Kúpele Liptovský Ján – známe Svätojánske kúpele

Obec Liptovský Ján je vstupnou bránou do Jánskej doliny, ktorá sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier. Avšak práve táto nemenej známa obec je cieľom mnohých turistov vďaka jej prírodnému, ale i kultúrnemu dedičstvu. Kúpele Liptovský Ján tu už dnes síce nenájdete, no liečivé účinky miestnych prameňov môžete vyskúšať aj dnes. Vydajte sa po stopách kedysi preslávených Svätojánskych kúpeľov v Liptovskom Jáne.

Liptovský Ján sa môže pýšiť rôznymi unikátmi

V súvislosti s Liptovským Jánom môžeme jednoznačne hovoriť o slovenských unikátoch, ktorými sa môže pýšiť. Nachádza sa tu najviac zemianskych kaštieľov a kúrií v rámci jednej obce. Nemenej známa je i prítomnosť viac ako 20 minerálnych prameňov, ktoré sa v minulosti využívali pri kúpeľnej liečbe v známych Svätojánskych kúpeľoch. Okrem toho všetkého je okolie Liptovského Jána aj mimoriadne bohatá krasová oblasť.

Na základe všetkých týchto historických a prírodných pamiatok vyhlásili Liptovský Ján a Jánsku dolinu v roku 1928 za osobitne chránené časti prírody a v roku 1960 za pamiatkovú zónu. V roku 1992 bol Liptovskému Jánu priznaný štatút kúpeľného miesta.

Svätojánske kúpele boli známe i za hranicami

Svätojánske kúpele vybudovali na začiatku 20. storočia. Obdobie odo dňa otvorenia v roku 1929 až do roku 1936 znamenalo pre kúpele obdobie rozkvetu a prosperity. Keď však majiteľ Dr. Jozef Szentiványi začal strácať politickú moc, začali kúpele ekonomicky upadať. Po politických zmenách kúpele nakoniec skrachovali a v roku 1937 ich prebral štát. Svätojánske kúpele oficiálne skončili svoju púť v roku 1939.

Miestne kúpele vyhľadávali domáci, ale i zahraniční hostia. Liečilo sa tu mnoho významných osobností vtedajšej doby, ako napríklad ministerský predseda uhorskej vlády gróf Vlasič, Andrej Hlinka alebo slávna maďarská speváčka Relle Gaby.

Minerálne pramene v Liptovskom Jáne si môžete užiť aj dnes

Aj v súčasnosti je obec Liptovský Ján vyhľadávanou destináciou, vďaka bohatému výskytu termálnych a minerálnych prameňov. Zároveň je obľúbeným miestom pre kúpeľné a relaxačné pobyty. 

Najznámejší kúpeľ, s ľudovým pomenovaním Kaďa, vyviera v prírodnom kráteri priamo v obci. Účinky liečivej minerálnej vody si tak môže vyskúšať na tomto udržiavanom prírodnom kúpalisku ktokoľvek. Neďaleko prírodného bazéna nájdete aj voľne prístupné miesto. Môžete si tu nabrať minerálnu vodu z prameňa Teplica. Hneď vedľa leží letné termálne kúpalisko Termal Raj spolu s krytými bazénmi hotela Sorea Máj, ktoré sú tiež napĺňané vodou z minerálnym prameňov.

Udržiavaný je aj studený minerálny prameň Medokýš. Nachádza sa za Liptovským Jánom smerom na Liptovský Hrádok.

Čo lieči minerálna voda v Liptovskom Jáne?

Minerálne vody v Liptovskom Jáne majú teplotu 27 – 35 °C. Voda je hypotonická, hydro-uhličitanovo-síranová, vápenato-horečnatá, silne uhličitá s priaznivým vplyvom pri reumatických chorobách, ochoreniach ženských orgánov, kožných ochoreniach či pri poruchách pohybového ústrojenstva. Na pitné účely je vhodná pri liečení porúch látkovej výmeny,  žalúdočných a črevných chorôb, ochoreniach žlčníka a pečene a pri problémoch s krvným tlakom.

Fotografie

Historické zmienky o Jánskych minerálnych prameňoch

Minerálne pramene v Liptovskom Jáne boli známe svojimi liečivými účinkami od nepamäti. Domáci tu odpradávna využívali 14 minerálnych prameňov. Prvé písomné záznamy o ich blahodárnej sile pochádzajú z roku 1549, kedy ich popísal mineralóg Juraj Wernher vo svojom diele „O liečivých prameňoch Uhorska“.

Dvadsiatimi Jánskymi minerálnymi prameňmi sa zaoberal aj geológ Dionýz Štúr. O podivuhodných vodách Uhorska písal tiež jeden z najslávnejších rodákov z Liptovského Jána, rektor trnavskej univerzity, prof. Martin Szentiványi. Posledný prieskum vôd bol uskutočnený v roku 1960.

Technická zaujímavosť

História Svätojánskych kúpeľov v Liptovskom Jáne

Termálne minerálne vody využívali domáci obyvatelia po stáročia. Ženy v teplých prameňoch močili konope. Domáci si touto vodou už dávno liečili reumu, kožné nemoci alebo ju pili, lebo po nej dobre trávilo. Keď po roku 1920 začali na Slovensko prichádzať zahraniční návštevníci a obdivovali krásy Tatier, bol Liptovský Ján miestom, kde sa schádzala maďarská šľachta.

Počiatky kúpeľov v Liptovskom Jáne

Dr. Jozef Szentiványi, inšpirovaný kúpeľmi v Ružbachoch a v Trenčianskych Tepliciach, sa po predaji Klimatických kúpeľov na Štrbskom Plese rozhodol zúročiť danosti prírody v Liptovskom Jáne a postaviť nové kúpele. Nakoľko bol pokladaný za Maďara, aj keď mal slovenský pôvod, nebolo mu dovolené v prvej ČSR samostatne podnikať. Následne však založil akciovú spoločnosť Subalpína, aby cez ňu mohol realizovať svoj projekt. V roku 1927 premenil svoj renesančno-klasicistický kaštieľ z prvej polovice 17. storočia na základný objekt pre budúce kúpele.

Výstavba kúpeľov následne prebiehala súčasne v troch častiach:

1. Najprv bol do travertínovej kopy urobený 9 m vrt v prameni Kúpeľný, následne bol vyriešený zvod termálnej vody do budúceho bazénu pri kúpeľnej budove.
2. Ďalšia etapa zahrňovala vybudovanie bazénu a celého kúpeľného areálu.
3. Poslednou etapou bola prestavba troch kaštieľov pre potreby kúpeľných hostí.

Svätojánske kúpele na vrchole svojej slávy

Súčasťou kúpeľného komplexu Grand hotel Termal s reštauráciou a barom bol aj plavecký bazén Štrand. V liečebnej časti kúpeľov bola ordinácia lekára. Vaňová časť kúpeľov pozostávala zo štyroch kabínok, po okrajoch krytého bazénu boli sedačky pre pacientov. Poslednú časť kúpeľov tvorila veľká spoločenská hala a obývacia časť pre 60 pacientov.

Kúpele dopĺňali pešie zóny s odpočívadlami, odkiaľ boli pekné vyhliadky na celý stredný Liptov. Pri kúpeľoch sa nachádzali veľké skleníky. V roku 1929 vybudovali garáže, kolkáreň a tenisové kurty. Stál tu aj samostatný dom pre zamestnancov.

Dňa 29. júna 1929 Svätojánske kúpele slávnostne otvorili. Následne sa tu pacienti liečili na týždňových a dvojtýždňových turnusoch. Na základe spomienok kúpeľmajstra Rudolfa Hlavienku vieme, že najviac hostí prichádzalo z Budapešti a Prahy.

Úpadok svätojánskych kúpeľov a ich ďalší osud

Po politických zmenách kúpele skrachovali a v roku 1937 ich prebral štát. Svätojánske kúpele oficiálne skončili svoju činnosť v roku 1939. Rekreačné zariadenia fungovali naďalej avšak bez kúpeľného režimu. Vonkajší bazén zasypali a vnútorný sedací zakryli podlahou.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa Ministerstvo vnútra SR rozhodlo vybudovať rekreačné zariadenie pre svojich zamestnancov v Liptovskom Jáne. Počas výstavby sa zmenil charakter a účel stavby na Kúpeľno-rehabilitačný ústav Bystrá, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1992. Vybudovaním tohto ústavu bol Liptovskému Jánu priznaný štatút kúpeľného miesta.

Míľniky

• 1549 – minerálne pramene v Liptovskom Jáne popísal mineralóg Juraj Wernher vo svojom diele „O liečivých prameňoch Uhorska“,
• 1927 – počiatky výstavby Svätojánskych kúpeľov,
• 29. júna 1929 – slávnostné otvorenie Svätojánskych kúpeľov,
• 1937 – po politických zmenách kúpele nakoniec kúpele skrachovali a následne ich preberá štát,
• 1939 – Svätojánske kúpele oficiálne skončili svoju púť,
• 1960 – posledný prieskum minerálnych vôd v Liptovskom Jáne,
• 1992 – Liptovský Ján získal štatút kúpeľného miesta.

Miestna povesť 

Traduje sa, že liečivú moc svojich prameňov objavili ľudia náhodne. Domáce ženy močili konope s radosťou a čoraz častejšie. Pochvaľovali si blahodarné účinky prameňa, vďaka ktorému boli mladšie, vydržali dlhšie tancovať a reuma spolu s bolesťami kĺbov zmizla.

Doprava

Liptovský Ján leží v okrese Liptovský Mikuláš, v ústí Jánskej doliny do Liptovskej kotliny, pod výbežkom Nízkych Tatier. Cez obec prechádza hlavná cesta 2340 do Jánskej a Stanišovskej doliny. Severne od obce sa nachádza výjazd na diaľnicu D1. Železnica cez obec neprechádza, najbližšia stanica sa nachádza v obci Podtureň. Do obce premáva autobusová doprava.

Ako sa dostať do Liptovského Jána z Aquaparku Tatralandia

Tatralandiu od Liptovského Jána delí približne 14 km. Z Holiday Village Tatralandia, či Maladinova, sa vydáte smerom na Liptovský Mikuláš po ceste II/584, kde sa napojíte na D1/E50 (spoplatnená časť), z ktorej zídete výjazdom smer Liptovský Ján na cestu Nová/2340. Za optimálnej dopravnej situácie sa do Liptovského Jána dostanete za približne 15 minút jazdy autom.

Ako sa dostať do Liptovského Jána z Aquaparku Bešeňová

Aquapark Bešeňová sa nachádza necelých 23 km, cca 20 minút autom. Do Liptovského Jána sa najpohodlnejšie a najrýchlejšie dostanete po ceste D1/E50.

Ako sa dostať do Liptovského Jána z Kúpeľov Lúčky

Kúpele Lúčky sú od Liptovského Jána vzdialené 28 km, čo je približne 30 minút jazdy autom. Z Lúčok sa vydáte smerom na Liptovskú Teplú po ceste III/2216, z ktorej pokračujete smerom na Ivachnovú k ceste I. triedy č. 50 (táto časť cesty je spoplatnená). Približne po 20 km jazdy využijtete výjazd Liptovský ján, kde ďalej pokračujete po ceste Nová/2340 až do obce Liptovský Ján.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál je voľne prístupný bez obmedzení.

Postrehy návštevníkov

Mapa miesta

Video

Mohlo by vás zaujímať