Vlkolínec – obec, v ktorej sa zastavil čas

Vlkolínec nemusíme snáď ani predstavovať. Táto rázovitá liptovská osada a mestská časť Ružomberka je známa pomerne každému. Nie však každý mal tú česť ju navštíviť alebo spoznať jej minulosť a zaujímavú ľudovú architektúru. Vydajte sa s nami na prehliadku Vlkolínca a zistite, prečo je táto osada známa takmer každému Slovákovi.

Vlkolínec ako jediný na Slovensku nebol narušený výstavbou

Azda najznámejšia podhorská osada Vlkolínec patrí k jednej z mestských častí okresného mesta Ružomberok. Na základe pozoruhodného zachovania obce ako sídelného celku bola osada Vlkolínec vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry už v roku 1977. V roku 1993 sa dostalo Vlkolíncu najvyššieho ocenenia vzhľadom na jeho výnimočnosť – osada bola zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Vlkolínec sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Najstaršia nepriama zmienka o osade pochádza z roku 1376. Pôvodne bola osadou drevorubačov, pastierov a želiarov, súčasťou panstva Likavského hradu. Svoju jedinečnosť si zachovala vďaka tomu, že ju obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí.

Vlkolínec v súčasnosti predstavuje typ sústredenej svahovitej osady s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s dodnes nenarušenou zástavbou uprostred krajinárskeho zázemia. Zo severu ju chráni masív vrchu Sidorovo. Stredom obce preteká potok.

Čo je na Vlkolínci tak jedinečné?

Zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, a to drevených zrubových obytných domov a hospodárskych budov, ktoré vznikli na strmom svahu. Kvôli ich vyrovnaniu museli obyvatelia Vlkolínca svoje domy stavať na vysokých kamenných podmurovkách. 

Domy sú zrubového charakteru, z čiastočne alebo úplne kresaných trámov z kmeňov ihličnatých stromov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Vlkolínskym unikátom je to, že tieto drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom.

Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha. Doskové štíty domu majú malé otvory slúžiace na odvod dymu.

Vedeli by ste si predstaviť bývať v jednom z Vlkolínskych domov?

Okrem tradičnej ľudovej architektúry sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, murovaný Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875, ktorý stojí na východnom okraji Vlkolínca v blízkosti miestneho cintorína, a murovaná škola.

Vo Vlkolínci si môžete pozrieť aj expozície 

Súčasťou Vlkolínca sú aj expozície, ktoré návštevníka vtiahnu priamo do života ľudí v minulosti.

Expozícia Liptovského múzea – Roľnícky dom a dvor

Roľnícky dom a dvor je tradičný trojpriestorový dom s hospodárskymi stavbami charakteristický pre horské oblasti stredného Slovenska. V jeho interiéri sa nachádza expozícia dobového spôsobu života a bývania dolnoliptovskej roľníckej rodiny z prvej polovice 20. storočia. V humne objektu sa konajú príležitostné výstavy z tvorby ľudových remeselníkov a ďalších umelcov, časť stálej expozície sa venuje tradičnému poľnohospodárstvu.

Dom UNESCO Vlkolínec

Expozícia vznikla ako reprezentačný priestor na propagáciu Vlkolínca a UNESCO pamiatok na Slovensku. Návštevník v nej môže vidieť vystavené diela maliarov, fotografov a ľudových umelcov. Spodnú časť priestorov tvorí výstava venovaná histórii Vlkolínca. Expozíciu môžete navštíviť celoročne.

Zaujímavosti

• Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS  bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku.
• Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina. Elektrickú energiu zaviedli vo Vlkolínci až v roku 1956.
• Jedinečnosťou Vlkolínca je tiež to, že v tejto drevenej osade stále žije niekoľko stálych obyvateľov.
• Želiari boli najchudobnejšou vrstvou poddanského obyvateľstva. 
• Obyvatelia sa v tejto oblasti živili okrem poľnohospodárstva najmä chovom oviec a dobytka, včelárstvom, výrobou syrov, bryndze a iných mliečnych výrobkov, drevorubačstvom, uhliarstvom a výrobou šindľov.

Fotografie

Z histórie Vlkolínca

Osídlenie Vlkolínca bolo archeologicky doložené už v období halštatu. Nachádzalo sa tu mohutné hradisko, ktoré chránilo opevnenie nad Vlkolíncom, na vrchu Sidorovo. V neskoršom období sa tu nachádzalo aj slovanské hradisko. Z tohto obdobia sa našli aj archeologické nálezy časti keramiky z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia.

Obec Vlkolínec bola vybudovaná pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia. Prvá priama písomná zmienka o Vlkolínci pochádza z roku 1461. V roku 1625 tu boli štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domácností. 

Spor štyroch ulíc

Od starodávna patrili k mestu Ružomberok vonkajšie ulice Černová, Biely Potok, Ludrová a Vlkolínec. Z 18. storočia je známy spor „ulíc“ s mestom Ružomberok, v ktorom sa obyvatelia „ulíc“ snažili o uznanie svojich práv zo strany mesta. Tieto „ulice“ museli Ružomberku odvádzať dane a ich richtári boli podriadení ružomberskému richtárovi. Mesto nepovažovalo ich obyvateľov za mešťanov, ale za svojich poddaných. Všetci obyvatelia „ulíc“ museli pre panstvo ročne odpracovať 21 dní. 

Spory trvali skoro celé 18. storočie. „Ulice“ sa chceli v roku 1771 od Ružomberka osamostatniť, to sa im však nepodarilo. Obyvatelia „ulíc“ sa na zlé zaobchádzanie sťažovali dokonca až u samotného cisára. V roku 1775 musela Liptovská stolica na potlačenie vzbury vyslať aj vojakov. Spory pokračovali aj v 19. storočí. Výsledkom viacerých dlhých súdnych procesov bolo čiastočné zrovnoprávnenie „ulíc“ s mestom. „Ulice“ získali aj zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. V roku 1882 sa Vlkolínec stal miestnou časťou Ružomberka.

Historické fotografie obce Vlkolínec

Doprava

Vlkolínec je mestskou časťou Ružomberka. Ružomberok je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji. Ružomberok leží 27 km západne od Liptovského Mikuláša, 18 km južne od Dolného Kubína, 52 km severne od Banskej Bystrice a 62 km východne od Žiliny. Mestom vedie železničná trať Žilina – Košice a cesty I/18 a I/59. Do mesta premáva aj autobusová doprava, v rámci mesta premáva MHD a osobn preprava taxislužbami. 

Obec Vlkolínec je prístupná je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu. Vlkolínec leží len pár kilometrov od kúpeľov v Lúčkach.

Ako sa dostať do Vlkolínca z kúpeľov Lúčky

Kúpele Lúčky sú od Vlkolínca vzdialené 21,9 km, cesta autom vám zaberie 29 minút. Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a Liskovú, následne po ceste číslo 2213 až do Ružomberka. Môžete využiť i hlavný ťah, cesta číslo 18. Na neho sa napojíte, ak v Liptovskej Teplej budete pokračovať na Ivachnovú do Ružomberka. Následne pokračujte až do mestskej časti Vlkolínec smerom na Biely Potok. Pokiaľ budete cestovať autobusovým spojom, ideálne spojenie vám zaberie 30 minút. 

Parkovanie

Veľké parkovisko pre osobné autá sa nachádza pred vstupom do Vlkolínca. Parkovanie je celodenné, za poplatok.

Trasa

Vlkolínec si svojou polohou mimo hlavných trás vynútil vytvorenie množstva prístupových chodníčkov a cestičiek, ktoré slúžili v minulosti, ale slúžia aj dnes. Do Vlkolínca sa dá dostať takmer z každej strany. Dnes slúži na prístup cesta Trlenskou dolinou z Ružomberskej mestskej časti Biely Potok. Do osady vedú aj značené turistické chodníky či cyklotrasy.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Liptovského múzea a na oficiálnych stránkach Vlkolínca, ktoré uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Mohlo by vás zaujímať