> Blog > Kúpele Slovensko > Kúpele Trenčianske Teplice > Výlety Trenčianske Teplice a okolie > Trenčiansky hrad – história, zaujímavosti a doprava

Trenčiansky hrad – história, zaujímavosti a doprava

Trenčiansky hrad patrí medzi najznámejšie zrenovované hrady na Slovensku.Je súčasťou neodmysliteľnej siluety mesta Trenčín. Vypína sa na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh. Koryto rieky sa neskôr posunulo ďalej. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Trenčiansky hrad bol v roku 1961 zaradený medzi významné kultúrne pamiatky.

Stručná história Trenčianskeho hradu

História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Na nápise stojí: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie. Súčasné meno Trenčín je čisto slovenského pôvodu a znamená tri razy tŕním obohnanú pevnosť – Tritýn.

Trenčiansky hrad bol od počiatku dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody, z ktorých ho najviac preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Na nádvorí sa zachovala povestná studňa, ku ktorej sa viaže legenda o veľkej láske tureckého kupca Omara ku krásnej Fatime. 

Míľniky

  • 11. storočie Prvá zmienka o hrade, kde bol už spomínaný ako kráľovský strážny hrad.
  • 1111        V zakladacej listine zoborského opátstva je zaznamenaná spomienka o Trenčianskom hrade.
  • 1241        Hrad sa ubránil tatárskym hordám.
  • 1275        Trenčianskym županom sa stal Štefan Čák.
  • 1296        Matúš Čák (synovec Štefana Čáka) sa stal palatínom. Hrad preslávil a postupne sa násilím zmocnil rozsiahlych majetkov. Z tohto obdobia pochádza aj jeho prezývka “pán Váhu a Tatier”.
  • 1321        Hradu sa zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou.
  • 1373        Na hrade sa konala slávna kráľovská porada, ktorej výsledkom bolo dlhotrvajúce urovnanie sporov. Zúčastnili sa jej český kráľ Karol IV., poľský kráľ Kazimír, pápežský legát Volteira a uhorský kráľ Ľudovít Veľký.
  • 1475 – 1527    Na hrad prichádza Štefan Zápoľský, za jeho obdobia dochádza k rozsiahlej a najvýznamnejšej prestavbe hradu.
  • 1527        Ferdinandove vojská pod vedením cisárskeho generála Katzianera obkľúčili hrad. Delostreľbou a ohňom zničili väčšiu časť hradu.
  • 1535        Hradný pán Alexej Turzo najal talianskeho staviteľa Pietra Ferrabosca, ktorý navrhol a realizoval protiturecké stavby.
  • 1583 – 1592    Hrad kúpil Imrich Forgáč za 38 000 strieborných.
  • 1594        Novým vlastníkom hradu sa stal Štefan IX. Ilešházi.
  • 1670 – 1782    Nemecká posádka obsadila hrad a vyhnala z neho majiteľa. V tomto období dochádza k obťažovaní a drancovaní obyvateľov mesta Trenčín.
  • 1790        Obrovský požiar zničil hrad aj veľkú časť mesta.
  • 1835        Štefan II. Ilešházi predáva hrad viedenskému bankárovi a barónovi Jurajovi Sinaovi.
  • 1905        Iphigénia d´Harcourt, vnučka baróna Sinu darovala hradný areál mestu Trenčín-
  • 1956        Obyvatelia Trenčína s pomocou vlastivedných záujemcov začali s opravou hradu.

Interiér a expozície hradu

Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea, vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu.

Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. – 19. storočia, ktoré pochádzajú z rôznych sídiel rodu Ilešházi.

V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov a dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. – 19. storočia, všetky kusy sú originály. 

Z pôvodného vybavenia hradu sa zachovalo len minimum, keďže roku 1790 skoro celý vyhorel.

Fotogaléria

Povesti o Trenčianskom hrade 

Povestí k hradu je veľa. Napríklad povesť o tajnej chodbe na Trenčiansky hrad alebo povesť o hrobe Matúša Ćáka Trenčianskeho, ktorý vraj v sebe ukrýva aj nesmierny poklad. Bezpochyby najznámejšou povesťou je príbeh lásky Omara k Fatime.

Povesť o Omarovi a Fatime

Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru.

Zápoľský daroval vzácnu zajatkyňu manželke, aby jej slúžila a robila jej spoločnosť.

Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. 

Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Zápoľský za jej výmenu požadoval len jediné, a to to, čo hradu chýbalo najviac, aby bol hrad nedobytný – studňa s vodou.

Omar a jeho ľudia sa teda pustili bez slova do práce a dlhé 3 roky kopali studňu v nepoddajnom brale, až kým z útrob skaly vytryskla voda.

Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov. Traduje sa preto, že prvý pohár vody podal Zápoľskému so slovami “Vodu máš, ale srdce nie”.

Ako to bolo v skutočnosti? Hradnú studňu hlbokú 79 metrov kopali vojaci hradnej posádky spolu s poddanými panstva dlhých štyridsať rokov. Aj napriek tomu voda v studni nie je z priľahlého Váhu ani z prameňa. Je to dažďová voda, ktorej hladina dosahuje v priemere 15 až 20 metrov.

Zaujímavosti z hradu i podhradia

Hon na čarodejnice

Prvý záznam o stíhaní čarodejníc v Trenčíne pochádza z druhej polovice 17. storočia. V roku 1665 ich upálili hneď niekoľko. Zdokumentované je to v zápiskoch jezuitov. Jedna z nich sa k bosoráctvu aj priznala a udala ďalších päť žien z Trenčína, ktoré spolu s ňou odsúdili. Oslobodená bola iba jedna, ktorá musela vydržať neľudské týranie počas vypočúvania.

Podľa dostupných záznamov sa bosoriek pod Trenčianskym hradom vyskytovalo požehnane aj v polovici 18. storočia. Štatisticky zaznamenaných procesov v Trenčianskej stolice bolo celkom 29.

Podľa záznamu z diela Jozefa Braneckého, udalosť z roku 1704, môžeme považovať ako príklad stupňujúceho sa prenasledovania bosoriek. Plukovník Edmund Hurly, veliteľ Trenčianskeho hradu, dal exhumovať telo istej vdovy Lipskej, ktorá bola už 5 mesiacov pochovaná. Pre podozrenie, že nebohá pobosorovala vojakom z hradnej posádky, musel mestský kat verejne sťať mŕtvole hlavu a telo spáliť. 

Obyčajných ľudí zvyčajne upaľovali za Dolnou bránou, hneď za múrmi mesta. Bosorky urodzeného pôvodu popravovali na nádvorí hradu, vždy za účasti stoviek zvedavcov.

Aj kapitán Trenčianskeho hradu a trenčiansky podžupan Pavol Baračka, ktorý bol známy svojou odvahou a nebojácnosťou, si kúpil dom (dnešná banka VÚB), v ktorom sa obesila bosorka okolo polovice 19. storočia. V dome dochádzalo k hluku a nemohol v ňom pokojne spávať. Pod jeho právomoc patrilo aj väzenie na Trenčianskom hrade, tak urobil experiment a pár zbojníkov dal umiestniť do svojej pivnice. Na druhý deň boli už medzi živými len dvaja z nich a aj tí boli v takom psychickom stave, že kat už len ukončil ich trápenie.

Toto “väzenie” sa dočkalo nečakaného úspechu, pretože zločinnosť v Trenčianskej župe klesla na minimum. Zbojníci a lúpežníci začali pred strachom, že skončia v pivnici hradného kapitána, utekať do vzdialenejších krajov. Takto to aspoň uvádza J. Branecký v jednej zo svojich povestí.

Čo je na tom pravdy, vie už len kapitán Pavol Baračka, ktorý sa radšej presťahoval do svojej kúrie v Trenčianskych Tepliciach.

Práve týmito udalosťami sa inšpirovali aj pri známych nočných prehliadkach, ktoré sa pravidelne konajú na Trenčianskom hrade.

Delo a trebuchet

V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. Deti sa ho môžu dotknúť a bezpochyby je vyhľadávaným objektom na vytvorenie skvelých rodinných fotografií.

V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu. Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu. Vyrobili ju žiaci SOŠ v Považskej Bystrici.

Nakoľko sa jedná o plne funkčný katapult, môžete očakávať, že pri významných podujatiach sa bude z katapultu aj príležitostne strieľať.

Známe osobnosti

Portrét Matúša Čáka Trenčianskeho na kresbe z roku 1861

Matúš Čák Trenčiansky (1260 – 1321)

Matúš Čák Trenčiansky patrí k najvýznamnejším osobnostiam nielen Trenčianskeho hradu, ale aj Slovenska a Uhorska. Pochádzal zo starého maďarského rodu Čákovcov z Ostrihomu, ktorý verne slúžil uhorským kráľom.
V roku 1296, keď sa stal palatínom, si Matúš Čák zvolil sa svoje hlavné sídlo Trenčiansky hrad.

Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska.
Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci. V následnom boji o trón medzi českým kráľom Václavom III. z rodu Přemyslovcov a Karolom Róbertom z Anjou, sa aj Matúšovou zásluhou stal novým uhorským kráľom práve Václav III.

Nevraživosť a súperenie medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom vyústilo v bitku pri Rozhanoviciach (neďaleko Košíc) v roku 1312. Boj skončil nerozhodne, bez víťaza.

Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko. Získal tím neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”.

Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Slovenský ľud ho mal rád. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty). Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova.

Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Roku 1311 bol Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ.

Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami. Jeho hrob sa až do dnešných čias nenašiel.

Matúšova veža na Trenčianskom hrade, vysoká 36 metrov, nesie meno práve po tomto nesmierne významnom panovníkovi (nielen) Trenčianskeho hradu.

Obrázok vpravo hore: Portrét Matúša Čáka Trenčianskeho na kresbe z roku 1861 Zdroj: Wikimedia, voľné dielo

Busta Jozefa Braneckého na Mierovom námestí v Trenčíne

Jozef Branecký (1882 – 1962)

Hoci Jozef Branecký  priamo nesúvisí s Trenčianskym hradom, patrí k neodmysliteľnej histórii Trenčína a medzi najväčších propagátorov trenčianskej histórie. Veľkú časť svojho života prežil v Trenčíne (1917 – 1959).

Ako historik, spisovateľ, bádateľ, publicista čerpal svoje námety a inšpirácie z histórie Trenčína.

Na základe jeho výzkumov vznikli historické diela ako:

  • Zo starého Trenčína I. – III. (1926, 1929, 1930)
  • Fráter Johannes (1929)
  • Skalka (z r. 1929) B906
  • Keď rumy ožijú I. – II. (1931, 1932)
  • Poklady Matúša Čáka (1935)
  • Z tisícročia (z r. 1943) B1110
  • Čo si máme pozrieť v Trenčíne? Krátke dejiny Trenčína a hradu (179 – 1949) (1947)
  • Ferko a Janka (1948)

Pamätná tabula venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na Mierovom námestí 7 a v parku na Mierovom námestí je umiestnená aj jeho busta.

Zdroj foto: Wikimedia, licencia CC, Peter Zelizňák

Doprava – ako sa dostať na Trenčiansky hrad

Trenčín sa nachádza v severno-západnej časti Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe je výborne dostupný po diaľnici, ale aj železničnou dopravou. Mesto je vzdialené necelých 120 km od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy.

Priamo cez Trenčín a popod Trenčiansky hrad  vedie cesta I. triedy 61 (I/61), na ktorú sa napojíte aj v prípade, že využijete hlavnú diaľnicu D1.

Neďaleko hradu sa nachádza železničná stanica, kde pravidelne stoja všetky druhy vlakov aj rýchliky.

Načerpať sily po výlete na Trenčiansky hrad môžete v neďalekých v Kúpeľoch Trenčianske Teplice alebo Kúpeľoch Piešťany. Či už sa v nich zastavíte ako jednodňový návštevník, alebo výlet rovno spojíte s víkendovým pobytom, určite neoľutujete.

Trasa k hradu

Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Pešou chôdzou to potrvá okolo 30 minút. Je to príjemná prechádzka, netreba sa toho báť. 

Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Deti môžu mať mierne výhrady k stúpaniu, lebo ako to už býva, hrad stojí vysoko nad riekou Váh. 

Trenčianske Teplice Trenčín, 13,5 km
  • Z kúpeľov Trenčianske Teplice sa dostanete do mesta Trenčín pravidelnou autobusovou dopravou.
  • Autom cesta trvá okolo 20 minút (pri ideálnej premávke). V Trenčianskej Teplej sa z cesty 516 napojte na cestu I/61.
Nimnica Trenčín, 44,0 km
  • Z kúpeľov Nimnica sa do Trenčína dostanete kombináciou autobusového a vlakového spojenia s prestupom v Púchove. Treba počítať s tým, že cesta vám zaberie v priemere hodinu času v závislosti od konkrétneho spojenia.
  • Autom cesta trvá okolo 45 minút, pri využití napojenia sa na spoplatnenú diaľnicu D1. V prípade využitia nespoplatnených ciest je potrebné počítať s tým, že cesta zaberie okolo 1 hodiny.
Piešťany Trenčín, 50,0 km
  • Z kúpeľov Piešťany  je najvhodnejšie zvoliť z verejnej dopravy vlakovú. Bez prestupov sa dostanete do mesta Trenčín rýchlikmi za približne 30 minút.
  • Autom máte na výber cestu po D1, alebo cestu prvej triedy I/61.

Parkovanie

  • Parkovisko na Mládežníckej ulici 4, pri Mestskej krytej plavárni je zdarma. Na hrad sa dostanete priemernou chôdzou za 18 minút.
  • Mestské parkovisko alebo parkovací dom na adrese Palackého ulici vás dostanú k hradu pomerne blízko, ale už za poplatok. K hradu to odtiaľ pešo trvá okolo 15 minút.

Mapa miesta

Program/podujatia na Trenčianskom hrade

Počas letnej sezóny sa na hrade pravidelne konajú Hradné slávnosti, kde má návštevník možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru 16. storočia.

Veľmi obľúbená je nočná prehliadka hradu.

Na Trenčianskom hrade sa pravidelne koná aj Deň detí. Pre malých návštevníkov a ich rodičov sú k dispozícii tvorivé dielničky a rôzne dobové aktivity, ktoré pobavia celú rodinu.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník

  • Malý okruh / bez sprievodcu, dĺžka prehliadky je približne 60 minút. 
    Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 6,00 €. Odporúčame hlavne pre rodiny s deťmi.
  • Veľký okruh / so sprievodcom, dĺžka prehliadky je približne 210 minút +.
    Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 7,50 €. Prehliadka sa koná 3 až 7 krát denne vo vymedzených hodinách.

Aktuálny cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Trenčianskeho múzea, ktorá je uvedená nižšie.

Otváracie hodiny

Hrad je návštevníkom prístupný nepretržite počas celého roku. 

Pre aktuálne otváracie hodiny Trenčianskeho hradu počas pracovných dní aj víkendov, prosím, navštívte oficiálne webové stránky Trenčianskeho múzea, ktoré sú uvedené nižšie v kontaktoch.

Video

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top