Zaniknuté kúpele na Spiši

Územie severného Spiša bolo od nepamäti významným kultúrnym a historickým centrom. Na základe výborných klimatických podmienok, ale i nesmierneho prírodného bohatstva v podobe liečivých vôd, tu mohli vzniknúť významné kúpeľné strediská ako kúpele Vyšné Ružbachy, Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka či Ľubovnianske kúpele. Prečítajte si o niekdajšej sláve kúpeľov, ktoré konkurovali dokonca aj kráľovským Bardejovským Kúpeľom.

Ľubovnianske kúpele – najvýznamnejšie kúpele horného Spiša

Ľubovnianske kúpele ležia na Spišsko-šarišskom medzihorí, v údolí potoka Ľubovnianka, 8 km juhovýchodne od Starej Ľubovne. Zaniknuté Ľubovnianske kúpele v súčasnosti predstavuje rekreačno-kúpeľná osada, ktorá je súčasťou obcí Ľubovňa a Chmeľnica.

Silu ľubovnianskych kyseliek však poznali ľudia od pradávna. V roku 1777 popísal profesor Crantz silno mineralizované pramene. Pramene podrobne preskúmal v roku 1784 doktor Jakub Ján Engl. Práve odporúčanie vôd doktora Engla spôsobilo rozmach kúpeľov a podnietila ich výstavbu. Podrobnejšia analýza vôd potvrdia, že ľubovnianske pramene pripomínajú svojím zložením bardejovské liečivé pramene.

Kúpele v Ľubovni na vrchole slávy

Prvá zmienka o kúpeľnej liečbe v ľubovnianskych kúpeľoch pochádza z roku 1792. V tom čase tu stál kúpeľný dom a kaplnka. Kúpele boli obľúbené domácimi obyvateľmi Spiša, ale i medzi poľskou šľachtou. Okolo roku 1800 sa kúpele spomínajú ako riadne vybudované kúpele so všetkým, čo bolo potrebné na kúpeľnú liečbu. V kúpeľoch sa liečili nervové a srdcové ochorenia, choroby krvného obehu a ciev aj iné diagnózy.

Začiatkom 19. storočia prešli kúpele modernizáciou. Staršiu drevenú budovu nahradila nová dvojposchodová budova, s ubytovaním pre kúpeľných hostí, kúpeľňami, jedálňou, hosťovskou izbou a hostincom. Ako aj iné kúpele sa ľubovnianske kúpele v druhej polovici 19. storočia borili s nízkou návštevnosťou. V roku 1857 sa tu liečilo len 111 hostí, no napriek tomu boli ľubovnianske kúpele považované za významnejšie ako neďaleké Vyšné Ružbachy.

V roku 1894 dal Artur Probstner opäť minerálne vody na rozbor a zároveň celé kúpele zrenovoval. Modernizované kúpele, využívali sa najmodernejšie postupy v balneológii. Na konci 19. storočia mali kúpele vlastného lekára, 110 hosťovských izieb a liečilo sa tu okolo 500 hostí ročne.

Úpadok kúpeľníctva

Vojna sa negatívne podpísala na chode kúpeľov. Hoci dokazovali stále dobré výsledky v rámci liečby, poničené kúpeľné budovy bez dobrého cestovného spojenia prestali byť lákadlom. Po konfiškácii kúpeľov sa dostali pod národnú správu. Hoci bola Nová Ľubovňa v roku 1948 evidovaná ako kúpele celoštátneho významu, realita bola taká, že z kúpeľnej liečby a kúpeľných budov tu neostalo nič a dnes na ne spomíname len ako na zaniknuté kúpele na Spiši.

V roku 1985 sa začalo s výstavbou zotavovne Ľubovňa. Od roku 1991 slúžil na rekreačné účely. V roku 1999 tu vykonali nový prieskumný vrt a začalo sa s produkciou dnes známej minerálnej stolovej vody Ľubovnianka.

Zaujímavosti

• Areál Ľubovnianskych kúpeľov obklopujú svahy kúpeľného parku, kde sa vyskytujú vzácne druhy borovíc, bielych jedlí, či stáročné buky a duby či jediné štyri exempláre borovice pyrenejskej na Slovensku.
• Cez kúpeľný park Ľubovnianskych kúpeľov prechádza, okrem známej Cesty minerálnych prameňov, aj miestny náučný chodník popri piatich minerálnych prameňoch: Andrej, Emília, Alfréd, Mária a Nový prameň.
• V Ľubovnianskych kúpeľoch boli k dispozícii slatinné kúpele z rašeliny z vlastných lesných ložísk, ktoré mali vraj podobné vlastnosti ako tie vo Františkových Lázních.

Ľubické kúpele

Medzi úplne zaniknuté kúpele na Spiši patria i Ľubické kúpele. Na mieste pôvodných kúpeľov už nie je zachovaný ani len prameň. Jediným pozostatkom po kúpeľoch sú zachované fotografie či obľúbené kúpeľné pohľadnice, ktoré kúpeľní hostia posielali rodine a blízkym. Ľubické kúpele ležali v obci s rovnomenným názvom, ktorá zanikla kvôli výstavbe vojenského priestoru Javorina v okrese Kežmarok v roku 1952.

Ľubické kúpele

Vznik kúpeľov datujeme do 18. storočia, hoci miestne sírne pramene boli známe už od 13. storočia. Prvé kúpeľné domy vyrástli z podnetu kežmarského rektora. Mešťania z Ľubice tu nechali postaviť zrubové domy a tradičné drevené vane na vaňové kúpele.

K rozvoju dopomohli privilégiá vzťahujúce sa na sírne pramene. Vďaka tomu sa rozvíjala aj osada, ktorá dostala pomenovanie Ľubické Kúpele. O údržbu a čistotu areálu sa starali miestni obyvatelia, ktorí prenajímali ubytovanie kúpeľným hosťom. V roku 1821 kúpele spomína známy etnograf Juraj Čaplovič.

Ľubický prameň bol obsahom síry podobný islandským gejzírom

V roku 1852 dala obec Ľubica postaviť novú kúpeľnú budovu s tanečnou sálou, jedálňou, izbami na ubytovanie a kúpacími kabínami. V tomto období bol urobený aj ďalší chemický rozbor vôd. Ľubický prameň bol obsahom síry porovnateľný s prameňmi v Turčianskych Tepliciach a dokonca s veľkým islandským gejzírom.

Kúpeľná sezóna trvala od 15. mája do konca septembra, hostinec bol v prevádzke celoročne. Kúpele navštevovali obyvatelia Ľubice, Kežmarku, ale aj zo vzdialenejších uhorských, poľských, či i nemeckých miest. Viedol sa tu rušný život. K dispozícii tu bola rôzna zábava, kolkáreň a v nedele sem chodil zmrzlinár.

Neskôr boli kúpele v majetku akciovej spoločnosti občanov Ľubice a kúpele sa využívali už iba na rekreáciu. Po roku 1948 došlo k znárodneniu kúpeľov a do definitívneho zániku v roku 1952 bola v kúpeľných budovách politická škola.

Pankrác, Servác a Bonifác

Tri studené sírne pramene sa nazývali Pankrác, Servác a Bonifác. Pramene patrili k alkalickým sírnym vodám s vysokým obsahom sírovodíka. Využívali sa hlavne na liečenie chronického kĺbového reumatizmu a kožných chorôb.

Zaujímavosti

• Ľubické kúpele mohli využívať obyvatelia bezplatne, len s povinnosťou zaplatiť tri cisárske groše denne na krytie nákladov a služby. Takto sa snažili predchádzať chorobám obyvateľstva.
• V roku 1773 stálo v osade Ľubické Kúpele 13 domov a žilo tu 103 obyvateľov. Ďalší rozvoj bol ukončený na základe požiadavky obyvateľov, ktorí nechceli dopustiť kvôli rozvoju osady klčovanie lesov.
• Definitívnou bodkou za Ľubickými kúpeľmi bolo, v roku 1952, ich začlenenie do vojenského obvodu Javorina.

Mapa miesta

Mohlo by vás zaujímať