Náučný chodník Drienčanský kras je síce menej známy, no pritom prírodovedecky najhodnotnejší krasový ostrov medzi Slovenským a Muránskym krasom. Chodník vás prevedie nenáročným terénom a popritom sa oboznámite nielen s prírodnými, ale aj kultúrno-historickými pamiatkami. Ako súvisí tento chodník s menom známeho rozprávkára Pavla Emanuela Dobšinského, sa dozviete v článku.
Drienčanský kras sa nachádza na južných úbočiach Revúckej vrchoviny v okrese Rimavská Sobota. Ide o raritné územie európskeho významu. Je tvorený najmä vápencami, ktoré vznikli ako pozostatok morského pobrežia. Na jeho území sa nachádza aj väčšie množstvo prameňov. Medzi najväčší patrí Hrušovský prameň.
Chodník začína mimo krasového územia v obci Teplý vrch, začína sa pri areáli rekreačného strediska Drieňok, odkiaľ do Drienčan prechádzate chráneným areálom Hikóriový porast. Ten bol umelo vytvorený koncom 19. storočia, kedy tu vysadili aj severoamerické dreviny – hikórie. Ďalej prechádzate okolo vodnej nádrže Teplý vrch, kde je umiestnená aj vtáčia rozhľadňa. Tento okruh má 7,5 km.
Na náučný chodník môžete nastúpiť aj v Drienčanoch, kde pokračujete od zastávky č. 4. Tento kratší okruh má dĺžku 2,9 km. Ak začnete v Drienčanoch, tak si určite pozrite slnečné hodiny, drevený rozprávkový labyrint a pamätnú faru Pavla Dobšinského. Medzi najväčšie atrakcie chodníka patrí Malá a Veľká drienčanská jaskyňa, krasové jamy, škrapy, ale aj jazierka, ktoré sú však v letných mesiacoch vyschnuté.
Poslednou zastávkou náučného chodníka sú krasové jazierka nad Drienčanmi. Trasa náučného chodníka vás napokon zavedie spať do obce Drienčany.
Okruh z obce Drienčany je vhodný aj pre rodiny s deťmi. Z obce Teplý vrch je trasa dlhšia, a preto sa tam vyberte len s väčšími deťmi. Oba okruhy sú nenáročné, líšia sa len dĺžkou.
Výlet s deťmi po Drienčianskom krase môžete zakončiť oddychom v čížskom vodnom svete, či spojiť s pobytom v Kúpeľoch Číž a užiť si tak spoločne nezabudnuteľné rodinné chvíle.
Jaskyňa s horizontálnym a 1 vertikálnym otvorom sa nachádza na ľavom brehu riečky Blh. Je dlhá 79 m a patrí k najdlhšie známym jaskyniam Drienčanského krasu. V praveku bola osídlená človekom, v súčasnosti pri troche šťastia môžete naraziť na vzácneho chrobáka, ktorý sa zatiaľ nenašiel nikde inde ako v jaskyniach Drienčanského krasu.
Táto jaskyňa nie je prístupná verejnosti. Vchod do nej sa nachádza pod cca 6 m vysokým skalným bralom vo svahu Holého vrchu. Jaskyňa má dĺžku 50 m. Archeologické výskumy dokazujú aj jej osídlenie už v dávnej minulosti. V súčasnosti je ale zimoviskom netopierov. Od roku 2006 patrí dokonca medzi chránené prírodné pamiatky.
Pôsobisko Pavla Emanuela Dobšinského sa nachádza v obci Drienčany. Na fare je v súčasnosti zriadené múzeum slovenskej rozprávky. V blízkosti fary sa nachádza aj miesto posledného odpočinku P. E. Dobšinského, evanjelický kostol a. v. v ktorom pôsobil, renesančná zvonica aj pamätník. Celý areál patrí pritom do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok.
Od roku 2005 pribudli v obci slnečné hodiny s drevenými postavičkami zo slovenských rozprávok Pavla Dobšinského. Sú z dreva a kameňa s priemerom 7 m. Vedeli ste, že slnečné hodiny predstavujú najstarší spôsob merania času?
Tvorí ho 15 zastávok s informačnými panelmi, pričom informačné panely 2 a 3 v súčasnosti nie sú osadené v teréne :
Pavol Emanuel Dobšinský bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a tiež zberateľ ľudovej slovesnosti. Narodil sa 16.3.1828 v Slavošovciach a zomrel 22.10.1885 v Drienčanoch. Študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, ale aj na evanjelickom lýceu v Levoči. V roku 1850 zložil nakoniec farársku skúšku.
Pôsobil v Revúcej, kde sa vďaka svojmu zamestnávateľovi začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Zbieral a zapisoval nielen piesne, príslovia, porekadlá, ale aj hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil erotickosti a šťavnatého humoru, aby boli vhodné pre detského čitateľa. V rokoch 1858 – 1861 vydal spolu s A. H. Škultétym súbor 64 rozprávok pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti.
Od roku 1861 pôsobil v Drienčanoch, kde sa usadil, ako kňaz. Zomrel na silný zápal pľúc.
Obec Teplý vrch sa nachádza asi 14 km od okresného mesta Rimavská Sobota a obec Drienčany asi 16 km. Do oboch obcí premáva priama autobusová doprava z mesta Rimavská Sobota. Autom sa sem dostanete cestou E58, ktorá vedie popri meste, odbočíte za čerpacou stanicou Slovnaft na cestu 2744. Ak máte čas a chuť, zastavte sa aj v Nižnej Pokoradzi, ktorá je východiskom pre výlet na Kamenného Janka a pokoradzské jazierka.
Obec Teplý vrch sa od kúpeľov Číž nachádza asi 26 km. Cestou sa zastavte v obci Žíp, kde sa nachádza kostol, ktorý je súčasťou gotickej cesty. Ak chcete absolvovať kratšiu trasu Náučného chodníka napr. aj s deťmi, vydajte sa až do obce Drienčany, ktorá je niekoľko kilometrov za obcou Teplý vrch. Pokiaľ sa vyberiete verejnou autobusovou dopravou z kúpeľov Číž na Teplý vrch alebo do Drienčan, je potrebné rátať s prestupmi.
Parkovať môžete v obci Drienčany priamo pod pamätnou farou Pavla Dobšinského pri ceste. Je to bezplatné. V obci Teplý vrch je spoplatnené parkovanie. Parkovať môžete v areáli rekreačného strediska Drieňok, kde nájdete aj štrkovo-pieskovú pláž, ak by ste sa chceli v letných mesiacoch osviežiť.
Náučný chodník Drienčanský kras je voľne prístupný celoročne a bez poplatkov.
Čarovná príroda,na jar plno kvetov,v lete plno liečivých rastlín.Bonus je potok a jaskyňa.
Judita T.
Nádherné miesto – labyrint, slnečné hodiny, múzeum a drevené postavičky.
Erika S.
Územie Drienčanského krasu patrí pod správu:
CHKO Cerová vrchovina
Železničná ul. 31
979 01 Rimavská Sobota
GPS súradnice Náučný chodník Drienčanský kras: 48.4828°, 20.0703°
Gotická cesta: gemersko-rimavský okruh je poznávacia cesta, ktorá vás prevedie krásami gotickej nástennej maľby v kostoloch. Nachádzajú sa v zabudnutých dedinách južného Slovenska, avšak patria ku skvostom kultúrneho dedičstva na Gemeri a Malohonte. Súčasťou gotickej cesty sú okrem kostolov aj iné pamiatky.
Zistiť viacKostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v dnes už zabudnutej, no v minulosti známej baníckej a železiarskej obci Rákoš, kde kedysi stál aj stredoveký hrad. Je to jedna z mála stavieb na Gemeri zachovaná v pôvodnej podobe. Románsky kostol v Rákoši pochádza z 13. storočia. Pýši sa vzácnymi nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia.
Zistiť viacNeustále písanie na počítači či každodenná manuálna práca dá našim rukám poriadne zabrať. Masáž rúk…
Liečebná alebo zdravotná masáž sa zvyčajne používa ako doplnková terapia popri iných liečebných postupoch, ako…
Štrbské Pleso patrí k najvyhľadávanejším turistickým strediskám vo Vysokých Tatrách. Okrem krásnej prírody a známej…
Páčia sa vám elegantné a decentne upravené nechty? Alebo naopak preferujete žiarivé farby a vzory?…
Liečba parafínovým voskom sa vykonáva na rôznych častiach tela, ako sú ruky, nohy a chrbát.…
Vrch Holíš je obľúbeným miestom výletov klientov užívajúcich si liečebný pobyt v kúpeľoch Nimnica. Ide…