Plte na Váhu

Jedinečný zážitok na vode si zaručene užijete pri splavovaní plťou na rieke Váh. Očarí vás ničím neporušená príroda ako aj výhľady, ktoré z cesty cez okno auta určite neuvidíte.

Riečne dobrodružstvo popretkávané historkami

Neopakovateľná plavba Strečnianskou úžinou sa začína na Gazdovskom dvore a od tej chvíle sa už o vás postarajú pltníci. Pohodlne sa preveziete mikrobusom na Pltisko Bariérová, kde nastúpite na plť. Čaká vás splav 7-kilometrovým úsekom rieky.

Začína sa hneď zhurta prvými perejami a na najhlbšom mieste Váhu s hĺbkou až 8 metrov. Potom si už však plť pláva pekne po prúde. Tu sa objavuje prvá povestná strach naháňajúca skala Besná. V minulosti jej previs pretŕčal skoro až do polovice rieky a pltníci mali veru čo robiť, aby ju obišli. Nezaostáva za ňou ani druhá skala Margita. Táto sa tiahne celým dnom a kedysi z nej vytŕčali nebezpečné skalné stĺpy, ktoré sú už minulosťou.

Popri plavbe môžete obdivovať krásy Malej Fatry – jej Lúčanskú, kde dominujú Martinské hole, aj Krivánsku časť, známu najmä vrcholmi Veľký Rozsutec, Malý a Veľký Kriváň. Za najkrajší úsek plavby považujú pltníci aj návštevníci výhľad na dva hrady súčasne, a to hrad Strečno a Starý hrad. Takýto pohľad sa vám naskytne len z rieky, keďže z jedného hradu na druhý nevidno.

Celú plavbu vám okrem okolitej prírody spríjemnia aj pltníci v kroji. Počúvajúc ich vtipné historky, legendy a povesti sa ani nenazdáte ako rýchlo vám prejde čas na plti. A zrazu ste v cieli plavby. Ak vám bolo málo, určite odporúčame ísť navštíviť hrad Strečno alebo Starý hrad, okolo ktorých ste sa prevážali na plti.

Rodinný výlet môžete spojiť s wellness pobytom v kúpeľoch Rajecké Teplice a užiť si tak spoločne nezabudnuteľné rodinné chvíle.

Fotogaléria výhľadov z pltí pri Strečne

História pltníctva na Slovensku

Možno sa to bude zdať neuveriteľné, ale počiatky pltníctva na Slovensku siahajú až do 11. storočia.  Slúžilo na prepravu dreva z hôr. Plavilo sa po Váhu až z Liptova alebo Oravy. Klasické plte boli vyrobené z kmeňov stromov, ktoré sa zviazali spolu. Takto dokázali odviezť také množstvo dreva, aké dnes predstavuje aj šesť kamiónov. 

Plte na Váhu však slúžili aj na prepravu napr. zvierat, lesných plodov, soli z Poľska aj Prešova. Ak tovar nepredali na juhu Slovenska, plavili sa ďalej po Dunaji až do Čierneho mora. Naspäť sa pltníci vracali väčšinou pešo, v lepšom prípade na vozoch s koňmi. Išlo o  náročné a nebezpečné remeslo a veľakrát bolo treba prekonať nástrahy rieky na nebezpečných úsekoch. Niektorí pri tejto práci aj zahynuli.

Najväčší rozmach pltníctva bol v 17. až 19. storočí ako najdôležitejší dopravný prostriedok nákladnej aj osobnej dopravy. Začiatkom 20. storočia ho vytlačila lacnejšia železnica a úplný zánik znamenal postavenie vodných priehrad.

Dnes sú plte už len príjemnou turistickou atrakciou, malým dobrodružstvom a možnosťou ako spoznať kraj, jeho históriu, pamiatky aj zaujímavosti z inej perspektívy.

Povesť Margita a Besná

Povesť o Margite a Besnej spopularizoval najmä štúrovský romantický básnik Ján Botto, vďaka ktorému je vo všeobecnosti známa ako jeho balada, pod rovnomenným názvom.

Nájsť však môžeme viacero verzií tejto legendy Margita Besná. Záver je však vždy rovnaký a objasňuje vznik názvov dvoch skál.

Pod hradným bralom žil statkár, vdovec, ktorý mal krásnu dcéru Margitu. Znova sa oženil a krátko na to, žiaľ, zomrel. Macocha však na Margitinu krásu a mladosť žiarlila a závidela jej pytačov, ktorých chcela pre seba. Vylákala teda mladučkú dievčinu k strmému bralu, kde ju zákerne zhodila do rozbúrenej vody Váhu. Na breh ju vytiahol jej milý, avšak pomoci jej už nebolo.

Ostatní mládenci, keď videli, čo sa stalo, schmatli macochu a na tom istom mieste ju tiež zhodili z brala. Margitin šuhaj  ju zbadal vo vode a zľakol sa, že ešte aj teraz jej chce ublížiť. Skočil do rieky, premenil sa na vír a macochu sotil o breh. V tej chvíli sa macocha zmenila na skalu, rovnako besnú a zlú ako ona sama, ako zloba v jej srdci. Premene sa nevyhla ani Margita, tiež sa zázračne zmenila na skalu, ktorú vír neustále bráni.

A chrániť ju bude, kým Váh Váhom zostane.

Skaly sa odvtedy nazývajú Margita a Besná.

Zaujímavosti, ktoré vám porozprávajú určite aj pltníci

  • V roku 1938 obe najnebezpečnejšie časti skál Margita aj Besná odstrelili armádni ženisti, a preto dnes už pre plte nepredstavujú také nebezpečenstvo.
  • V minulosti väčšina pltníkov nevedela plávať. V tých časoch to nepatrilo k zručnostiam, ktoré by ľudia ovládali. Zámerne sa vyberali neplavci, aby pltníci neskákali z plte do vody, ale snažili sa ju zachrániť.
  • Počas splavu po Váhu sa plaví aj okolo jedného z najstarších železničných mostov a tunelov ešte z čias Rakúsko-Uhorska.
  • Dnešné plte pre turistov už nie sú obyčajné zviazané kmene, ale ide o certifikované plavidlá navrhnuté Žilinskou univerzitou.

Doprava – plte na Váhu / Strečno

Gazdovský dvor sa nachádza skoro na konci obce Strečno. Obec je dobre prístupná vlastnou aj pravidelnou verejnou dopravou. Ide o rušnú a frekventovanú cestu, preto buďte obozretní pri odbočovaní do obce z hlavnej cesty. Odbočka je zreteľne označená.

Doprava z Rajeckých Teplíc

Kúpele Rajecké Teplice sú od pltí na Váhu vzdialené 25 km. Ak chcete využiť autobusovú dopravu, treba rátať s prestupom v Žiline. Následne vystúpite na zastávke Strečno-Jednota.

Ak preferujete vlak, taktiež treba rátať s prestupom v Žiline. Vystúpite na zastávke Nezbudská Lúčka-Strečno. Musíte prejsť pešo cez most ponad Váh do obce Strečno, alebo prípadne pre väčší zážitok môžete zvoli aj kompu cez rieku. Tá premáva však len od marca do novembra, preto si radšej prevádzkové hodiny overte vopred.

Doprava z Turčianskych Teplíc

Z kúpeľov Turčianske Teplice je obec Strečno vzdialená 42 km. Autobusové linky premávajú pravidelne, rátajte však s prestupom v Martine. Vašou konečnou zastávkou bude Strečno-Jednota.

Využiť môžete aj vlak. Prestup je vo Vrútkach a vystúpite na zastávke Nezbudská Lúčka-Strečno. Buď prejdete pešo do obce Strečno mostom ponad Váh, alebo použijete kompu cez rieku. Tá premáva však len od marca do novembra, preto si radšej prevádzkové hodiny overte vopred.

Parkovanie

Parkovisko je priamo pri Gazdovskom dvore, kde si bezplatne necháte auto a odtiaľ vás už pltníci mikrobusom odvezú na začiatok plavby.

Parkovisko pre autobusové zájazdy pri Pltisku Bariérová sa nachádza na hlavnej ceste, 7 km od Strečna – smer Martin, vľavo (nad druhým železničným tunelom). V smere od Martina sa Pltisko nachádza 1,2 km od hranice martinského a žilinského okresu, vpravo. 

Mapa miesta

Trasa

Začiatok plavby začína už na spomínanom Pltisku Bariérová. Splavovaný úsek je 7 km dlhý, koniec plavby je pri kompe.

Program/Akcie

Na Gazdovskom dvore, ktorý je zariadený v tradičnom štýle, sa môžete občerstviť. Zabezpečujú tam aj pikniky pre organizované skupiny. Objednať sa dá ľudová hudba, buď počas plavby plťou, alebo na piknik. 

Vstupné/Cenník

Predaj lístkov je tiež na Gazdovskom dvore, cena za dospelú osobu je od 12,– €. Deti a hromadné zájazdy majú zľavnené vstupné. 

Aktuálny cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke prevádzkovateľa Pltí na Váhu, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Doplňujúce informácie

  • Kapacita plte je 12 osôb.
  • Čas plavby v závislosti od vodného stavu je 50 – 75 minút.
  • Na plť môžu ísť deti od 3 rokov.
  • Plávacie vesty sú povinné pre deti do 15 rokov, pre starších podľa záujmu.
  • Výklad počas plavby môže byť okrem slovenčiny, aj v angličtine, nemčine a francúzštine.

Postrehy návštevníkov

Plte na Váhu a otváracie hodiny

Pltnícka sezóna je od apríla do októbra. Nie je však určený presný časový harmonogram, preto vám odporúčame sa na plavbu vopred objednať. Objednaní záujemci majú prednosť.

Pre aktuálne časy plavieb počas pracovných dní aj víkendov, prosím, navštívte oficiálnu webovú stránku spoločnosti, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top