Múzeum Ždiarsky dom

Obec Ždiar je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, architektúrou či folklórom a kultúrou. Tradície obce prezentuje Múzeum Ždiarsky dom, kde sa môže návštevník zoznámiť s bohatou históriou regiónu alebo si na vlastnej koži skúsiť, aké je to nosiť tradičný ľudový goralský kroj. Spoznajte s nami históriu Ždiaru a tradičný život goralov. 

Múzeum Ždiarsky dom

Malebná slovenská obec Ždiar leží v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou v Podtatranskej brázde. Je typická svojou zachovalou ľudovou architektúrou, folklórom a nádhernou okolitou prírodou.

V obci nájdete okrem iného aj jedinečné Múzeum Ždiarsky dom, ktoré návštevníkov prevedie životom obyvateľov tohto regiónu. Máte tak možnosť spoznať tradície, remeslo, spôsob života a históriu goralov, o ktorých s radosťou porozpráva sprievodca, alebo si na vlastnej koži môžete odskúšať, aké je to nosiť tradičný ľudový odev – ždiarsky kroj. 

Objekt Múzea Ždiarsky dom bol zriadený obcou v roku 1971 podľa vzorov tradičných dreveníc. V súčasnosti ho spravuje OZ Spolok goralského dedičstva. Kúpou rôznych suvenírov, ale i samotnou návštevou múzea, podporíte občianske združenie, ktorého snahou je uchovávať kultúrne dedičstvo a ždiarsky folklór. 

Čo môžeme nájsť v Ždiarskom dome?

V obytnej časti sa nachádza stála expozícia ždiarskych krojov, pracovného náradia, prehliadnuť si môžete historické fotografie či viacero krátkych filmov o goralskej kultúre v minulosti a v súčasnosti. Vystavené fotografie pochádzajú zo súkromnej zbierky Petra Michaláka. Súčasťou komplexu Ždiarsky dom je tradičná reštaurácia.

Túžite preskúmať ešte viac zaujímavostí ľudovej architektúry z podtatranských obcí? Spojte spoznávanie krás Ždiaru s pobytom v Novom Smokovci, alebo relaxačných pobytom vo Vyšných Ružbachoch.

Tradičný goralský odev 

Charakteristickým odevom pre Ždiar sú goralské kroje. Kroje sa aj v súčasnosti obliekajú najmä v nedeľu alebo pri iných sviatočných príležitostiach. Typickou súčasťou ždiarskeho ženského kroja je tzv. rovný pruh riedko tkaného plátna z veľmi jemných ľanových nití so zvláštnym vytkávaným vzorom, na ktorý sa používala hrubá biela bavlnená niť. Vydatým ženám zdobili hlavu čepce s farebnými tkanicami a flitrami. 

Ždiarski muži si zvyčajne obliekali nohavice a kabáty z hrubého súkna, košele z hrubého plátna a kožuchy bez rukávov. Vesty z baranej kožušiny si zdobili vyšívanými ornamentmi. Na hlavách nosili klobúk, ozdobený bielymi malými lastúrami a veľkým orlým perom.

Vzhľad tradičnej goralskej architektúry uchváti nejedného návštevníka

Najstaršie domy boli jednopriestorové drevenice. Boli to zrubové koliby pastierov a uhliarov s ohniskom vo vnútri koliby s jedným vchodom, bez povaly a okien. Tie slúžili aj ako maštale. 

Koncom 19. storočia sa začal meniť zrubový jednopriestorový dom na dom sieňového a komorového typu, ktorý mal slúžiť veľkej rodine. Do izby sa vchádzalo cez predsieň. Zo siene sa vchádzalo do izby. Sieň bola len z časti prikrytá povalou. Bol v nej otvor, do ktorého ústil rebrík vedúci na povalu. Miesto, z ktorého prichádzal z otvoreného ohniska v izbe dym sa volal „koh“. Dym, ktorý vychádzal bočným otvorom sa dotýkal zavesených údenín a potom sa voľne rozplýval po povale a pod strechou.

V Ždiari, ale aj v priľahlých horských osadách, obyvatelia stavali oproti obytnému domu, smerom na sever, hlavné hospodárske budovy, a to maštaľ a stodolu. Medzi maštaľou a stodolou zo západnej strany postavili chlievy pre ošípané a z východnej strany na štyri stĺpy strechu, pod ktorou umiestnili voz a iné náradie. 

Výzdoba domov

Architektúru dopĺňajú umelecké detaily. Vstupné dvere boli umelecky stvárnené drevenými zámkami, kľučkami a zárubňami. Nábytok dekoratívne zdobili ornamenty. Namiesto dnešných postelí boli prične z dosák, až v 19. storočí sa z nich vyvinula posteľ. Na výstelke bola pôvodne kobercovina alebo deka, periny a vankúše boli známe až v polovici 19. storočia. 

Výzdobu izby tvorili obrazy s náboženskými výjavmi maľované na skle. Na stenách viseli džbány a taniere. V 19. storočí začali používať reprodukcie svätcov, rakúskych cisárov, uhorských kráľov, obrazy s vojnovou tematikou či fotografie členov rodiny.

Vonkajšia výzdoba domov sa sústreďovala na priečelie. Výzdoba sa skladala sa z rastlinných motívov. Drevenice majú modré škárovanie a ich okenné rámy a drevené klady zdobia ornamenty.

Zaujímavosti

  • Celé priľahlé územie Ždiaru je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA. V celej oblasti je výskyt ohrozených druhov flóry a fauny. Kataster je súčasťou národnej ekologickej siete NECONET.
  • Okrem hospodárenia na pôde a v lesoch sa niektorí obyvatelia Ždiaru zaoberali pašeráctvom, pytliactvom a zbojníctvom. Známa je aj „cesta zlodejov“, ktorá po prvej svetovej vojne dostala meno Cesta Slobody. viedla od Ždiaru cez Tatranské Matliare, do Starého Smokovca a ďalej okolo Vyšných Hágov do Štrby a Východnej. Kráľom tatranských pytliakov bol Jonek Lysý z Javoriny, ktorý údajne najradšej poľoval na kamzíky a svište.
  • Drevo na stavbu domu nevytínali obyvatelia Ždiaru v piatok ani počas splnu mesiaca, ale medzi splnom a novým mesiacom, aby drevo nenapadol hmyz. Stavbu domu nikdy nezačínali v piatok, počas splnu a nového mesiaca. Do prvých kmeňov na uhloch vydlabávali krížiky a do nich vkladali posvätené byliny, mince a vo fľaštičke svätenú vodu. Na ochranu pred vetrami do uhlov vkladali v handričke zauzlenú soľ. Verili, že keď sa vietor priblíži k domu, olíže soľ na uhloch a poberie sa ďalej.
  • Na posteli v dome spávali len mladomanželia, choré deti a tehotné ženy. Starí členovia rodiny spávali v komore, mladí na laviciach okolo steny a v lete v humne.

História obce Ždiar

Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši. Dolinu okolo potoka už v druhej polovici 16. storočia osídľovali pastieri a uhliari z okolitých dedín, najmä z Lendaku. V roku 1590 bol Ždiar malým stálym sídliskom valašského obyvateľstva.

V listinách z roku 1628 a 1629, v súvislosti s panstvom Pavla Rákociho, už Ždiar nazývali obcou – possessiones. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom.  V dokumente z roku 1773 sa spomína ako Ždyar. V roku 1808 sa používal názov Žjar. 

Počas druhej kolonizačnej vlny boli rozparcelované bočné doliny a priľahlé vrchy. Časť pasienkov obyvatelia premieňali na role. Na nových parcelách v Bacheldovej doline a pod Antošovským vrchom, v Pavlovskej doline, Blaščatskej doline, Bartušovej a Monkovej doline a na Sladičovskom vrchu vzniklo niekoľko osád, ktoré partia administratívne k obci. Ždiar pôvodne patril do Spišskej župy. Neskôr od 19. storočia bol zaradený do Kežmarského okresu. 

Po druhej svetovej vojne sa čiastočne narušila pôvodná architektúra obce výstavbou moderných budov. Niektoré sú však postavené v duchu architektúry tradičných ľudových stavieb. Štyri vzácne zoskupenia ľudových stavieb v roku 1977 vyhlásili za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.

Letecký pohľad na obec Ždiar

Turistické trasy v okolí

Obec Ždiar je vďaka krásnej prírodnej scenérii vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. Ždiar bol už v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia jedným z najviac turisticky využívaných tatranských destinácií.

V súčasnosti turistický vrchol prežíva Bachledova dolina, so známou atrakciou Chodník korunami stromov. Ždiar je východiskom pre letnú turistiku – náučný chodník Tokáreň či Náučný chodník históriou a tradíciami Ždiaru. Návštevníci obľubujú aj cykloturistiku, camping a iné aktivity. V zimnom období turisti z regiónu, Slovenska a iných európskych krajín s obľubou využívajú služby lyžiarskych stredísk v okolí Ždiaru a Ružbách.

Doprava

Obec Ždiar je 3 km vzdialená od hraničného priechodu do Poľska a 34 km od Popradu. Obcou vedie cesta číslo 66. Do obce premáva autobusová doprava.

Ako sa dostať k Múzeu Ždiarsky dom z kúpeľov

Nový Smokovec – 23 km

Múzeum Ždiarsky dom je od kúpeľov v Novom Smokovci vzdialené 23,1 km, cesta autom vám zaberie približne 26 minút. Z kúpeľov musíte pokračovať na Tatranskú Lomnicu a odtiaľ smerom do Poľska. Cestou do Ždiaru sa môžete zastaviť aj v Belianskej jaskyni. Z Nového Smokovca do Ždiaru premáva aj verejná doprava, počítať však treba s minimálne jedným prestupom, cesta preto zaberie niečo vyše hodiny.

Vyšné Ružbachy – 37 km

Kúpele Vyšné Ružbachy sú vzdialené od Múzea Ždiarsky dom 36,9 km, cesta autom vám zaberie 36 minút. Z kúpeľov pokračujte na Nižné Ružbachy a následne po ceste číslo 77 cez Podolínec do Spišskej Belej. Tu odbočte na cestu číslo 66 smerom na Ždiar. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame z kúpeľov cestovať osobným autom. 

Parkovanie

Hneď vedľa múzea sa nachádza menšie parkovisko. 

Program/Akcie

Každoročne sa v priebehu letných mesiacov v obci Ždiar konajú Goralské folklórne slávnosti, na ktorých slovenské aj poľské tanečné súbory prezentujú tance, piesne a zvyklosti Goralov.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Cena vstupného sa pohybuje v rozmedzí 1,5 až 2,50 EUR. Múzeum Ždiarsky dom je otvorené počas pracovných dní a víkendu v doobedných a poobedných hodinách. Otváracia doba sa môže líšiť vzhľadom na sezónu.

Aktuálny cenník vstupného do ždiarskeho múzea pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Múzea Ždiarsky dom, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Kontakt

Múzeum spravuje OZ Spolok goralského dedičstva

Múzeum Ždiarsky dom
č. 260
059 55 Ždiar

GPS súradnice: 49.2708131°, 20.26472308°

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Lyžiarske stredisko je vybavené kombináciou moderných sedačkových, kabínkových lanoviek, ale aj dvoch lanoviek staršieho dáta. Svahy sú vhodné od najmenších detičiek, neskúsených lyžiarov až po vynikajúcich lyžiarov, ktorí sa vyšantia v Lomnickom Sedle. Odporúčam všetkým navštíviť mimo víkend, kedy je hlava na hlave a aj čakanie v rade na lanovku. Ak vystihnete slnečné počasie, odmenou budú nádherné výhľady do ďaleka.
Milan V.

Mohlo by vás zaujímať

Dom č.42 v Čičmanoch (expozícia Považského múzea) Čičmany – história, kultúrne pamiatky a múzeum

Rázovitá slovenská obec Čičmany, ktorá leží uprostred fatranskej prírody, privíta ročne množstvo turistov. Lákadlom sú najmä tradičné ľudové prejavy – čičmiansky folklór, architektúra a azda najznámejší čičmiansky vzor. Spoznajte s nami históriu a tradičný život v Čičmanoch.

Zistiť viac
Ľudová architektúra v obci Osturňa, okres Kežmarok Krása ľudového umenia na Zamagurí

Rázovité mestá, ale i obce v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa ukrývajú nespočetné množstvo historických pamiatok. Vydajte sa s nami po stopách histórie a nahliadnite do tradičného ľudového umenia obyvateľov Zamaguria v minulosti.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore