Múzeum Ždiarsky dom

Obec Ždiar je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, architektúrou či folklórom a kultúrou. Tradície obce prezentuje Múzeum Ždiarsky dom, kde sa môže návštevník zoznámiť s bohatou históriou regiónu alebo si na vlastnej koži skúsiť, aké je to nosiť tradičný ľudový goralský kroj. Spoznajte s nami históriu Ždiaru a tradičný život goralov. 

Múzeum Ždiarsky dom

Malebná slovenská obec Ždiar leží v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou v Podtatranskej brázde. Je typická svojou zachovalou ľudovou architektúrou, folklórom a nádhernou okolitou prírodou.

V obci nájdete okrem iného aj jedinečné Múzeum Ždiarsky dom, ktoré návštevníkov prevedie životom obyvateľov tohto regiónu. Máte tak možnosť spoznať tradície, remeslo, spôsob života a históriu goralov, o ktorých s radosťou porozpráva sprievodca, alebo si na vlastnej koži môžete odskúšať, aké je to nosiť tradičný ľudový odev – ždiarsky kroj. 

Objekt Múzea Ždiarsky dom bol zriadený obcou v roku 1971 podľa vzorov tradičných dreveníc. V súčasnosti ho spravuje OZ Spolok goralského dedičstva. Kúpou rôznych suvenírov, ale i samotnou návštevou múzea, podporíte občianske združenie, ktorého snahou je uchovávať kultúrne dedičstvo a ždiarsky folklór. 

Čo môžeme nájsť v Ždiarskom dome?

V obytnej časti sa nachádza stála expozícia ždiarskych krojov, pracovného náradia, prehliadnuť si môžete historické fotografie či viacero krátkych filmov o goralskej kultúre v minulosti a v súčasnosti. Vystavené fotografie pochádzajú zo súkromnej zbierky Petra Michaláka. Súčasťou komplexu Ždiarsky dom je tradičná reštaurácia.

Tradičný goralský odev 

Charakteristickým odevom pre Ždiar sú goralské kroje. Kroje sa aj v súčasnosti obliekajú najmä v nedeľu alebo pri iných sviatočných príležitostiach. Typickou súčasťou ždiarskeho ženského kroja je tzv. rovný pruh riedko tkaného plátna z veľmi jemných ľanových nití so zvláštnym vytkávaným vzorom, na ktorý sa používala hrubá biela bavlnená niť. Vydatým ženám zdobili hlavu čepce s farebnými tkanicami a flitrami. 

Ždiarski muži si zvyčajne obliekali nohavice a kabáty z hrubého súkna, košele z hrubého plátna a kožuchy bez rukávov. Vesty z baranej kožušiny si zdobili vyšívanými ornamentmi. Na hlavách nosili klobúk, ozdobený bielymi malými lastúrami a veľkým orlým perom.

Vzhľad tradičnej goralskej architektúry uchváti nejedného návštevníka

Najstaršie domy boli jednopriestorové drevenice. Boli to zrubové koliby pastierov a uhliarov s ohniskom vo vnútri koliby s jedným vchodom, bez povaly a okien. Tie slúžili aj ako maštale. 

Koncom 19. storočia sa začal meniť zrubový jednopriestorový dom na dom sieňového a komorového typu, ktorý mal slúžiť veľkej rodine. Do izby sa vchádzalo cez predsieň. Zo siene sa vchádzalo do izby. Sieň bola len z časti prikrytá povalou. Bol v nej otvor, do ktorého ústil rebrík vedúci na povalu. Miesto, z ktorého prichádzal z otvoreného ohniska v izbe dym sa volal „koh“. Dym, ktorý vychádzal bočným otvorom sa dotýkal zavesených údenín a potom sa voľne rozplýval po povale a pod strechou.

V Ždiari, ale aj v priľahlých horských osadách, obyvatelia stavali oproti obytnému domu, smerom na sever, hlavné hospodárske budovy, a to maštaľ a stodolu. Medzi maštaľou a stodolou zo západnej strany postavili chlievy pre ošípané a z východnej strany na štyri stĺpy strechu, pod ktorou umiestnili voz a iné náradie. 

Výzdoba domov

Architektúru dopĺňajú umelecké detaily. Vstupné dvere boli umelecky stvárnené drevenými zámkami, kľučkami a zárubňami. Nábytok dekoratívne zdobili ornamenty. Namiesto dnešných postelí boli prične z dosák, až v 19. storočí sa z nich vyvinula posteľ. Na výstelke bola pôvodne kobercovina alebo deka, periny a vankúše boli známe až v polovici 19. storočia. 

Výzdobu izby tvorili obrazy s náboženskými výjavmi maľované na skle. Na stenách viseli džbány a taniere. V 19. storočí začali používať reprodukcie svätcov, rakúskych cisárov, uhorských kráľov, obrazy s vojnovou tematikou či fotografie členov rodiny.

Vonkajšia výzdoba domov sa sústreďovala na priečelie. Výzdoba sa skladala sa z rastlinných motívov. Drevenice majú modré škárovanie a ich okenné rámy a drevené klady zdobia ornamenty.

Zaujímavosti

• Celé priľahlé územie Ždiaru je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA. V celej oblasti je výskyt ohrozených druhov flóry a fauny. Kataster je súčasťou národnej ekologickej siete NECONET.
• Okrem hospodárenia na pôde a v lesoch sa niektorí obyvatelia Ždiaru zaoberali pašeráctvom, pytliactvom a zbojníctvom. Známa je aj „cesta zlodejov“, ktorá po prvej svetovej vojne dostala meno Cesta Slobody. viedla od Ždiaru cez Tatranské Matliare, do Starého Smokovca a ďalej okolo Vyšných Hágov do Štrby a Východnej. Kráľom tatranských pytliakov bol Jonek Lysý z Javoriny, ktorý údajne najradšej poľoval na kamzíky a svište.
• Drevo na stavbu domu nevytínali obyvatelia Ždiaru v piatok ani počas splnu mesiaca, ale medzi splnom a novým mesiacom, aby drevo nenapadol hmyz. Stavbu domu nikdy nezačínali v piatok, počas splnu a nového mesiaca. Do prvých kmeňov na uhloch vydlabávali krížiky a do nich vkladali posvätené byliny, mince a vo fľaštičke svätenú vodu. Na ochranu pred vetrami do uhlov vkladali v handričke zauzlenú soľ. Verili, že keď sa vietor priblíži k domu, olíže soľ na uhloch a poberie sa ďalej.
• Na posteli v dome spávali len mladomanželia, choré deti a tehotné ženy. Starí členovia rodiny spávali v komore, mladí na laviciach okolo steny a v lete v humne.

História obce Ždiar

Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši. Dolinu okolo potoka už v druhej polovici 16. storočia osídľovali pastieri a uhliari z okolitých dedín, najmä z Lendaku. V roku 1590 bol Ždiar malým stálym sídliskom valašského obyvateľstva.

Turistické trasy v okolí

Obec Ždiar je vďaka krásnej prírodnej scenérii vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. Ždiar bol už v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia jedným z najviac turisticky využívaných tatranských destinácií.

V súčasnosti turistický vrchol prežíva Bachledova dolina, so známou atrakciou Chodník korunami stromov. Ždiar je východiskom pre letnú turistiku – náučný chodník Tokáreň či Náučný chodník históriou a tradíciami Ždiaru. Návštevníci obľubujú aj cykloturistiku, camping a iné aktivity. V zimnom období turisti z regiónu, Slovenska a iných európskych krajín s obľubou využívajú služby lyžiarskych stredísk v okolí Ždiaru a Ružbách.

Doprava

Obec Ždiar je 3 km vzdialená od hraničného priechodu do Poľska a 34 km od Popradu. Obcou vedie cesta číslo 66. Do obce premáva autobusová doprava.

Ako sa dostať k Múzeu Ždiarsky dom z kúpeľov

Nový Smokovec – 23 km

Múzeum Ždiarsky dom je od kúpeľov v Novom Smokovci vzdialené 23,1 km, cesta autom vám zaberie približne 26 minút. Z kúpeľov musíte pokračovať na Tatranskú Lomnicu a odtiaľ smerom do Poľska. Cestou do Ždiaru sa môžete zastaviť aj v Belianskej jaskyni. Z Nového Smokovca do Ždiaru premáva aj verejná doprava, počítať však treba s minimálne jedným prestupom, cesta preto zaberie niečo vyše hodiny.

Vyšné Ružbachy – 37 km

Kúpele Vyšné Ružbachy sú vzdialené od Múzea Ždiarsky dom 36,9 km, cesta autom vám zaberie 36 minút. Z kúpeľov pokračujte na Nižné Ružbachy a následne po ceste číslo 77 cez Podolínec do Spišskej Belej. Tu odbočte na cestu číslo 66 smerom na Ždiar. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame z kúpeľov cestovať osobným autom. 

Parkovanie

Hneď vedľa múzea sa nachádza menšie parkovisko. 

Program/Akcie

Každoročne sa v priebehu letných mesiacov v obci Ždiar konajú Goralské folklórne slávnosti, na ktorých slovenské aj poľské tanečné súbory prezentujú tance, piesne a zvyklosti Goralov.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Cena vstupného sa pohybuje v rozmedzí 1,5 až 2,50 EUR. Múzeum Ždiarsky dom je otvorené počas pracovných dní a víkendu v doobedných a poobedných hodinách. Otváracia doba sa môže líšiť vzhľadom na sezónu.

Aktuálny cenník vstupného do ždiarskeho múzea pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Múzea Ždiarsky dom, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Mohlo by vás zaujímať