Zaniknuté kúpele v Sobranciach – napiť sa sobraneckej liečivej vody môžete aj dnes

Na Slovensku sa nachádzajú mnohé známe a obľúbené kúpeľné mestá či obce, no aj tie, ktoré nemali také šťastie. Reč je o zabudnutých a v súčasnosti zaniknutých kúpeľov niekdajšej doby. O histórii jedných z nich – slávnych sobraneckých kúpeľov, ktoré boli prirovnávané k slovenským Karlovým Varom, sa dozviete v nasledujúcom článku.

Sobranecké kúpele sa tešili veľkej obľube nielen medzi domácimi kúpeľnými hosťami

Liečivé pramene v okolí súčasných Sobraniec boli známe od nepamäti. Prvá písomná zmienka o kúpeľoch pochádza zo 14. storočia, v roku 1400 boli Sobrance už vychýreným kúpeľným mestečkom. Najväčší rozkvet zažili kúpele Sobrance medzi rokom 1850 a prvou svetovou vojnou. V polovici 19. storočia dosahovali až 500 stálych hostí za sezónu. Podávalo sa 120 kúpeľov denne a okrem pitia liečivej vody sa aplikovali aj bahenné zábaly.

Sobranecké kúpele zaujímali medzi sírnymi kúpeľmi na Slovensku zvláštne postavenie najmä vďaka minerálnej liečivej vode. Na liečbu sa používali tri pramene. Sobranecká liečivá voda sa tiež rozvážala do celého Uhorska.

Dnešná realita je, žiaľ, úplne iná. Chýrnym sobraneckým kúpeľom, ktoré boli známe nielen medzi domácimi, ale i zahraničnými kúpeľnými hosťami, priniesli obe svetové vojny neodvratný úpadok. Následne sa v podstatne menšom meradle kúpeľné budovy využívali do roku 2004.

V súčasnosti sa na východnom Slovensku nachádzajú iba troje fungujúce kúpele a to Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy a kúpele Štós.

Od roku 2006 prešli kúpele v Sobranciach spolu s lesoparkom do súkromného vlastníctva a chátrajú. Ich 700-ročná tradícia sa spečatila. Len nedávno sa sa mesto Sobrance rozhodlo oživiť niekdajšiu slávu kúpeľov. Neostáva iné len čakať, čo prinesie kúpeľom v Sobranciach budúcnosť.

Liečivá sobranecká minerálna voda

Prírodná minerálna voda v Sobranciach je prírodná silne mineralizovaná, chloridová, sulfánová voda, so zvýšeným obsahom fluóru, slabo kyslá, izotonická, studená.

Sobranecká voda pomáha pri reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach, cievnych chorobách a zápaloch žíl, kožných a nervových ochoreniach, poúrazových stavoch, dne a hemeroidoch. Lieči tiež chronické zápaly horných dýchacích ciest, žlčníkové, žalúdočné a črevné ochorenia či zápaly ženských pohlavných orgánov. 

Slovensko je pozoruhodná krajina, ktorá oplýva nielen krásnou prírodou, ale i liečivými prameňmi. Vedeli ste v dobách minulých u nás fungovalo vyše 120 kúpeľných miest? Objavte s nami aj ďalšie zaujímavé, súčasné i minulé, kúpeľné miesta a ich naj.

Pramene v Sobranciach

V areáli bývalých sobraneckých kúpeľov sa nachádza niekoľko prameňov – Hlavný, Očný, Dolná a Horná Okenca a hydrogeologické vrty TMS-1, TMS-2 a TMS-3. Iné hydrogeologické vrty so zistenou minerálnou vodou sa žiaľ postupom času zlikvidovali.

Hlavný prameň (Kúpeľný prameň)

Prameň je zachytený a v minulosti bol využívaný na liečebné účely. Bol situovaný 35 m od liečebného pavilónu. Dnes je upravený do zakrytej šachty, ktorá je vyložená prírodným kameňom. Dno nie je upravené a je 2,5 – 4 m pod úrovňou terénu. Voda vo vývere je číra, silne zapáchajúca po sírovodíku, na povrchu prameňa sa vytvára sivobiely povlak vyzrážanej koloidálnej síry a sú tu tiež badateľné výrony plynu CO2. Teplota vody kolíše od studenej po vlažnú, obsah CO2 je max cca 700 mg.l, obsah H2S je cca 40 mg.l. Overená výdatnosť prameňa je 0,28 litra za sekundu.

Očný prameň (SO-2, ML-9, SK-2)

Foto/Zdroj: Zaniknuté sobranecké kúpele zachytené na dobovej fotografii / FB Historické fotografie obcí a miest

Sobraneckú vodu odporúčalo mnoho známych lekárov a vedcov

• Dávid Zolnay v roku 1769 uvádza, že liečivý prameň Sobranciach má takú silu, že lieči dnu i ochrnutie.
• Viedenský chemik J. H. Cranz ju opísal ako kyselku so sírnym zápachom a slanou chuťou.
• J. M. Korabinzský spomína, že v roku 1786 sírny kúpeľ v Sobranciach hojne navštevovali tí, čo trpeli na kŕče a kožné choroby.
• V roku 1813 zemplínsky hlavný župný lekár Dr. Martin Čermák zozbieral indikácie a odporúčal používať sobraneckú vodu hlavne proti kožným chorobám.
• V roku 1860 František Turner a v roku 1880 Dr. Kornel Chyzer analyzujú vodu a propagujú kúpele.

Miestna zaujímavosť

Vodu v kúpeľoch v Sobranciach môžete stále ochutnať

Sobraneckú vodu si aj dnes môžete načerpať z voľne dostupných prameňov. Hlavný prameň je obľúbený a mnoho návštevníkov si vodu berie priamo z neho. Nachádza sa na konci Lesníckeho náučného chodníka. Prameň je upravený, voda z neho vyteká do žľabu.

Druhým prístupným prameňom je Očný prameň, ktorý je taktiež upravený. Z tohto prameňa si vodu aj naberiete. K Očnému prameňu sa viaže pekná tradícia. Ľudia si jeho vodou potierajú oči, a potom tie handričky zavesia na okolostojace kríky. To preto, aby ich choroba zostala v sobraneckých kúpeľoch. Dolná a Horná Okenca v súčasnosti nie sú využívané.

História sobraneckých kúpeľov

Najstarší doklad o sobraneckých kúpeľoch pochádza z roku 1336. Štyri soľné pramene v katastri vtedajšej Tržnej Tibavy sa spomínajú v kronike grófa Sztarayho ako „Slané liečivé studne“ a už vtedy ich mnísi „červených čiapok“ využívali na liečbu chudobných. Ďalšia významná zmienka o kúpeľoch pochádza z roku 1680, kedy sa v listine spomína dav ľudí až z juhu Uhorska, ktorí trpia na reumatické choroby.

Sobranecké kúpele na vrchole slávy

V priebehu 19. storočia sa stali kúpele v Sobranciach vyhľadávané nielen domácimi, ale i zahraničnými hosťami z Poľska, Moldavska a Ruska. Okolo roku 1803 mali kúpele k dispozícii až 42 hosťovských izieb, v roku 1830 to bolo až 100 hosťovských izieb. 

V roku 1836 ich získal gróf Török, ktorý dal postaviť nový kúpeľný dom a hlavný prameň nechal vyložiť kameňmi. Rodina grófa Töröka vykonala ďalšie väčšie úpravy. Nad hlavným prameňom vznikla kupola a kolonádou ju prepojila s kúpeľným domom, kde bol aj bazén. K rozvoju sobraneckých kúpeľov prispela ďalšia výstavba hosťovských izieb a spoločenských miestností. V tom čase už stravu hosťom poskytoval neďaleký veľký hostinec.

V roku 1882 mali kúpele v Sobranciach stáleho kúpeľného lekára, lekáreň, poštu a žandársku stanicu. Záujem zo strany hostí bol tak veľký, že kúpeľné ubytovanie často nestačilo a hostia bývali v prenájmoch v okolitých obciach. V tomto období mali kúpele charakter letných kúpeľov, čo znamená, že v prevádzke boli v letnej sezóne od mája do septembra. 

Kúpele v Sobranciach po prvej svetovej vojne

Posledným majiteľom kúpeľov pred prvou svetovou vojnou bol gróf Imrich Stárai, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj kúpeľov. Prvá svetová vojna znamenala zničenie a úpadok kúpeľov. Za prvej Československej republiky došlo k opätovnej výstavbe v kúpeľoch. V tomto období kúpele v Sobranciach označovali ako „Slovenské Karlove Vary“.

Smutné časy nastali pre sobranecké kúpele po druhej svetovej vojne

Počas druhej svetovej vojny kúpele opäť úplne zničili a vyrabovali. Pôvodné stavby sa tentokrát ďalšej obnovy nedočkali.

V roku 1948 sa Sobrance zaradili medzi miestne kúpele a odovzdali sa do správy Okresného národného výboru v Sobranciach. V roku 1960 sa z iniciatívy MNV obnovila kúpeľná prevádzka pod správou Komunálnych služieb ako platené „očistné“ kúpele. Rozhodnutím Povereníctva zdravotníctva zo dňa 4. mája 1960 sa určilo dočasné ochranné pásmo pre minerálne pramene v sobraneckých kúpeľoch. Sobrance sa uvádzajú aj v zozname kúpeľných miest.

Komunálna budova bola v polovici 70. rokov zbúraná a na jej mieste vznikol nový liečebný pavilón. V roku 1972 tu zriadili lôžkové Fyziatricko-balneologické liečebné rehabilitačné oddelenie v rámci Okresného ústavu národného zdravia v Michalovciach. Ďalšia lôžková časť so 60 lôžkami vznikla v kúpeľoch v roku 1982. V roku 1975 sa uvádzalo 31 pacientov. 

Od roku 1992 spravovala sobranecké kúpele Nemocnica s poliklinikou Sobrance, ktorá ich v roku 1997 odovzdala Odbornému rehabilitačnému liečebnému ústavu. V roku 2002 prešiel areál pod Fond národného majetku a následne pod mesto Sobrance, ktoré založilo vlastnú Východoslovenskú kúpeľnú a liečebnú spoločnosť.

Do roku 2004 fungovali sobranecké kúpele ako vysunuté pracovisko odborné medicínske oddelenie NsP II Michalovce, s plnou lekárskou starostlivosťou vrátane nočných služieb. V roku 2004 však prevádzku ukončili a od roku 2006 sú budovy bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve.

Historické fotografie

Míľniky

• 1336 – najstarší doklad o sobraneckých kúpeľoch,
• 1680 – v listine sa spomína dav ľudí až z juhu Uhorska, ktorí trpia na reumatické choroby,
• 1769 – Dávid Zolnay uvádza, že liečivý prameň Sobranciach má takú silu, že lieči dnu i ochrnutie,
•  1786 – J. M. Korabinzský spomína, že sírny kúpeľ v Sobranciach hojne navštevovali tí, čo trpia na kŕče a kožné choroby,
• 1813 – zemplínsky hlavný župný lekár Dr. Martin Čermák zozbieral indikácie a odporúčal používať vodu hlavne proti kožným chorobám
• 1836 – sobranecké kúpele získal gróf Török, výstavba v kúpeľoch,
• 1860 – František Turner robí analýzu vôd,
• 1880 – Dr. Kornel Chyzer kúpele propaguje a analyzuje vodu,
• 1882 – kúpele v Sobranciach majú stáleho kúpeľného lekára, lekáreň, poštu a žandársku stanicu,
• 1. svetová vojna – zničenie kúpeľov, následná obnova,
• 2. svetová vojna – opätovné zničenie kúpeľov,
• 1948 – kúpele v Sobranciach sa zaradili medzi miestne kúpele a prešli do správy Okresného národného výboru v Sobranciach,
• 1960 – obnovená kúpeľná prevádzka pod správou Komunálnych služieb, sobranecké kúpele označené za „očistné“ kúpele,
• 4. mája 1960 – určené dočasné ochranné pásmo pre minerálne pramene v sobraneckých kúpeľoch, Sobrance sa uvádzajú v zozname kúpeľných miest,
• polovica 70. rokov – komunálna budova je zbúraná a na jej mieste vznikol nový liečebný pavilón,
• 1972 – zriadené lôžkové Fyziatricko-balneologické liečebné rehabilitačné oddelenie v rámci Okresného ústavu národného zdravia v Michalovciach,
• 1992 – sobranecké kúpele spravuje Nemocnica s poliklinikou Sobrance,
• 1997 – kúpele sú odovzdané Odbornému rehabilitačnému liečebnému ústavu,
• 2002 – areál prechádza pod Fond národného majetku a následne pod mesto Sobrance, ktoré založilo vlastnú Východoslovenskú kúpeľnú a liečebnú spoločnosť,
• Do roku 2004 – kúpele fungujú ako vysunuté pracovisko NsP II Michalovce, s plnou lekárskou starostlivosťou vrátane nočných služieb,
• od roku 2006 – budovy bývalých kúpeľov sú v súkromnom vlastníctve.

Povesť

Názov mesta Sobrance podľa legendy pochádza zo slov zobrať sa, poschádzať sa, zhromaždiť sa, lebo sa tu schádzal „celý svet“. 

Doprava

Mesto Sobrance leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej roviny, na Sobraneckom potoku. Od Košíc vedie k ukrajinskej hranici cez Sobrance cesta I/19, severným smerom vedie II/582. Michalovce ležia 20 km západne, Veľké Kapušany 35 km juhozápadne a Užhorod 18 km juhovýchodne. Do mesta premáva autobusová doprava, prímestské linky, ale i súkromná preprava taxislužbami.

Mapa miesta

Program/Akcie

Areál kúpeľov v súčasnosti chátra, ožíva hlavne počas leta, keď sa v ňom organizujú rôzne podujatia, ako sú Furmanské preteky i Deň sv. Huberta. Pramene udržiavajú Lesy Slovenskej republiky v spolupráci s mestom Sobrance.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Otváracie hodiny

Areál je voľne prístupný pre verejnosť.

Mohlo by vás zaujímať