Hrad Beckov

Hrad Beckov strážil už v 13.storočí obchodnú cestu vedúcu Považím. Odolal vpádom Tatárov aj Turkov. V 18. storočí však napokon vyhorel a stala sa z neho ruina. Zrúcanina hradu Beckov sa vypína na mohutnom brale nad obcou Beckov, na ceste medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom.

Čo je na hrade zaujímavé?

Vybrať čo je na beckovskom hrade najzaujímavejšie je náročné. Veď už samotná poloha hradu je unikátna. Skoro kolmé (miestami skôr previslé) hradné bralo leží na hranici Karpát. Keď sa zahľadíte ponad hradby Beckova, tak uvidíte krásnu krajinu široko-ďaleko.

Samotný hrad ukrýva ešte aj dnes nejedno tajomstvo. Jeho vznik je tak trochu záhadou a o jeho histórii sa dozvedáme skôr zo zmesi rôznorodých povestí, ktoré nám rozprávajú o bláznivých šašoch či mýtických drakoch. Čo z toho si vyberiete ako najpravdepodobnejšie je na vašom posúdení.

Jeho strategická poloha ho aj dnes predurčuje k tomu, že ho so záujmom navštevujú dovolenkári a milovníci hradov nielen z blízkeho kúpeľného mesta Piešťany či kúpeľov Trenčianske Teplice, ale z celého Slovenska. Na samotnom hrade na vás čaká hneď niekoľko expozícií, ktoré vám priblížia jeho históriu a zaujímavosti.

Expozícia na hrade Beckov

Na dolnom nádvorí sa nachádza múzeum, ktoré mapuje vzhľad obce aj hradu Beckov a jeho históriu. V zrekonštuovaných hospodárskych budovách nájdete expozíciu archeológie a stavebného vývoja opráv na hrade, kde sú umiestnené aj zbierkové predmety od Trenčianskeho múzea. V kaplnke je umiestnená kópia sochy Beckovskej madony. V hornom hrade nájdete výstavu stredovekej hygieny a kúpeľníctva a obrazy Ladislava Mednyánszkeho, beckovského rodáka a najznámejšieho uhorského maliara.

Exteriér tvoria ruiny horného a dolného hradu. Za vstupnou bránou do hradu sa kedysi nachádzala strážna veža, ktorá je zrekonštruovaná a dnes slúži ako vyhliadkové miesto. Odtiaľ prejdete na dolné nádvorie, kde sú menšie budovy, v ktorých je múzeum, predaj suvenírov, toalety a občerstvenie. Toto je centrálna časť hradu. Sú tu vystavené aj vojenské stroje, napr. katapult. Kúsok ďalej od nádvoria sú schody smerom dole, vedú k hradnej studni. Tú stráži drevená socha draka Blundus, ku ktorému sa viaže aj povesť. Na dolnom nádvorí sa konajú rôzne podujatia. 

Z dolného nádvoria sa môžete presunúť do vyššie položených častí hradu. Tu sa nachádza Donjon – obranná veža z 12. – 13. storočia, stiborovská bašta z 15. storočia a západný palác postavený za Stiborovcov a upravený do renesančnej podoby za Bánffyovcov. Nachádza sa tu tiež delová bašta z polovice 16. storočia, hospodárske stavby zo 16. storočia, západná obranná bašta zo 16. storočia, priečny palác, kaplnka zo začiatku 15. storočia a severný palác. Vo vrchnej časti hradu si môžete vychutnať výhľady na okolitú krajinu. Z Beckova uvidíte nielen Trenčiansky hrad, ale aj hrad Tematín.

História hradu Beckov

Hrad Beckov patrí do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Archeologické nálezy dokazujú, že už v 9. storočí tu bolo veľkomoravské hradisko. Prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú z 12. storočia z čias vlády uhorského kráľa Bela III pod názvom Blundus. Tento názov súhlasí aj s neskorším pomenovaním lokality Blondóc. 

Bol to kráľovský hrad a slúžil na obranu severozápadných hraníc Uhorského kráľovstva. V 13.storočí patril mocnému feudálovi Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Počas jeho panovania prešiel hrad mnohými úpravami. Stal sa významným centrom obchodu a remesiel. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad dostal do rúk kráľa Karola Róberta a stal sa opäť kráľovským.

Rodový erb, Stibora

V roku 1388 sa začalo ďalšie obdobie rozvoja hradu. Kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc za jeho zásluhy. Ten prebudoval Beckovský hrad na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Bol postavený horný palác s rytierskou sieňou a kaplnkou s bohatou maliarskou výzdobou. Medzi vzácny inventár kaplnky patrila socha Madony. Hradná veža bola prebudovaná na obytnú vežu. Rod Stiborovcov (erb rodiny, na obrázku vpravo) spravoval hrad do roku 1434, kedy vymrel po meči a hrad sa opäť stáva kráľovským.

V roku 1437 daroval kráľ Žigmund celé panstvo Pavlovi, ktorý sa stal manželom Kataríny, dcéry Stibora mladšieho. Ich potomkovia, známy pod menom Bánfi, spravovali hrad viac ako 200 rokov. Príslušníci tohto rodu prebudovali hrad v renesančnom štýle. Postarali sa tiež o zdokonalenie hradnej obrany. V prístupovej časti vzniklo predbránie s kolískovým mostom a malý barbakán. Táto prestavba zachránila hrad v roku 1599 počas tureckého vpádu.

Bánfiovci nakoniec rovnako ako Stiborovci vymreli po meči v roku 1646. Vlastníkmi hradu sa potom stali viacerí dediči, ktorí sa však o údržbu hradu nezaujímali, a preto začal postupne chátrať.

V roku 1729 hrad vyhorel. Prvé záchranné práce prebehli až v roku 1935. Rozsiahly archeologický výskum prebehol v 70. rokoch min. storočia, čo umožnilo sprístupniť hrad širokej verejnosti. Od roku 2010 prebieha na hrade rekonštrukcia.

Fotogaléria

Míľniky

  • 9. storočie archeologické nálezy hovoria o veľkomoravskom hradisku na mieste neskoršieho hradu;
  • 12. storočie prvé písomné zmienky o hrade, keď ho nitriansky biskup Jakub daroval Benediktínom z kláštora na Skalke;
  • 13. storočie hrad patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu;
  • 14. storočie za Matúša Čáka Trenčianskeho prestavba hradu;
  • 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc;
  • 1434 Stiborovci vymreli po meči;
  • 1437 kráľ Žigmund Luxemburský daroval celé panstvo Pavlovi z rodu Bánfi;
  • 1599 hrad odolal vpádu Turkov vďaka zdokonalenej hradnej obrane;
  • 1646 rod Stiborovcov vymrel po meči;
  • 1729 vypukol požiar a hrad vyhorel;
  • 1935 prvé záchranné práce na hrade;
  • 70. roky 20. storočia archeologický výskum na hrade;
  • 2010 začala na hrade rekonštrukcia.

Najznámejšia osobnosť hradu Beckov

Stibor, pán Beckova a Váhu

Stibor zo Stiboríc 

Uhorský šľachtic poľského pôvodu, oddaný rytier kráľa Žigmunda Luxemburského. Za jeho verné služby a oddanosť mu v roku 1388 kráľ daroval hrad Beckov a niekoľko ďalších pevností na Považí. S jeho menom sa spája aj prvá písomná zmienka o stredovekom Slovensku z 15.storočia, keď sa Stibor spomína v kronike z Kostnického koncilu ako pán zo slovenskej zeme. 

Pán Beckova bol tiež členom rytierskeho Dračieho rádu (Societas Draconis, Ordo Draconis). Rád založil samotný kráľ Žigmund okolo roku 1408. Úlohou rádu bolo ochraňovať kresťanstvo a bojovať proti Turkom. Do rádu patrilo spolu so Stiborom viacero významných európskych osobností ako napríklad Vladislav II. Jagelovský (poľský kráľ), dánsky kráľ Ferdinand, ale aj valašský vojvoda Vladd III. Tepeš (známy skôr ako Drakula).

Ak sa chcete dozvedieť o jeho osobe viac, určite si prečítajte monografiu Daniely Dvořákovej: Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Rozpráva o šľachte v stredoveku, o jej bojoch, o hradoch a o živote, ktorý sa na nich odohráva na podklade archívneho, doteraz zväčša neznámeho materiálu. Je to tiež rozprávanie o rytierovi, ktorý sa cez Beckov a svojho šaša dostal do historického povedomia Slovákov.

Povesti z hradu Beckov

O hrade Beckov sa šíria viaceré povesti. Jednou z nich je povesť, podľa ktorej dal hrad postaviť Stibor pre svojho dvorného šaša Beckova. V dobrej nálade mu prisľúbil splniť každé želanie. Šašo si vyžiadal postaviť hrad na neďalekom brale. Stibor slovo dodržal a hrad postavil. Avšak hrad sa Stiborovi natoľko zapáčil, že si ho chcel nechať pre seba. Preto sľúbil šašovi toľko zlata, koľko sám unesie. Šašo súhlasil pod podmienkou, že hrad bude niesť jeho meno. Preto hrad dostal meno Beckov.

Ďalšia povesť sa viaže k drakovi Blundus, ktorý vraj kedysi žil v hradnej studni, hlbokej 27 m. Chrápal tak, že sa celý Beckov otriasal. Preto si 5 švárnych junákov počkalo, kým vylezie zo studne a zastrelili ho. 

Zaujímavosti

  • V priestoroch horného hradu sa nachádza hradná knižnica, kde si môžete knihy prečítať, ale za dobrovoľný príspevok aj domov. Príspevok ide na rekonštrukciu hradu. Prípadne môžete priniesť a darovať knižnici knihy pre ďalších návštevníkov.
  • Zaujímavým spestrením horného hradu je umiestnenie drakov do niektorých miestností. Vydávajú strašidelné zvuky.
  • Pred vstupom do hradu sa po oboch stranách nachádzajú zvyšky židovského cintorína, ktorý svedčí o prítomnosti Židov v tejto lokalite. Cintorín patrí k slovenským kultúrnym pamiatkam.
  • V obci Beckov sa nachádza aj zrekonštruovaná kúria Ambrovec. Uvidíte ako žili šľachtické a zemianske rodiny, ale dozviete sa aj niečo zo života najznámejšieho rodáka z Beckova, predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Miloslava Hurbana.
  • Vedeckú dobovú rekonštrukciu hradu z roku 1600 v mierke 1:50 nájdete v Parku miniatúr v obci Podolie, vzdialenej asi 14 km od kúpeľného mesta Piešťany.

Doprava

Obec Beckov sa nachádza v regióne Považia, v blízkosti diaľničného koridora D1. Necelých 27 km od regionálneho verejného medzinárodného letiska Piešťany a približne 100 km do medzinárodného letiska Bratislava. Priamo cez obec Beckov prechádza cesta II. triedy 507.

Piešťany – Beckov, 26 km

Na cestu do Beckova z Piešťan osobným autom môžete využiť neďalekú diaľnicu D1 Bratislava – Žilina. Z diaľnice D1 použite výjazd Nové Mesto nad Váhom/Rakoľuby. Zídete na cestu II/515 smerom do Rakoľúb. Tam sa napojíte na cestu II/507 smerujúcu do Trenčína. Odtiaľ je to asi 3 km priamo do obce. 

Z Piešťan premávajú do Beckova aj priame autobusové spoje.

Trenčianske Teplice – Beckov, 46 km

Autom vám cesta z Trenčianskych Teplíc po diaľnici D1 Bratislava – Žilina potrvá približne 40 minút. Pri Novom Meste nad Váhom zídete na cestu II/515 pokračujúcu východným smerom do Rakoľúb. Tam sa napojíte na cestu II/507 smerujúcu do Trenčína, ktorou sa po 3 km dostanete priamo do obce Beckov.

Verejnou dopravou z Trenčianskych Teplíc sa do Beckova sa dostanete prímestskými autobusmi z Trenčína. Vystúpiť môžete na zastávke Beckov – OÚNZ alebo Beckov – ZŠ, ktoré sú od hradu vzdialené približne rovnako.

Ak ste na pobyte v kúpeľochTrenčianske Teplice, môžete využiť aj možnosť organizovaného výletu z kúpeľov na hrad Beckov spojeného s návštevou kláštora v Skalke nad Váhom.

Parkovanie

Parkovať môžete priamo v obci Beckov pod hradným bralom, ktoré je takmer v centre obce. Odtiaľ je to ku hradu len niekoľko minútová prechádzka 

Mapa miesta

Trasa

Z obce Beckov je prístup na hrad jednoduchý, vedie tam nenáročná cestička. Od námestia v obci je to až po pokladňu hradu približne 5 min. Skvelý prístup ku hradu je ideálny na výlety pre rodiny s deťmi, ale aj pre seniorov. 

Pre autá platí zákaz vjazdu, takže priamo k hradu sa dostanete len pešo. K hradu vedie asfaltová cesta.

Program

Na hrade sa koná mnoho podujatí pre deti, ale aj dospelých. Najznámejšie podujatie sú Beckovské slávnosti, ktoré sú vždy v júli. Kompletný program na najbližšie obdobie nájdete na oficiálnej webovej stránke hradu Beckov, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Postrehy návštevníkov

Otváracie hodiny/Vstupné/Cenník

Areál je sezónne prístupný verejnosti. Vstupné sa pohybuje v rozmedzí 0,50 – 5,50 €, podľa sezóny.

Aktuálne otváracie hodiny a cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke hradu Beckov, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Video

Beckovský hrad

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top