedúca z Ružomberka sa nazýva Cyklokorytnička. Cyklotrasu otvorili v roku 2016. Vybudovali ju prevažne v mieste už zaniknutej úzkorozchodnej železničnej trate. V súčasnosti slúži aj ako náučný chodník aj pre rodiny s deťmi.

Mapa miesta

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Do areálu bývalých kúpeľov v Korytnici je vstup zdarma. Ak sa rozhodnete prispieť na údržbu zrekonštruovaných prameňov, pri parkovisku sa nachádza aj malá pokladnička na symbolické vstupné, ktoré je dobrovoľné.

Pitné pramene sú tiež voľne prístupné a bez obmedzenia.

Postrehy návštevníkov

Video

Mohlo by vás zaujímať