> Blog > Kúpele Slovensko > História kúpeľníctva na Slovensku

História kúpeľníctva na Slovensku

O Slovensku by sme mohli hovoriť aj o krajine kúpeľov. Vďaka bohatým prírodným zdrojom liečivých minerálnych vôd, ktoré podnietili rozvoj kúpeľníctva, môžeme do dnešných dní spoznávať ich liečebné účinky. Vydajte sa s nami do minulosti a spoznajte históriu kúpeľníctva na Slovensku.

Slovenské kúpeľníctvo v minulosti a dnes

Slovensko patrí ku krajinám, ktoré oplývajú prírodným bohatstvom. Medzi tie najvýznamnejšie patria rozhodne zdroje prírodných liečivých a minerálnych studených či termálnych vôd. S prítomnosťou týchto zdrojov bola od nepamäti spojená aj tradícia kúpeľníctva.

Ak by sme mali charakterizovať históriu kúpeľníctva na Slovensku v skratke, môžeme povedať, že rozvoj miest so zdrojmi liečivých vôd nastal ihneď po ich objavení, pričom liečivé vody využíval najskôr pospolití ľud. Postupom času začali pri jednotlivých žriedlach vznikať najprv jednoduché zariadenia, ktoré sa neskôr premenili na kúpele, aké ich poznáme dnes.

Jednotlivé minerálne a termálne pramene si začali všímať vedci a učenci, ktorí sa venoval ich analýzam. Takto sa dostali do povedomia ľudí nielen v rámci územia dnešného Slovenska, ale i mimo neho. Niektoré kúpeľné centrá sa stali dokonca tak vyhľadávanými a známymi, že ich navštívili najmocnejšie osobnosti sveta, a to cisári a králi. Slovenská minerálna voda bola taká žiadaná, že sa vo fľašiach exportovala aj do zahraničia. 

Historická fotka Thermia Palace

V minulosti fungovalo na Slovensku približne 120 kúpeľných centier. V súčasnosti je ich 26. Medzi najznámejšie kúpele na Slovensku jednoznačne patria piešťanské kúpele, Bardejovské Kúpele, Sklené Teplice, Bojnice, Turčianske Teplice či Trenčianske Teplice, ktoré okrem toho, že patria k najnavštevovanejším kúpeľom, oplývajú bohatou históriou. Právom ich tak radíme k najstarším kúpeľom na Slovensku.  

Väčšina kúpeľných centier je špecializovaná na rôzne indikačné skupiny ochorení, v prípade kúpeľov Lúčky, Smrdáky či Štós sa liečba sa orientuje prevažne jedným smerom.

Počiatok využívania liečivých prameňov

Termálne pramene ľudia využívali už v praveku, o čom svedčia mnohé archeologické doklady. Medzi takéto lokality patria napríklad Dudince, Gánovce či Bešeňovú. Či poznali silu liečivých prameňov v Trenčianskych Tepliciach aj Rimania, ktorí tu zanechali slávny nápis na Trenčianskej hradnej skale, však nevedno. 

Kúpeľná liečba ako taká, vznikla na miestach, kde sa na liečbu začali používať práve liečivé minerálne pramene. Medzi najstaršie zmienky o vodách, ktoré mali silu liečiť, môžeme považovať zmienku o bojnických termálnych vodách, ktorá pochádza z roku 1113. Prvé dôkazy o využívaní liečivých vôd môžeme nájsť v listinách z 13. storočia. Zvyčajne boli spomínané v rámci vlastníckych privilégií jednotlivých panstiev. 

Prvé kúpeľné zariadenia vznikali pri žriedlach v priebehu 15. a 16. storočia. Tie boli pôvodne jednoduché, využívané prevažne chorými z blízkeho okolia. Musíme ešte zdôrazniť, že nešlo o kúpeľnú liečbu ako poznáme dnes. Kúpeľná liečba v tomto období bola často založená na ľudových skúsenostiach a poverách. Až keď sa začalo venovať jednotlivým vodám viac pozornosti z radu vedcov a učencov, nastal prvopočiatočný rozmach kúpeľov. 

V roku 1549 bolo vydané azda najvýznamnejšie dielo od Juraja Wernhera – Správa o podivuhodných vodách Uhorska. Chýr o slávnych liečivých vodách a následný rozvoj kúpeľníctva už nenechal na seba dlho čakať. 

Kúpele v 18. a 19. storočí

Osemnáste a devätnáste storočie by sme mohli označiť za zlatý vek kúpeľníctva na Slovensku. Hoci v prvej polovici 18. storočia sa začalo s počiatočnou výstavbou kúpeľných domov, ktoré boli zväčša len primitívneho charakteru, opak nastal v druhej polovici storočia. O rozvoj kúpeľníctva sa zaslúžila najmä Mária Terézia, ktorá v roku 1763 vydala nariadenie o vykonaní súpisu a analýze všetkých minerálnych vôd na území Rakúsko-Uhorska. 

Kúpele v tomto období začali fungovať ako ozajstné kúpele. Začalo sa s výstavbou trvácnejších budov, zlepšila sa kvalita služieb i balneoterapia. Objavili sa prvé kúpeľné parky v okolí liečebných domov a budovy na účely zábavy kúpeľných hostí. Kúpele zaviedli kúpeľný poriadok, za pobyt sa začalo platiť, čím sa stávali dostupnejšie skôr pre bohatú klientelu. V tomto období dochádza aj k exportu minerálnej vody do zahraničia. 

Na začiatku 18. storočia bolo k dispozícii 13 kúpeľov, na začiatku 19. storočia to bolo už 31 kúpeľov. Po revolučných rokoch (1848 – 1849) sa začalo s intenzívnejšou výstavbou, renováciami a úpravami v jednotlivých kúpeľoch. Kúpele v tomto období predstavovali akúsi módnu záležitosť, preto sa začalo s ich výstavbou aj v menších obciach na Slovensku. Vznikali luxusné ubytovacie zariadenia, zaviedli sa najmodernejšie liečebné postupy. Vody sa vedecky skúmali a následne sa určila liečba konkrétnych indikácií. Niet divu, že sa do slovenských kúpeľov v tomto období chodili liečiť svetové osobnosti. 

Zlatá éra kúpeľníctva skončila vojnami

Herliansky gejzír na historickej pohľadnici

Väčšina kúpeľov zaznamenala najväčší rozmach od 18. až do začiatku 20. storočia. Obe svetové vojny však tento trend prerušili. Veľké množstvo kúpeľných stredísk bolo poškodených, mnohé si vyžadovali rekonštrukciu. Väčšina kúpeľných miest, najmä v menších obciach, zanikla práve v tomto období. 

Zmena štátneho zriadenia znamenala aj zníženie návštevnosti. Bohatá rakúsko-uhorská šľachta, ktorá bola pred vojnou hlavnou klientelou kúpeľov, musela byť nahradená tou domácou. Tie kúpeľné centrá, ktoré mali to šťastie a  1. sv. vojnu „prežili“, čakal ďalší rozmach. Kúpele boli modernizované, priviedli nové terapeutické metódy. 

Ďalšiu ranu slovenským kúpeľom priniesla druhá sv. vojna a hospodárska kríza. Viaceré kúpele boli po vojne úplne zničené (Vyhne, Sobrance) a už sa nespamätali, alebo boli zničené natoľko, že bez rekonštrukcie nebolo možné obnoviť kúpeľnú liečbu (Herľany). V mnohých sa liečili vojaci alebo slúžili ako poľná nemocnica (Korytnica). 

Našťastie do niektorých kúpeľov sa prinavrátil život aj vďaka následnej privatizácii kúpeľov. Prebiehala v nich čulá výstavba a najmä modernizácia. V posledných rokoch došlo k výraznému prepojeniu kúpeľníctva, cestovného ruchu a turizmu. Mnohé kúpele však takéto šťastie nemali. Jediným svedkom zašlej slávy mnohých zabudnutých kúpeľov na Slovensku sú buď ich ruiny, alebo nemé pramene, ktoré doposiaľ vyvierajú z hlbín zeme. 

Podivuhodné vody zaznamenané na papieri

Liečivé vody sa odjakživa pokladali za zázračné, keďže mali moc prinavrátiť ľuďom stratené zdravie. Silu liečivých prameňov si začali všímať aj vedci a učenci, ktorí zaznamenávali prítomnosť týchto liečivých zdrojov. K najvýznamnejším prácam patrí dielo Krátka správa o podivuhodných vodách Uhorska z roku 1549, ktoré publikoval významný učenec a zakladateľ balneológie Juraj Wernher. Ako prvý systematicky popísal 22 najvýznamnejších lokalít v Uhorsku, na ktorých sa nachádzali minerálne alebo termálne pramene. 

Polyhistor Matej Bel sa vo svojich slávnych Notíciách tiež venoval popisu liečivých vôd. H. J. C. Crantz v roku 1777 popísal až 158 prameňov, v roku 1859 David Wachtel popísal až 446 prameňov. Uviesť by sme mohli aj nespočetné množstvo ďalších zmienok, kníh, opisov či balneologických prác, ktoré sa venovali minerálnym a liečivým vodám na území dnešného Slovenska. 

Existenciu kúpeľov a tým aj históriu kúpeľníctva na Slovensku zachytili aj mapy. Prvá stoličná mapa vznikla v roku 1715. Zachytáva jednotlivé pramene a situovanie kúpeľov. Korabinského priekopnícke dielo pod názvom Príručný atlas Uhorského kráľovstva z roku 1804 zobrazovalo mapy všetkých stolíc a jednotlivé kúpele. 

Kúpele na historických pohľadniciach

Bardejov Radničné námestie na historickej fotografii

Výborným zdrojom informácií o histórii kúpeľov na Slovensku, najmä o ich vzhľade v minulosti, sú zachované pohľadnice. Prvé pohľadnice vznikali medzi 80. a 90. rokmi 19. storočia. Najstaršie pohľadnice s kúpeľmi boli vytvorené technikou litografie, dekorované bohatými ornamentmi a zobrazením daného miesta v ozdobnom rámčeku. Najstaršie dochované pohľadnice slovenských kúpeľov sa nachádzajú v Slovenskej národnej knižnici v Martine, a to kúpeľov Stará Ľubovňa a Piešťany z roku 1891, či Rajeckých Teplíc z roku 1892. 

Najväčší výskyt pohľadníc pochádza z kúpeľov Trenčianske Teplice, Bardejovské Kúpele či Piešťany. Práve vďaka zachovaným pohľadniciam máme možnosť v súčasnosti vidieť, ako kúpele vyzerali v minulosti. Zachytené na nich boli zväčša kúpeľné budovy, ale i parky, altánky, promenády a pramene. Pohľadnice môžeme jednoznačne zaradiť k jedinečnému svedectvu o kúpeľníctve z predvojnového obdobia a architektúre kúpeľov.

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top