Zrúcanina hradu Hajnáčka z 13. storočia sa vypína na čadičovom brale nad obcou s rovnomenným názvom. Napriek tomu, že hrad bol súčasťou protitureckej obrannej línie, v roku 1545 ho dobyli Turci. Napokon v roku 1703 vyhorel a odvtedy chátra. Z niekdajšieho kráľovského hradu ostali už len nepatrné zvyšky. Výstup na hrad je ale príjemnou prechádzkou, ktorú zvládnu aj menšie deti.
Zrúcanina hradu Hajnáčka stojí na hradnom brale sopečného pôvodu, ktoré bolo osídlené už v dobe kamennej. Prvá písomná zmienka o počiatkoch hradu pochádza až z roku 1245, kedy kráľ Belo IV. uznal zásluhy skupine beckovských jobagiónov. Beckovskí poddaní pravdepodobne žili v tejto oblasti v rokoch 1241 – 1242. Títo poddaní potom opevnili na svojom dedičnom majetku vrch zvaný Danoskó, pričom išlo zrejme len o narýchlo vybudované opevnenie na brale.
Až v roku 1247 šľachtic Miko získal od kráľa povolenie na stavbu hradu. V roku 1320 získal hrad kráľ Karol I. Róbert. Ten ho ale daroval Tomášovi Széchényimu. Rod Széchényiovcov napokon vlastnil hrad až do roku 1424. V roku 1438 prešiel do majetku rodu Palócziovcov. Jiskrovci ovládali Hajnáčku v rokoch 1440 – 1462 . V roku 1545 ho dobyli Turci, ktorí tu zotrvali asi 1 rok. Potom bol hrad opevnený a posilnený posádkou, ale v roku 1552 ho znovu obsadili Turci a opustili ho až po páde Fiľakova v roku 1593.
Počas povstania Juraja I. Rákocziho v roku 1645 sa hradu opäť zmocnili jeho tureckí spojenci. Turkov z Hajnáčky vyhnalo až cisárske vojsko a po roku 1649 ho dal jeho majiteľ Ladislav Fekete zrekonštruovať a opevniť. V roku 1703 však hrad vyhorel a odvtedy chátra.
Obec Hajnáčka sa nachádza v okrese Rimavská Sobota, v centrálnej časti Cerovej vrchoviny. Spomína sa pod viacerými názvami ako Danuskue, neskôr Kues, Anyaskw, Ayanaskewalya, Haynachkeallya, Hajnaczka, maďarsky Ajnácskö. Vyvinula sa z majera pod hradom. Najprv patrila hradnému panstvu Hajnáčka, neskôr zemianskym rodinám.
Počas tureckej okupácie bola vyplienená, až sa zmenila na samotu. Zaľudňovať sa začala o niekoľko storočí neskôr. V roku 1828 mala obec 84 domov a 375 obyvateľov. V 19. storočí tu vznikla tehelňa. Obec spolu s ďalšími počas druhej svetovej vojny bola v rokoch 1938 – 1944 pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu vybudovali závod ipeľských tehelní. Okrem toho tu vznikol aj kameňolom a pekárenská výroba. V obci nájdeme nielen zrúcaninu hradu, ale aj kaplnku z 18. storočia a klasicistický kaštieľ z roku 1820.
Mocný vládca stratil na love jeleňa vzácny meč. Jeho dcéra sa rozhodla, že meč nájde. Našla ho pri Levej skale. Cestou domov zachránila pastiera, ktorého chcel napadnúť diviak. Diviaka skolila otcovým mečom. Videl to krásny mládenec, ktorý sa do dievčiny zaľúbil a neskôr sa aj zobrali. Mládenec miloval svoju ženu tak, že podľa nej – Hajnáčka pomenoval hrad, v ktorom žili.
Náučný chodník Hajnáčka má dĺžku asi 400 m s prevýšením 40 m. Je to nenáročná trasa, ktorú zvládnu aj menšie deti. Nachádza sa v prírodnej rezervácii Hajnáčsky hradný vrch. Východiskovým bodom je zvonica pod hradom, kam sa od námestia dostanete v smere šípok Hrad alebo Vár. Náučný chodník má 4 zastávky:
Z hradnej skaly je krásny výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny a na blízke Maďarsko, kde za dobrej viditeľnosti uvidíte aj pohorie Cserhát a Mátru s najvyšším maďarským vrcholom Kékes 1015 m. n. M. Na východ od obce sa vypína masív Ragáč, národná prírodná rezervácia, kde sa nachádzajú sopečné jaskyne. Juhozápadne od Ragáča sa rozprestiera národná prírodná pamiatka Kostná dolina.
Načerpať sily po výlete na Hajnáčsky hradný vrch môžete v neďalekých kúpeľoch Číž. Či už sa v nich zastavíte ako jednodňový návštevník, alebo výlet rovno spojíte s relaxačným pobytom, určite neoľutujete.
Obec Hajnáčka sa nachádza v okrese Rimavská Sobota. Od okresného mesta je vzdialená asi 30 km. Privedie vás sem cesta II/531 smerom na Rimavské Janovce, kde sa môžete zastaviť a pozrieť si kostol sv. Jána Krstiteľa z 13. storočia, ktorý je súčasťou gemersko-rimavského okruhu Gotickej cesty. Ďalej pokračujte v smere na Jesenské cestou II/507 až do Hajnáčky.
Kúpele Číž sú od hradu Hajnáčka vzdialené asi 38 km. Dostanete sa sem jednoducho cestou II/571 smerom na Rimavskú Seč a Jesenské. Z kúpeľov Číž sa do obce Hajnáčka dostanete aj vlakovou dopravou, je potrebné rátať s prestupom vo Fiľakove. Vo Fiľakove priamo z vlakovej stanice uvidíte Fiľakovský hrad. Ak budete mať čas, odporúčame jeho prehliadku.
Parkovať môžete pred obecným úradom v obci Hajnáčka bezplatne.
Z námestia obce Hajnáčka vedie na hrad nenáročná cesta pomedzi obytné domy po žltej turistickej značke. Dostanete sa k drevenej hradnej bráne, odkiaľ je to ešte niekoľko metrov na hrad.
Trasa je dlhá asi 400 m, zvládnu ju aj menšie deti.
Zaujímavá zrúcanina hradu z 13. storočia. Nachádza sa na brale z čadiča priamo nad obcou. V dobrom počasí sú odtiaľ pekné výhľady na okolitú krajinu. Žiaľ zo zrúcaniny sa zachovalo len málo a na rekonštrukcii sa zatiaľ nepracuje. Parkovať je možné v obci pod hradom, odkiaľ vedie na hrad značená trasa dlhá asi 500 m.
Lubo P.
Bralo uprostred obce, krásne udržiavaný trávnatý chodník až na samý vrch, videli sme až do Maďarska. Ticho, kľud, krásne výhľady, akurát trochu veterno, ale absolútne nenáročný výstup – skrátka: pohoda Veľkonočného pondelka.
Jana C.
Zrúcanina hradu Hajnáčka je voľne prístupná celoročne bez poplatkov.
Obec Hajnáčka
Hlavné námestie 484
980 33 Hajnáčka
GPS súradnice hradu Hajnáčka: 48.218281°, 19.955355°
Zrúcanina hradu Šomoška obklopená prírodou sa nachádza na slovensko-maďarskej hranici v Národnej prírodnej rezervácii Šomoška. Ak si chcete urobiť výlet z Kúpeľov Číž, vyberte sa k hradu z obce Šiatorská Bukovinka. Prejdete sa lesmi Cerovej vrchoviny a uvidíte tak aj kamenné more a čadičový vodopád.
Zistiť viacKostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v dnes už zabudnutej, no v minulosti známej baníckej a železiarskej obci Rákoš, kde kedysi stál aj stredoveký hrad. Je to jedna z mála stavieb na Gemeri zachovaná v pôvodnej podobe. Románsky kostol v Rákoši pochádza z 13. storočia. Pýši sa vzácnymi nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia.
Zistiť viacNeustále písanie na počítači či každodenná manuálna práca dá našim rukám poriadne zabrať. Masáž rúk…
Liečebná alebo zdravotná masáž sa zvyčajne používa ako doplnková terapia popri iných liečebných postupoch, ako…
Štrbské Pleso patrí k najvyhľadávanejším turistickým strediskám vo Vysokých Tatrách. Okrem krásnej prírody a známej…
Páčia sa vám elegantné a decentne upravené nechty? Alebo naopak preferujete žiarivé farby a vzory?…
Liečba parafínovým voskom sa vykonáva na rôznych častiach tela, ako sú ruky, nohy a chrbát.…
Vrch Holíš je obľúbeným miestom výletov klientov užívajúcich si liečebný pobyt v kúpeľoch Nimnica. Ide…