Liptovský (Sielnický) hrad

Liptovský hrad, Starhrad, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský či Sielnický hrad. Prečo uvádzame toľko názvov? Všetky totižto označujú jeden a ten istý hrad. Výstup k nemu je pomerne nenáročný i keď je tento hrad považovaný za najvyššie položený v strednej Európe. Vydajte sa po stopách náučného chodníka, ktorý vás zavedie až na hrad.

Liptovský hrad patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku a v strednej Európe

Liptovský hrad, známy aj ako Sielnický hrad či ako Liptovský Starý hrad, je ruinou hradu, ktorá sa nachádzaja na vrchu Sestrče v Chočských vrchoch, nad obcou Kalameny a Bukovina. Ide o najvyššie položený hrad na Slovensku a dokonca je jedným z najvyššie položených hradov v strednej Európe. Liptovský hrad patrí medzi najnavštevovanejšie hrady Liptova, pričom ponúka nezabudnuteľné pohľady na okolité vrchy a Liptovskú Maru.

Vznik Liptovského hradu sa datuje do 13. storočia. Hrad bol dôležitým pohraničným hradom pri diaľkovej ceste vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska a zároveň aj strediskom liptovského hradného panstva, neskôr i samostatnej Liptovskej župy. Hrad vystriedal viacerých majiteľov, až do doby, kým sa dostal do rúk odboja proti kráľovi. Príkaz na jeho zbúranie prišiel až po jeho dobytí kráľovským vojskom.

Vďaka archeologickému výskumu z rokov 1976 až 1983 pod vedením PhDr.Václava Hanuliaka sa podarilo odkryť základy budov, ktoré boli následne zrekonštruované a zakonzervované. Zároveň bol na základe výskumov stanovený aj jeho stavebno-historický vývoj a zánik. Pri výskume odkryli zvyšky dvoch cisterien, paláca a veží. 

Vstup do areálu hradu je voľný. Archeologické nálezy, ktoré boli objavené pri skúmaní hradu sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Posledné roky sa venujú záchrane Liptovského hradu dobrovoľníci z Občianskeho združenia CASTRUM Liptov. 

Ako vyzeral Liptovský hrad v minulosti a čo môžeme vidieť v súčasnosti?

Podľa výsledkov archeologického výskumu bol hrad rozdelený na tri časti – horný hrad, dolný hrad a predhradie. Hornú a dolnú časť hradu sa podarilo odkryť, no predhradie s hospodárskym zázemím sa nepodarilo archeologicky doložiť. Pôvodný hrad tvorila obytná veža, cisterna, malé nádvorie a dve brány. 

Horný hrad stál na trojuholníkovom pôdoryse a predstavoval najstaršiu stavebnú časť. Jeho súčasťou bolo aj hradné bralo a uzatvárali ho mohutné hradby. Hradby boli zo západnej strany chránené obytnou časťou, z južnej strany vežou a z východu priekopou po celom obvode. Na hornom hrade sa nachádzala veža a cisterna. Južne od veže sa nachádzal vchod do hradu, ktorý bol v 14.storočí pri prestavbe zamurovaný, keďže v tomto období vznikla druhá veža a pri nej druhá brána s padacou mrežou. Bol postavený aj obytný palác, ktorý vysekali do skaly.

K východnej časti staršieho jadra hradu boli pristavané hradby, ktorými nahradili pôvodnú palisádu a vznikol tak dolný hrad, ktorého jedinou budovou bola kováčska dielňa. 

Všetky objavené základy budov sa zrekonštruovali a zakonzervovali. V areáli hradu v súčasnosti môžete vidieť archeologickú expozíciu v prírode. Verejnosti sú prístupné zvyšky replík vstupných brán, zakonzervované časti múrov, stará cisterna, palác a veže.

Fotografie

Zaujímavosti

  • Archeologické výskumy preukázali, že hrad predstavoval architektonický a technický unikát, ktorý nemá na Slovensku obdobu.
  • Cesta k hradu aj samotné ruiny poskytujú krásny výhľad na celý Liptov.
  • Posledná časť trasy k hradu po 7 metrovom rebríku, čo dodáva návštevníkom miernu dávku adrenalínu.
  • Na hrade sa okrem kováčskej dielne nenašla žiadna hospodárska budova.

Trasa na Liptovský hrad

Celý areál hradu je voľne prístupný. Vedie sem červeno-značkovaný turistický chodník a tiež žlto-značkovaný turistický chodník:

  1. červená turistická značka červená turistická značka  Vlachy – Havránok – Bukovina – Sedlo pod Kráľovou (773 m.n.m.)
  2. žltá turistická značka  žltá turistická značka  Kalameny – Sedlo pod Kráľovou – ďalej do sedla Poľana (845 m.n.m.) – trasa náučného chodníka.

Náučný chodník Kalameny – Liptovský hrad

Žlto značená turistická trasa vedie Náučným chodníkom Kalameny – Liptovský hrad. Úvodný informačný panel náučného chodníka je umiestnený pred Kostlom sv. Petra a Pavla v Kalamenoch. Chodník je líniový, obojsmerný a celoročný. Dĺžka chodníka je približne 3,4 km. Trasa je zvládnuteľná bežným turistickým tempom do 2 hodín tam aj späť. S deťmi je možné túto trasu zvládnuť do 3 hodín. Trasa sa radí medzi stredne náročné, na jej konci nájdete 7 metrový rebrík, ktorý je jedinou cestou na hrad. 

Späť z hradu môžete ísť tou istou cestou alebo si urobiť okruh po modrej turistickej značke (táto trasa je od roku 2020 označená ako Zábavno-náučný chodník okolo hradu Liptov s altánkom, s lesnou dámou a lesnými piškvorkami) a vrátiť sa späť k jazierku. V areáli hradu je vyhotovený drevený prístrešok, ohniská a rôzne drevené zaujímavosti pre malých aj veľkých.

Názvy informačných panelov náučného chodníka:

  1. Ľan a konopa
  2. Voda
  3. Zaujímavosti o hrade Liptov
  4. Les
  5. Geológia Chočských vrchov

História Liptovského hradu

Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. storočia. Prvá nepriama písomná zmienka o hrade vydaná uhorským kráľom Ondrejom II pochádza z roku 1230. Prvá priama písomná zmienka je v listine z roku 1262 vydanej uhorským kráľom Belom IV.

Lúčky kúpele hrad Liptov historická kresba

Na začiatku 14. storočia hrad patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313 – 1337 zvolenskému kráľovskému županovi magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad.

V roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a Opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1406 získal hrad Mikuláš Gara. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa v roku 1440 a v 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. V roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lúpežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto.

V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky na Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy.

Obrázok/Zdroj: Hrad Liptov na historickej kresbe/FB Slovensko na historických fotografiách

Míľniky

  • 1230 – prvá nepriama písomná zmienka o Liptovskom hrade,
  • 1262 – prvá priama písomná zmienka – postavenie hradu kráľom Belom IV.,
  • od roku 1340 – sídlo Liptovskej župy,
  • 1397 – obsadenie hradu vojskami moravského markogrófa Prokopa a Opolského kniežaťa Vladislava,
  • 1406 – hrad získal Mikuláš Gara a tiež hodnosť liptovského župana,
  • 1440 – 1441 – nový majiteľ Ladislav Rikolfi,
  • 1445 – Ladislav Rikolfi obvinený zo zbojstva a uväznili ho,
  • 1447 – omilostenie Ladislava Rikolfiho kráľom s podmienkou, že hrad zbúra,
  • 1453 – hrad sa uvádza už len ako pusté miesto,
  • 1454 – Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majety na Liptove – Likava, Liptovský Hrádok, Liptovský hrad (s požiadavkou opravy),
  • 1459 – Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému – vymenovanie za liptovského a oravského župana,
  • 1474 – uzavretie spišsonovovesého mieru Matejom Korvínom s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským,
  • 1474 – odňatie majetkov Komorovskému Matejom Korvínom, budovy aj hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy.

Povesti o Liptovskom hrade

Povesť o Mariene a Bešeňovi

Hradný pán mal dcéru Marienu, ktorá sa zaľúbila do najväčšieho nepriateľa svojho otca – do Bešeňa. Bešeň okrem dcéry chcel získať aj hrad. Mariena svojho otca zradila, keď otvorila brány hradu Bešeňovi. Hradný pán po návrate Bešeňa zabil a Mariena, keď to videla, utiekla podzemnými chodbami. Vladár zo smútku daroval svoj majetok chudobným a hrad obci Sielnica. Nakoniec umrel.

Povesť o Sielnickom hrade

Traduje sa, že jeden z hradných pánov o osude hradu napokon rozhodol tak, že dal naslepo vystreliť delovú guľu a tam, kde dopadla, mali nájsť budúceho majiteľa. Delová guľa spadla v obci Sielnica a od tých čias sa Liptovský hrad zároveň nazýva aj Sielnickým hradom.

Doprava

Z okresného mesta Ružomberok sa do obce Kalameny (východiskový bod trasy k Liptovskému hradu – žlto značená) dostanete po ceste číslo 18 a 2213. V prípade využitia autobusovej dopravy je možné využiť autobusové spojenia, ktoré sú načasované v pravidelných intervaloch bez prestupov.

Ako sa dostať z najbližších kúpeľov Lúčky k Liptovskému hradu

Kúpele Lúčky sú vzdialené od obce Kalameny približne 4 km. Návštevu Liptovského (Sielnického) hradu preto môžete spojiť aj s wellness pobytom v lúčanských kúpeľoch.

K termálnemu jazierku nad obcou Kalameny sa dostanete po ceste Slobody a následne po ceste číslo 2217 za 10 minút. V prípade autobusovej dopravy je môžete využiť autobusové spojenie priamo zo zastávky pri kúpeľoch Lúčky. Následne vystúpte pri kultúrnom dome v obci Kalameny a pešou chôdzou za približne 10 minúť sa dostanete k termálnemu jazierku nad obcou. Od termálneho jazierka vedie žltá turistická trasa až k Liptovskému hradu .

Parkovanie

Parkovať môžete na parkovisku pred termálnym jazierkom nad obcou Kalameny. Počas hlavnej turistickej sezóny môže byť parkovanie spoplatnené.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Hrad je voľne prístupný verejnosti. Vstupné je dobrovoľné.

Kontakt

    

Video

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top