Oravský hrad – klenot medzi slovenskými hradmi

Kto by nepoznal Oravský hrad. Prečítajte si o jeho slávnej histórii, ale aj o ničivom požiari a následnej záchrane tejto veľkolepej národnej kultúrnej pamiatky.

Národná kultúrna pamiatka – Oravský hrad

Oravský hrad patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky Slovenska

Oravský hrad sa vypína na hradnom brale nad obcou Oravský Podzámok a riekou Orava. Základy hradu boli položené v 13. storočí. V 15. a 16. storočí prešiel hrad rozšírením, konečná podoba bola vytvorená v 17. storočí. Kedysi bol župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva. V súčasnosti patrí Oravský hrad k najnavštevovanejším národným kultúrnym pamiatkam nielen na Orave, ale celom Slovensku. Spravuje ho Oravské múzeum.

Orava patrí k obľúbeným dovolenkovým destináciám a ponúka množstvo zaujímavých pamiatok a atrakcií. Spojte návštevu regiónu s kúpeľným či relaxačným pobytom v Kúpeľoch Lúčky a doprajte si dostatok času na preskúmanie aj ďalších hradov v okolí ako napríklad hrad Likavka, či Sielnického hradu.

Prehliadka Oravského hradu

V priestoroch Oravského hradu sa v súčasnosti nachádzajú expozície Oravského múzea P. O. Hviezdoslava. Tvorí ju niekoľko expozícií, a to archeologická, historická, etnografická a prírodovedná zbierka.

V najstarších priestoroch Horného hradu, v Citadele, je inštalovaná archeologická expozícia a Médiatéka, ktorá mapuje audiovizuálne diela, ktoré sa natáčali na Oravskom hrade. Historickú expozíciu tvorí samotný hradný komplex so svojimi exteriérmi a interiérmi. Zaujímavou súčasťou prehliadky sú etnografická a prírodovedná expozícia. Etnografická expozícia prezentuje materiálnu a duchovnú kultúru regiónu Oravy. Prírodovedná expozícia sa zameriava na prezentáciu prírodného prostredia Oravy.

Prehliadku môžete absolvovať v troch rôznych okruhoch, prejdete 155 miestnosťami a 754 schodmi. Veľmi obľúbené medzi návštevníkmi sú nočné prehliadky Oravského hradu počas hlavnej turistickej sezóny, ktoré sú spestrené divadelnými predstaveniami a strašidelnými výjavmi.

Okruhy prehliadok Oravského hradu

Oravský hrad je možné navštíviť v 3 okruhoch:

  1. Základný okruh (A) – súčasťou základného okruhu sú expozície v Dolnom, Strednom a Hornom hrade.
  2. Malý okruh (B)
  3. Veľký okruh (A+B) – spojenie Základného a Malého okruhu.

Obranný systém a Expozícia Rašeliniská Oravy sú súčasťou každého okruhu.

Základný okruh

Základný okruh tvorí prehliadka Dolného hradu, kde si návštevníci môžu pozrieť západnú obrannú baštu zo 16. storočia. Stredný hrad tvorí stredné nádvorie, ktorého dominantou je studňa, ktorú dal vyhĺbiť František Thurzo v 16. storočí. Súčasťou stredného nádvoria je mučiareň.

Ďalej sa tu nachádza Korvínov palác z 15. storočia. V priestoroch Paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže nájdete prírodovednú a etnografickú expozíciu a expozíciu historického nábytku.

V Hornom hrade, teda Citadele, najstaršej časti hradu si môžete prehliadnuť vstupnú a prechodovú miestnosť, archeologickú zbierku a Mediatéku.

Malý okruh

Súčasťou Malého okruhu sú expozície v Thurzovom paláci. Nájdete tu vstupnú miestnosť, stĺpovú sálu, hradnú kuchyňu, alchymistickú dielňu, salón umenia, šperkovnicu, expozíciu historických textílií a sakristiu. Azda najkrajšou súčasťou malého okruhu je Kaplnka sv. Michala.

Vzhľad Oravského zámku v minulosti a súčasnosti

Oravský hrad v súčasnosti tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. Hradný areál tvorí pozoruhodný komplex dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením a vežami, baštami, vstupnými bránami, kazematami a kaplnkou.

Horný hrad tvorí Citadela, najstaršia časť hradu. Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a obytnej veže. Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, administratívny trakt, Archívna veža oravského panstva, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány.

V roku 1556 prešiel hrad do správy Thurzovcov, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Interiér hradu je z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Svoju dnešnú podobu dostal Oravský zámok v roku 1611. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla medzi rokmi 1953 – 1977.

Fotografie

Zaujímavosti

  • Na hrade sa nakrúcala prvá čiernobiela verzia filmu Dracula z roku 1922. Práve stému výročiu natáčania tohto filmu, boli v roku 2022 venované aj nočné prehliadky Oravského hradu. Ďalej sa tu nakrúcali filmy ako Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák či Sokoliar Tomáš.
  • Oravský hrad zohral hlavnú úlohu v diele Pavela Cancriniho – Krvavá noc na zámku Oravskom.
  • Na strednom hrade sa nachádza hradná studňa s hĺbkou 90 m.
  • Najvyššia časť hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.
  • Archeologické nálezy zvyškov hradiska potvrdzujú, že strategický význam hradnej vyvýšeniny bol už v praveku, v dobe halštatskej či rímskej.
  • Oravský hrad má takmer 800 schodov (754) a 3 vstupné brány.
  • Zaujímavým pohľadom na hrad sa môžete pokochať počas leta ak absolvujete plavbu plťou po rieke Orava. Podobný zážitok môžete okúsiť aj pri plavbe plťou po rieke Váh, kde sa môžete kochať výhľadmi na dva hrady a to: Strečno a hrad Staré Strečno.

História Oravského hradu

Oravský hrad sa prvý raz písomne spomína v roku 1267 ako strážny hrad. Vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty, v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne. V rokoch 1298 až 1321 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho. Mená početných kastelánov a správcov hradu sú dochované až do roku 1420, kedy na Oravskom hrade pôsobil Ctibor zo Ctiboríc. V 15. storočí sa hrad stal majetkom panovníka Mateja Korvína, ktorý uskutočnil v rozšírenie hradu.

Oravský hrad za čias Thurzovcov

Od roku 1556 preberá správu hradu František I. Turzo. Neskôr hrad vlastnil jeho syn Juraj VII. Turzo. Smrťou Imricha Turzu, jediného syna Juraja, vymrel rod po meči. Keďže Juraj Turzo si neželal, aby jeho majetky boli rozdelené, stanovil vo svojom závete princíp nedeliteľnosti majetkov, iba výnosov z nich. V roku 1626 sa na hrade Lietava zišli manželia 7 dcér Juraja Turzu a založili tzv. Oravský komposesorát – spoluvlastníctvo. Jediný  komposesor spravoval všetky majetky.

Thurzovci v druhej polovici 16. storočia stáli za rozsiahlou rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Thurzovho paláca. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu.

Oravský hrad počas povstaní

V roku 1653 sa stal direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Štefan Thököly, jeden z manželov Thurzových dcér. Ten sa pridal k Wesseléniho povstaniu, preto bol hrad v roku 1670 obkľúčený vojskom generála Heistera. V roku 1672 dobili hrad sedliacky vzbúrenci pod vedením Gašpara Piku.

V roku 1677 sa Oravského hradu dočasne zmocnil oddiel kurucov pod velením grófa Imricha Thökölyho, ale koncom roku ho opäť bez boja obsadila habsburská armáda. Počas povstania Františka II. Rákociho hrad v roku 1703 dobyli povstalci pod velením Alexandra Károlyho. O pár mesiacov neskôr hrad obliehali cisárske vojská a to až do roku 1709 keď sa posádka hradu vzdala.

Od ničivého požiaru až do súčasnosti

V roku 1800 vypukol na hrade požiar. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Zichy, v roku 1861 dostal trvalé zastrešenie a bol opravený. V roku 1868 vzniklo na hrade múzeum. Medzi rokmi  1906 – 1912 sa na rekonštrukcii hradu podieľal aj jeho ďalší vlastník Jozef Pálffy, ktorý zreštauroval strednú časť. V roku 1919 zomrel posledný direktor Oravského komposesorátu gróf Jozef Pálffy. Správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike.

Počas 2. svetovej vojny obsadili hrad nacistické vojská. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov sa z areálu hradu sa stiahli. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953 až 1968. Po jej dokončení sal hrad stal dôstojným sídlom Oravského múzea.

Podoby Oravského hradu na historických fotografiách

Míľniky

13. – 14. storočie

  • 1267 – prvá písomná zmienka o Oravskom hrade,
  • 1298 – Oravského zámku a panstva sa zmocnil magnát Matúš Čák Trenčiansky,
  • 1333 – Magister Donč získal Oravský hrad od Matúša Čáka Trenčianskeho, v priebehu toho istého roku ho odovzdal do kráľovskej správy,

15. – 16. storočie

  • 1420 – na Oravskom hrade pôsobil Ctibor zo Ctiboríc, verný stúpenec kráľa Žigmunda Luxemburského,
  • 1441 – Oravského hradu sa zmocnil Peter Komorovský, jeden z veliteľov hnutia bratríkov,
  • 1474 – hrad získal kráľ Matej Korvín, ktorý inicioval jeho prestavbu a rozšírenie,
  • 1482 – kráľ Matej Korvín daroval Oravský zámok svojmu nemanželskému synovi Jánovi,
  • 1540 – kastelán Ján z Dubovca začal realizovať rozsiahlu modernizáciu Oravského hradu,
  • 1556 – správu nad hradom preberá František Thurzo, ktorý začal realizovať projekt prestavby hradu,

17. storočie

  • 1605 – gróf Štefan Bocskay neúspešne obliehal Oravský hrad,
  • 1606 – Juraj Thurzo získal grófsky titul a dedičné postavenie Oravského župana a vlastníctvo Oravského hradu a panstva,
  • 1616 –  smrť Juraja Thurzu, jeho dedičom sa stal jeho syn gróf Imrich Thurzo,
  • 1648 – novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal Gabriel Illésházy,
  • 1653 – direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Štefan Thököly,
  • 1677 – Oravského zámku sa dočasne zmocnil oddiel kurucov pod velením grófa Imricha Thökölyho, ale koncom roku ho opäť bez boja obsadila habsburská armáda,

18. storočie

  • 1703 – po obliehaní posádka vydala hrad kurucom pod vedením Františka II Rákocziho,
  • 1709 – kapitulácia kuruckej posádky,
  • 1708 – po víťaznej bitke pri Trenčíne obsadil gróf Ján Pálffy Oravský hrad,
  • 1709 – po dlhom obliehaní  kapitulovala Kurucká posádka,

19. storočie

  • 1800 – ničivý požiar, ktorý ťažko poškodil rozsiahle priestory,
  • 1861 – oprava hradu grófom Zichym,
  • 1868 – založenie Múzea na Oravskom hrade, od tohto roku je Oravský hrad prístupný pre verejnosť,

20. storočie

  • 1906 – pod vedením direktora grófa Jozefa Pálffyho sa začala pamiatková obnova a budovanie expozícií v Korvínovom paláci a Obytnej veži,
  • 1919 – zomrel posledný direktor Oravského komposesorátu gróf Jozef Pálffy, správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike,
  • 1944 – na jeseň tohto roku bol hrad okupovaný nemeckým nacistickým vojskom,
  • 1953 – začala generálna rekonštrukcia hradu,
  • 1977 – ukončenie rekonštrukcie.

Známa osobnosť

Juraj Thurzo

Juraj Thurzo z Betlanoviec (1567 – 1616)

Juraj Thurzo bol slovenský gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska. Bol synom Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej. Preslávil sa ako bojovník proti Turkom. V roku 1585 sa stal hlavným županom Oravy, od roku 1598 bol radcom samotného cisára Rudolfa II. V roku 1606 sa stal grófom a v roku 1609 uhorským palatínom.

Usiloval sa o oddelenie protentantizmu od katolicizmu. Na svojich poddaných praktikoval:,,Koho panstvo toho náboženstvo”. Zároveň bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Juraj Thurzo je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou.

Povesť

K Oravskému hradu sa viaže viacero povestí, ktoré rozprávajú príbeh o jeho stavbe, hradných duchoch, alebo sa viažu k určitým udalostiam, či rodom. Medzi najznámejšie patria povesti o založení hradu, Bielej a Čiernej pani, Čiernej kuchyni na Oravskom hrade alebo hradnej studni.

Doprava

Oravský Podzámok sa nachádza 11 km od okresného mesta Dolný Kubín. Leží na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo. 

Ako sa dostať k Oravskému hradu z kúpeľov Lúčky 

Oravský hrad je od Kúpeľov Lúčky vzdialený približne 26 km, autom vám cesta zaberie 30 minút. Ideálne spojenie je autobusom. Aj s prestupom v Ružomberku vám cesta zaberie 1 hodinu a 22 minút.

Parkovanie

Pod hradom sa nachádza platené parkovisko.

Trasa

Oravský hrad sa nachádza priamo v obci Oravský Podzámok. Tvorí dominantu obce, takže si ho určite nemožno nevšimnúť. Prístup ku hradu tvorí strmšia alejová hradná cesta. Výstup je však nenáročný.

Program/Akcie

Na Oravskom hrade sa môžete celoročne tešiť na rôzne podujatia či už pre rodiny s deťmi, rôzne príležitostné koncerty, sezónne podujatia, a podobne. Medzi obľúbené podujatia patria napríklad Thurzove slávnosti, Deň múzeí v Oravskom múzeu a rôzne tematické nočné prehliadky.

Thurzove slávnosti

Tradičné podujatie venované odomykaniu hradu do letnej turistickej sezóny. V priestoroch hradného nádvoria je pre návštevníkov prichystaný bohatý sprievodný historický program so šermiarskymi vystúpeniami, jarmokom, sokoliarmi a dobovou hudbou. Celé podujatie sa nesie v znamení historickej atmosféry 16 – 17. storočia, kedy žil aj najznámejší majiteľ Oravského hradu, Juraj Thurzo.

Deň múzeí v Oravskom múzeu

Každoročné podujatie, ktoré sa koná vždy 18. mája k Medzinárodnému dňu múzeí. Cieľom Medzinárodného dňa múzeí je prilákať do múzeí čo najviac ľudí, preto je tento deň spätý zväčša s dňom otvorených dverí a množstvom osobitých aktivít a podujatí.

Mapa miesta

Vstupné/Cenník

Cenník sa líši navzájom od vybraných okruhov. Dospelá osoba hradí 7 až 13 eur, deti do 6 rokov majú vstup zdarma, do 26 rokov platia študentské ceny od 3,50 eur do 4,50 eur. Dôchodcovia a ZŤP majú vstupné zľavnené.

Aktuálny cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Oravského múzea, ktorú uvádzame nižšie v sekcii Kontakt.

Otváracie hodiny

Oravský hrad má rôzne otváracie doby. Mimo sezóny (január, február a marec) je otvorený v doobedných a poobedných hodinách v Základnom okruhu. V apríli je otvorený len počas Veľkonočných sviatkov. Od mája je otváracia doba zvyčajne od 9.00 do 16.00, okrem júla a augusta, kedy je hrad otvorený do 17.00. November a december je otvorený v určitých dňoch.

Pre aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Oravského múzea, ktorý uvádzame nižšie v sekcii Kontakt.

Kontakt

Oravské múzeum
Oravský Podzámok č. 9
027 41 Oravský Podzámok

GPS súradnice: 49.2618636°, 19.3585559°

Postrehy návštevníkov

Krásny hrad, na výber rôzne okruhy, v určitých hodinách chodí aj sprievodca ktorého v podstate ani nepotrebujete. Je totiž k dispozícii aplikácia oravský hrad kde máte sprievodcu v telefóne a v rôznych jazykoch. Určite sa oplatí vybrať ten najväčší okruh, dostanete sa celkom vysoko do hradu. Veľa miestností v ktorých sú rôzne dobové odevy, brnenia, nástroje, meče, pištole. Dostanete sa napríklad aj do mučiarne, spálne, knižnice, zasadacej miestnosti a do rôznych miestností s dobovým nábytkom….Veľmi krásne sú tiež výstavky predpokladám vypchatých zvierat medveď, diviak, vtáky, jelene. Oplatí sa prísť určite. Nádhera!
MifolV

Oravský hrad je úžasný tip na návštevu pre milovníkov histórie. Je zasadený v krásnom prostredí. Exteriér i interiér sú nádherné a rozhodne stoja za návštevu. Zaujímavé expozície vrátane grófa Drakulu nás potešili. Vynikajúci sú i zamestnaci, ktorí su ochotní podať rôzne informácie,ba dokonca vás i odfotiť. Niekde je vraj napísané, že je tam až osemsto schodov, čo v našom prípade odradilo dosť ľudí. Vobec to však nie je také hrozné. Schodov je síce dosť,no nie v kuse. Trochu strmší kopček po prvú bránu,no celú prehliadku zvládnu v poho i deti. Určite odporúčame navštíviť.👍🙂♥️.
Vladimír P.

Video

Súvisiace odkazy

Mohlo by vás zaujímať

Pohľad na Mauzóleum Andreja Hlinku v pozadi s kostolom sv. Ondreja Mauzóleum Andreja Hlinku

Mauzóleum Andreja Hlinku je neodmysliteľnou súčasťou koloritu Ružomberka. Pôvodný projekt sa mal po smrti slovenského velikána premeniť na miesto jeho posledného odpočinku. Hoci sa v súčasnosti Hlinkovo telo v mauzóleu nenachádza, každoročne sem prichádzajú tisícky návštevníkov.

Zistiť viac
Artikulárny kostol Drevený artikulárny kostol Leštiny

Drevený artikulárny kostol v obci Leštiny patrí medzi päť kostolov tohto druhu na Slovensku – mohol byť postavený len z dreva, bez klincov, základu, na odľahlom mieste, ale musel pritom vyzerať ako obytný dom… Stavba kostola preverila pevnú vieru a silu veriacich, ale stálo to zato. Veď posúďte sami.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore