> Blog > Kúpele Slovensko > Kúpele Trenčianske Teplice > Výlety Trenčianske Teplice a okolie > Trenčiansky hrad – hrdý strážca mesta Trenčín

Trenčiansky hrad – hrdý strážca mesta Trenčín

Trenčiansky hrad patrí medzi najznámejšie zrenovované hrady na Slovensku. Je súčasťou neodmysliteľnej siluety mesta Trenčín. Vypína sa na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh. Koryto rieky sa neskôr posunulo ďalej. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Trenčiansky hrad bol v roku 1961 zaradený medzi významné kultúrne pamiatky.

O Trenčianskom hrade a jeho expozíciách

Ťažko skúšaný Trenčiansky hrad sa dnes opäť hrdo vypína nad Trenčínom. Zo staršieho opevneného hradiska sa postupným zväčšovaním a prestavovaním sa v priebehu storočí stal jedným z najväčších hradov Európy. Aj preto bol častým cieľom pustošenia, mocenských bojov a nevyhli sa mu ničivé požiare, čo spôsobilo, že z hradu časom zostala iba ruina.

Dnes sa už na hrad môžeme opäť pozerať s hrdosťou a určite patrí k našim najkrajším slovenským pamiatkám. Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea, vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu.

Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. – 19. storočia, ktoré pochádzajú z rôznych sídiel rodu Ilešházi.

V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov a dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. – 19. storočia, všetky kusy sú originály. 

Z pôvodného vybavenia hradu sa zachovalo len minimum, keďže roku 1790 skoro celý vyhorel.

Trebuchet na Trenčianskom hrade

Delo a trebuchet

V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. Deti sa ho môžu dotknúť a bezpochyby je vyhľadávaným objektom na vytvorenie skvelých rodinných fotografií.

V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu (na obrázku, zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne). Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu. Vyrobili ju žiaci SOŠ v Považskej Bystrici.

Nakoľko sa jedná o plne funkčný katapult, môžete očakávať, že pri významných podujatiach sa bude z katapultu aj príležitostne strieľať.

Čo uvidíte na Trenčianskom hrade

Prehliadkové okruhy sú dva, a to okruh A (bez sprievodcu) a okruh B (so sprievodcom).

  1. Kasáreň (okruh A, B)
  2. Dolné nádvorie (okruh A, B)
  3. Studňa lásky (okruh A, B)
  4. Delová bašta (okruh A, B)
  5. Hladomorňa (okruh A, B)
  6. Južné opevnenie (okruh )
  7. Jeremiášová bašta (okruh )
  1. Letná veža (okruh A, B)
  2. Rotunda (okruh B)
  3. Barborin palác, lapidárium (okruh B)
  4. Zápoľského palác (okruh B)
  5. Ľudovítov palác (okruh B)
  6. Matúšova veža (okruh A, B)

Fotogaléria

Trasa k hradu

Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Pešou chôdzou to potrvá okolo 30 minút. Je to príjemná prechádzka, netreba sa toho báť. 

Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Deti môžu mať mierne výhrady k stúpaniu, lebo ako to už býva, hrad stojí vysoko nad riekou Váh. Ak ešte stále váhate, tak sa môžete nechať k hradu aj vyviesť Vláčikom Matúš Čák, viac o ňom sa dočítate nižšie v časti Doprava.

O histórii hradu a slávnej trenčianskej skale

Trenčiansky hrad bol od počiatku dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody, z ktorých ho najviac preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Na nádvorí sa zachovala povestná studňa, ku ktorej sa viaže legenda o veľkej láske tureckého kupca Omara ku krásnej Fatime. 

História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l..

Originálny nápis

VICTORIAE
AVVSTORV(m)
EXERCIT(v)S QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCLV
(Marcus Valerius) MAXIMIANVS
LEG(atus) LEG(ionis) II
AD(iticis) CVR(avit) F(aciendum).

…. a jeho voľný preklad

Na počesť víťazstva
cisárov a vojska,
ktoré táborilo v Laugaríciu,
v počte 855 vojakov
druhej légie
dal vyhotoviť Maximianus,
legát druhej pomocnej légie.

Na originálnom nápise je veľkými písmenami rozlíšený vytesaný nápis do skaly. Malé písmená v zátvorke sú koncovky skrátených slov. Záhadný nápis „znovuobjavili“ v rok 1852, keď za vtedajším hotelom Tatra vyrubovali stromy. Nápis najlepšie uvidíte z 2 poschodia schodiska dnešného Hotela Elizabeth.

V historickým dokumentoch nájdete Trenčín aj pod názvami Treinchen, Trenschin, Trusun, či maďarsky Trencsén, alebo pod latinským názvom Trentshcinium. Súčasné meno, mesta Trenčín, je čisto slovenského pôvodu a znamená tri razy tŕním obohnanú pevnosť – Tritýn.

Míľniky

  • 11. storočie – Prvá zmienka o hrade, kde bol už spomínaný ako kráľovský strážny hrad.
  • 1111 – V zakladacej listine zoborského opátstva je zaznamenaná spomienka o Trenčianskom hrade.
  • 1241 – Hrad sa ubránil tatárskym hordám.
  • 1275 – Trenčianskym županom sa stal Štefan Čák.
  • 1296 – Matúš Čák (synovec Štefana Čáka) sa stal palatínom. Hrad preslávil a postupne sa násilím zmocnil rozsiahlych majetkov. Z tohto obdobia pochádza aj jeho prezývka “pán Váhu a Tatier”.
  • 1321 – Hradu sa zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.
  • 1373 – Na hrade sa konala slávna kráľovská porada, ktorej výsledkom bolo dlhotrvajúce urovnanie sporov. Zúčastnili sa jej český kráľ Karol IV., poľský kráľ Kazimír, pápežský legát Volteira a uhorský kráľ Ľudovít Veľký.
  • 1475 – 1527 – Na hrad prichádza Štefan Zápoľský, za jeho obdobia dochádza k rozsiahlej a najvýznamnejšej prestavbe hradu.
  • 1527 – Ferdinandove vojská pod vedením cisárskeho generála Katzianera obkľúčili hrad. Delostreľbou a ohňom zničili väčšiu časť hradu.
  • 1535 – Hradný pán Alexej Turzo najal talianskeho staviteľa Pietra Ferrabosca, ktorý navrhol a realizoval protiturecké stavby.
Historický pohľad na Trenčín a Trenčiansky hrad z roku 1940
  • 1583 – 1592 – Hrad kúpil Imrich Forgáč za 38 000 strieborných.
  • 1594 – Novým vlastníkom hradu sa stal Štefan IX. Ilešházi.
  • 1670 – 1782 – Nemecká posádka obsadila hrad a vyhnala z neho majiteľa. V tomto období dochádza k obťažovaní a drancovaní obyvateľov mesta Trenčín.
  • 1790 – Obrovský požiar zničil hrad aj veľkú časť mesta.
  • 1835 – Štefan II. Ilešházi predáva hrad viedenskému bankárovi a barónovi Jurajovi Sinaovi.
  • 1905 – Iphigénia d´Harcourt, vnučka baróna Sinu, ktorá sa zaslúžila o rozvoj trenčianskych kúpeľov, darovala hradný areál mestu Trenčín.
  • 1956 – Obyvatelia Trenčína s pomocou vlastivedných záujemcov začali s opravou hradu.

Na fotografii je zachytený historický pohľad na Trenčín a Trenčiansky hrad z roku 1940 od Ladislava Farkaša (Zdroj: webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_788).

Zaujímavosti z hradu i podhradia

  • Vykopať hradnú studňu v skutočnosti trvalo viac než 40 rokov (1528 – 1570). Na jej hĺbení sa zúčastňovali vojaci hradnej posádky, ale aj poddaní hradu. Aj napriek úmornej práci nikdy nenarazili na pitný prameň vody, dokonca ani na vodu z Váhu. Slúžila napokon len na zachytávanie dažďovej vody, hladina vody sa tam pohybuje v rozmedzí 15 až 20 metrov.
  • Unikátna a jedinečná je aj Rotunda, ktorá má štvorlístkový pôdorys, čo nebolo v období 10. – 11. storočia vôbec obvyklé. Patrí tiež medzi najstaršie murované stavby na Trenčianskom hrade.
  • Na Dolnom nádvorí sa počas vykopávok mimo pravekého osídlenia hradnej skaly našla aj zlatá keltská minca.
  • Unikátne nielen na Slovensku aj v celej Európe je aj samotné Južné opevnenie, ktoré tvoria 3 hradobné pásy oddelené 2 suchými priekopami.
  • Počas tureckých bojov, keď hrad obývali Nemci, hrad sa ubránil pred nájazdom kurucov v čase Rákociho povstania v roku 1703. Vojaci počas obliehania boli donútení jesť psov, mačky, ale aj potkany aj myši. Hrad opustili až v roku 1782.
  • V 17. storočí bol Trenčín známy aj ako miesto čarodejnických procesov.
  • Delová bašta, kedysi obranný objekt, dnes slúži aj ako miesto svadobných obradov.

Hon na čarodejnice

Prvý záznam o stíhaní čarodejníc v Trenčíne pochádza z druhej polovice 17. storočia. V roku 1665 ich upálili hneď niekoľko. Zdokumentované je to v zápiskoch jezuitov. Jedna z nich sa k bosoráctvu aj priznala a udala ďalších päť žien z Trenčína, ktoré spolu s ňou odsúdili. Oslobodená bola iba jedna, ktorá musela vydržať neľudské týranie počas vypočúvania.

Podľa dostupných záznamov sa bosoriek pod Trenčianskym hradom vyskytovalo požehnane aj v polovici 18. storočia. Štatisticky zaznamenaných procesov v Trenčianskej stolice bolo celkom 29.

Podľa záznamu z diela Jozefa Braneckého, udalosť z roku 1704, môžeme považovať ako príklad stupňujúceho sa prenasledovania bosoriek. Plukovník Edmund Hurly, veliteľ Trenčianskeho hradu, dal exhumovať telo istej vdovy Lipskej, ktorá bola už 5 mesiacov pochovaná. Pre podozrenie, že nebohá pobosorovala vojakom z hradnej posádky, musel mestský kat verejne sťať mŕtvole hlavu a telo spáliť. 

Obyčajných ľudí zvyčajne upaľovali za Dolnou bránou, hneď za múrmi mesta. Bosorky urodzeného pôvodu popravovali na nádvorí hradu, vždy za účasti stoviek zvedavcov.

Aj kapitán Trenčianskeho hradu a trenčiansky podžupan Pavol Baračka, ktorý bol známy svojou odvahou a nebojácnosťou, si kúpil dom (dnešná banka VÚB), v ktorom sa obesila bosorka okolo polovice 19. storočia. V dome dochádzalo k hluku a nemohol v ňom pokojne spávať. Pod jeho právomoc patrilo aj väzenie na Trenčianskom hrade, tak urobil experiment a pár zbojníkov dal umiestniť do svojej pivnice. Na druhý deň boli už medzi živými len dvaja z nich a aj tí boli v takom psychickom stave, že kat už len ukončil ich trápenie.

Toto “väzenie” sa dočkalo nečakaného úspechu, pretože zločinnosť v Trenčianskej župe klesla na minimum. Zbojníci a lúpežníci začali pred strachom, že skončia v pivnici hradného kapitána, utekať do vzdialenejších krajov. Takto to aspoň uvádza J. Branecký v jednej zo svojich povestí.

Čo je na tom pravdy, vie už len kapitán Pavol Baračka, ktorý sa radšej presťahoval do svojej kúrie v Trenčianskych Tepliciach.

Práve týmito udalosťami sa inšpirovali aj pri známych nočných prehliadkach, ktoré sa pravidelne konajú na Trenčianskom hrade.

Povesti o Trenčianskom hrade 

Povestí k hradu je veľa. Napríklad povesť o tajnej chodbe na Trenčiansky hrad alebo povesť o hrobe Matúša Ćáka Trenčianskeho, ktorý vraj v sebe ukrýva aj nesmierny poklad. Bezpochyby najznámejšou povesťou je príbeh lásky Omara k Fatime.

Povesť o Omarovi a Fatime

Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru. Zápoľský daroval vzácnu zajatkyňu manželke, aby jej slúžila a robila jej spoločnosť.

Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Zápoľský za jej výmenu požadoval len jediné, a to to, čo hradu chýbalo najviac, aby bol hrad nedobytný – studňa s vodou.

Omar a jeho ľudia sa teda pustili bez slova do práce a dlhé 3 roky kopali studňu v nepoddajnom brale, až kým z útrob skaly vytryskla voda.

Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov. Traduje sa preto, že prvý pohár vody podal Zápoľskému so slovami “Vodu máš, ale srdce nie”.

Známe osobnosti

Portrét Matúša Čáka Trenčianskeho na kresbe z roku 1861

Matúš Čák Trenčiansky (1260 – 1321)

Matúš Čák Trenčiansky patrí k najvýznamnejším osobnostiam nielen Trenčianskeho hradu, ale aj Slovenska a Uhorska. Pochádzal zo starého maďarského rodu Čákovcov z Ostrihomu, ktorý verne slúžil uhorským kráľom.
V roku 1296, keď sa stal palatínom, si Matúš Čák zvolil sa svoje hlavné sídlo Trenčiansky hrad.

Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska.
Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci. V následnom boji o trón medzi českým kráľom Václavom III. z rodu Přemyslovcov a Karolom Róbertom z Anjou, sa aj Matúšovou zásluhou stal novým uhorským kráľom práve Václav III.

Nevraživosť a súperenie medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom vyústilo v bitku pri Rozhanoviciach (neďaleko Košíc) v roku 1312. Boj skončil nerozhodne, bez víťaza.

Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko. Získal tím neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. K jeho obľúbeným sídlam patril aj Topoľčiansky zámok, kde holdoval poľovačkám. Na hrade Beckov zase zdokonalil obranné prvky hradu.

Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Slovenský ľud ho mal rád. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty). Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Roku 1311 bol Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ.

Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami. Jeho hrob sa až do dnešných čias nenašiel.
Matúšova veža na Trenčianskom hrade, vysoká 36 metrov, nesie meno práve po tomto nesmierne významnom panovníkovi (nielen) Trenčianskeho hradu.

Na obrázku: Portrét Matúša Čáka Trenčianskeho na kresbe z roku 1861 Zdroj: Wikimedia, voľné dielo

Busta Jozefa Braneckého na Mierovom námestí v Trenčíne

Jozef Branecký (1882 – 1962)

Hoci Jozef Branecký  priamo nesúvisí s Trenčianskym hradom, patrí k neodmysliteľnej histórii Trenčína a medzi najväčších propagátorov trenčianskej histórie. Veľkú časť svojho života prežil v Trenčíne (1917 – 1959).

Ako historik, spisovateľ, bádateľ, publicista čerpal svoje námety a inšpirácie z histórie Trenčína. Na základe jeho výskumov vznikli historické diela ako:

  • Zo starého Trenčína I. – III. (1926, 1929, 1930)
  • Fráter Johannes (1929)
  • Skalka (z r. 1929) B906
  • Keď rumy ožijú I. – II. (1931, 1932)
  • Poklady Matúša Čáka (1935)
  • Z tisícročia (z r. 1943) B1110
  • Čo si máme pozrieť v Trenčíne? Krátke dejiny Trenčína a hradu (179 – 1949) (1947)
  • Ferko a Janka (1948)

Pamätná tabula venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na Mierovom námestí 7 a v parku na Mierovom námestí je umiestnená aj jeho busta (zdroj foto: Wikimedia, licencia CC, Peter Zelizňák).

Doprava – ako sa dostať na Trenčiansky hrad

Trenčín sa nachádza v severno-západnej časti Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe je výborne dostupný po diaľnici, ale aj železničnou dopravou. Mesto je vzdialené necelých 120 km od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy.

Priamo cez Trenčín a popod Trenčiansky hrad  vedie cesta I. triedy 61 (I/61), na ktorú sa napojíte aj v prípade, že využijete hlavnú diaľnicu D1.

Neďaleko hradu sa nachádza železničná stanica, kde pravidelne stoja všetky druhy vlakov aj rýchliky.

Trenčianske Teplice Trenčín, 13,5 km

  • Z kúpeľov Trenčianske Teplice, kde si nenechajte ujsť návštevu legendárneho Hammamu, sa dostanete do mesta Trenčín pravidelnou autobusovou dopravou.
  • Autom cesta trvá okolo 20 minút (pri ideálnej premávke). V Trenčianskej Teplej sa z cesty 516 napojte na cestu I/61.

Nimnica Trenčín, 44,0 km

  • Z kúpeľov Nimnica sa do Trenčína dostanete kombináciou autobusového a vlakového spojenia s prestupom v Púchove. Treba počítať s tým, že cesta vám zaberie v priemere hodinu času v závislosti od konkrétneho spojenia.
  • Autom cesta trvá okolo 45 minút, pri využití napojenia sa na spoplatnenú diaľnicu D1. V prípade využitia nespoplatnených ciest je potrebné počítať s tým, že cesta zaberie okolo 1 hodiny.

Piešťany Trenčín, 50,0 km

  • Z kúpeľov Piešťany  je najvhodnejšie zvoliť z verejnej dopravy vlakovú. Bez prestupov sa dostanete do mesta Trenčín rýchlikmi za približne 30 minút.
  • Autom máte na výber cestu po D1, alebo cestu prvej triedy I/61.

Vláčik Matúš Čák

Od mája 2021 sa môžete nechať na hrad vyviesť aj turistickým vláčikom, ktorý nesie meno jeho najznámejšieho obyvateľa, a to: Matúš Čák. Vláčik naraz odvezie až 56 návštevníkov. Pri rýchlosti 10 ~ 20 km sa na hrad dostanete za približne 1 hodinu, lístky si zakúpite priamo u sprievodku vláčika. Na výber máte až 2 vyhliadkové trasy:

  1. trasa: centrum Trenčína + lesopark Brezina;
  2. trasa: centrum Trenčína + rekreačná zóna Ostrov

Parkovanie

  • Parkovisko na Mládežníckej ulici 4, pri Mestskej krytej plavárni je zdarma. Na hrad sa dostanete priemernou chôdzou za 18 minút.
  • Mestské parkovisko alebo parkovací dom na adrese Palackého ulici vás dostanú k hradu pomerne blízko, ale už za poplatok. K hradu to odtiaľ pešo trvá okolo 15 minút.

Mapa miesta

Program/Podujatia/Akcie na hrade

Počas letnej sezóny sa na hrade pravidelne konajú Hradné slávnosti, kde má návštevník možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru 16. storočia.

Veľmi obľúbená je nočná prehliadka hradu.

Na Trenčianskom hrade sa pravidelne koná aj Deň detí. Pre malých návštevníkov a ich rodičov sú k dispozícii tvorivé dielničky a rôzne dobové aktivity, ktoré pobavia celú rodinu.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

  • Malý okruh „A“ / bez sprievodcu, dĺžka prehliadky je približne 60 minút
    Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 6,00 €. Odporúčame hlavne pre rodiny s deťmi.
  • Veľký okruh „B“ / so sprievodcom, dĺžka prehliadky je približne 210 minút +.
    Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 7,50 €. Prehliadka sa koná 3 až 7 krát denne vo vymedzených hodinách.

Hrad je návštevníkom prístupný počas otváracích hodín v priebehu celého roku, 7 dní v týždni, obvykle v čase od 9:00 o 19:00. Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny Trenčianskeho hradu nájdete na oficiálnej webovej stránke Trenčianskeho múzea, ktorá je uvedená nižšie.

Od apríla 2021 je otvorená aj nová vstupná brána na južnom opevnení. Upozorňujeme, že tento vstup nie je bezbariérový (schody) a nie je preto vhodné pre vozíčkárov, či pre rodiny s deťmi v kočíkoch.

Video

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top