> Blog > Kúpele Slovensko > Kúpele Lúčky > Výlety Lúčky a okolie > Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku

Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku

Mauzóleum Andreja Hlinku je neodmysliteľnou súčasťou koloritu Ružomberka. Pôvodný projekt sa mal po smrti slovenského velikána premeniť na miesto jeho posledného odpočinku. Hoci sa v súčasnosti Hlinkovo telo v mauzóleu nenachádza, každoročne sem prichádzajú tisícky návštevníkov uctiť si toto pietne miesto.

Mauzóleum Andreja Hlinku je symbolom národnej histórie

Mesto Ružomberok bolo na prelome 19. a 20. storočia svedkom udalostí, ktoré sú spojené s významnou osobnosťou slovenského národa –  Andrejom Hlinkom. Mauzóleum, ktoré bolo vybudované pre jeho telesné ostatky, sa nachádza v centre mesta Ružomberok, priamo pod farským Kostolom sv. Ondreja.

Výstavba pôvodne súvisela s výstavbou nových schodov k farskému chrámu, ktorú inicioval sám Andrej Hlinka v roku 1933. Do stavebného ruchu však zasiahla správa o jeho smrti. Z piety a úcty k svojmu veľkému rodákovi sa rozhodlo zastupiteľstvo prestavať časť realizovaného projektu na mauzóleum Andreja Hlinku.

Výstavbu inicioval vtedajší starosta mesta Anton Mederly. Autormi návrhu Hlinkovho mauzólea boli Gažo Olejník, Jozef Švidroň a Jozef Glončák. K slávnostnému otvoreniu mauzólea došlo 31. októbra 1939, keď Hlinkove pozostatky preniesli z mestského cintorína do mauzólea. Tam boli až do 4. februára 1945, keď ich previezli z obáv pred poškodením prichádzajúcim sovietskym frontom na doposiaľ neznáme miesto.

Ďalší osud Hlinkovho mauzólea

Po skončení druhej svetovej vojny táto historická pamiatka, ale už bez pozostatkov Andreja Hlinku, cieľavedome upadla do nevšímavosti s prípravou jej celkovej likvidácie. Na prelome 70. rokov bola krypta rozdelená od priestoru kaplnky deliacou priečkou a následne bol zamurovaný aj hlavný vstup do mauzólea. Priečelie pamätníka bolo necitlivým spôsobom prestavané na pamätník padlým v 1. a 2. svetovej vojne. Až po roku 1989 sa začalo s opätovnou rekonštrukciou. Pamätník bol následne vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. 

Miesto mauzólea sa stalo miestom relaxu a oddychu pre väčšinu miestnych, ale aj návštevníkov mesta, ktorí odtiaľto chodia obdivovať aj krásny výhľad na mesto. Po výlete si nezabudnite dopriať relax v termálnej vode alebo pri procedúrach v neďalekých kúpeľoch Lúčky.

Vzhľad mauzólea Andreja Hlinku

Navrhnuté riešenie mauzólea malo dva priestory, a to priestor krypty so sarkofágom a kaplnky so vstupom. Krypta bola oddelená od druhého priestoru kaplnky balustrádou s mosadznými dvierkami. Na jej čelnej stene v apside bol umiestnený oltár Panny Márie. Celý priestor bol prestropený rebrovou povalou s použitím sklobetónu. Interiér bol obložený tuharským mramorom. Štátny znak Slovenska nad hlavným vchodom do mauzólea bol zo zlatožltého travertínu. 

Súčasťou mauzólea je aj busta A. Hlinku spolu s nerezovým krížom, ktoré počas rekonštrukcie v rokoch 1990 až 1991 nahradili sochu Pannu Márie. Pri vchode sa nachádza bronzová socha Andreja Hlinku v nadživotnej veľkosti. Vedľa mauzólea stojí novorenesančná budova Mestského úradu, ktorej súčasťou je fara, kde Andrej Hlinka pôsobil. 

Fotografie

Zaujímavosti

  • Samotné telo A. Hlinku sa v mauzóleu nenachádza. Jeho pozostatky boli uložené v mauzóleu len od októbra 1939 do februára 1945. Vo februári 1945 ich previezli pred príchodom Červenej armády na iné, doteraz neznáme miesto. Ich osud je dodnes neznámy, telo zmizlo v chaotických časoch na konci vojny.
  • Pri návšteve mauzólea si môžeme všimnúť, že sklenená časť rakvy je prestrelená guľkou. K tomuto činu došlo v roku 1968 v Dóme sv. Martina v Bratislave, kde bola nejaký čas umiestnená.
  • V roku 2007 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon o zásluhách Andreja Hlinku, podľa ktorého sa mauzóleum považuje za pietne miesto.
  • Vyobrazenie mauzólea sa nachádzalo aj na slovenskej tisíckorunovej bankovke.

Kto bol Andrej Hlinka?

Andrej Hlinka na fotografii z roku 1937

Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864  v Černovej (dnes časť Ružomberka) a zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku. Bol to katolícky kňaz, politik a spoluzakladateľ Slovenskej ľudovej strany. Bol výborný organizátor a rečník. Pre jeho utrpenie za slovenskú vec a autoritu v strane sa stal živým symbolom zápasu za práva slovenského národa.

Už počas štúdií sa stretol so silnejúcou maďarizáciou a veľmi skoro sa zapojil aj do politického života. V roku 1905 začal spolupracovať s Katolíckymi novinami a Spolkom sv. Vojtecha, ako aj so skupinou okolo časopisu Hlas, kde pôsobili Vavro Šrobár a Milan Hodža. Verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára do parlamentu, za čo bol suspendovaný a neskôr uväznený.

Krvavý masaker spôsobený uhorskými žandármi v obci Černová v roku 1907, keď ľud žiadal, aby Hlinka ako rodák vysvätil miestny kostol, zviditeľnil útlak slovenského národa a politické pomery v krajine na medzinárodnej úrovni. Hlinka bol zástancom autonómie Slovenska v rámci novej republiky. Na zasadaní v Martine sa v roku 1918 stal členom výkonného výboru prvej Slovenskej národnej rady. 

Andrej Hlinka prežil niekoľko pokusov o atentát (napr. 2. mája 1919 na fare v Ružomberku, 12. júna 1921 na zhromaždení v Krupine). Po smrti roku 1939 boli jeho ostatky uložené v ružomberskom mauzóleu, odkiaľ ich pred príchodom Červenej armády previezli na neznáme miesto.

Počas celého obdobia autonómie Slovenska a prvej Slovenskej republiky sa šíril Hlinkov kult. Jeho meno niesli organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda, hoci Hlinka nemal vplyv na ich založenie ani vedenie. Po roku 1948 patril medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa.

Doprava

Ružomberok je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji. Ružomberok leží 27 km západne od Liptovského Mikuláša, 18 km južne od Dolného Kubína, 52 km severne od Banskej Bystrice a 62 km východne od Žiliny. Mestom vedie železničná trať Žilina – Košice a cesty I/18 a I/59. Do mesta premáva aj autobusová doprava, v rámci mesta premáva MHD a osobná preprava taxislužbami.

Ako sa dostať k Mauzóleu Andreja Hlinku z kúpeľov Lúčky

V prípade, že trávite svoje voľné chvíle na pobyte v kúpeľoch Lúčky a rozhodli ste sa, že dnes je ideálny deň vzdať úctu Andrejovi Hlinkovi, tak k ružomberskému mauzóleu to máte približne 14,4 km. Cesta autom vám zaberie, pri ideálnej premávke, zhruba 20 minút.

Z Lúčok sa vydajte smerom na Liptovskú Teplú a následne po ceste číslo 2213 až do Ružomberka. Mauzóleum sa nachádza v centre mesta vedľa Mestského úradu a Kostola sv. Ondreja.

V prípade využitia hromadnej dopravy a rozhodnete sa cestovať autobusovým spojom, ideálne spojenie vám zaberie 28 minút. 

Keď už budete v Ružomberku, tak si nenechajte ujsť ani návštevu ďalších ružomberských pamiatok medzi ktoré patrí napríklad Mariánsky stĺp, Synagóga, alebo Kaštieľ sv. Žofie. Ak využijete vlastný automobil, tak sa môžete pristaviť aj v Liskovej a navštíviť prírodnú rezerváciu Mohylky, alebo Liskovskú jaskyňu.

Parkovanie

Parkovanie v Ružomberku je možné na vyhradených parkovacích zónach. Bezplatné parkovanie je k dispozícii v blízkosti nákupného centra, neďaleko námestia. 

Mapa miesta

Otváracie hodiny

Mauzóleum A. Hlinku býva otvorené pre širokú verejnosť počas letných prázdnin.

Pre aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov, prosím, navštívte oficiálnu webovú stránku Turisticko-informačného centra v Ružomberku, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Postrehy návštevníkov

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top