Kto by nepoznal Oravský hrad. Prečítajte si o jeho slávnej histórii, ale aj o ničivom požiari a následnej záchrane tejto veľkolepej národnej kultúrnej pamiatky.
Oravský hrad sa vypína na hradnom brale nad obcou Oravský Podzámok a riekou Orava. Základy hradu boli položené v 13. storočí. V 15. a 16. storočí prešiel hrad rozšírením, konečná podoba bola vytvorená v 17. storočí. Kedysi bol župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva. V súčasnosti patrí Oravský hrad k najnavštevovanejším národným kultúrnym pamiatkam nielen na Orave, ale celom Slovensku. Spravuje ho Oravské múzeum.
Orava patrí k obľúbeným dovolenkovým destináciám a ponúka množstvo zaujímavých pamiatok a atrakcií. Spojte návštevu regiónu s kúpeľným či relaxačným pobytom v Kúpeľoch Lúčky a doprajte si dostatok času na preskúmanie aj ďalších hradov v okolí ako napríklad hrad Likavka, či Sielnického hradu.
V priestoroch Oravského hradu sa v súčasnosti nachádzajú expozície Oravského múzea P. O. Hviezdoslava. Tvorí ju niekoľko expozícií, a to archeologická, historická, etnografická a prírodovedná zbierka.
V najstarších priestoroch Horného hradu, v Citadele, je inštalovaná archeologická expozícia a Médiatéka, ktorá mapuje audiovizuálne diela, ktoré sa natáčali na Oravskom hrade. Historickú expozíciu tvorí samotný hradný komplex so svojimi exteriérmi a interiérmi. Zaujímavou súčasťou prehliadky sú etnografická a prírodovedná expozícia. Etnografická expozícia prezentuje materiálnu a duchovnú kultúru regiónu Oravy. Prírodovedná expozícia sa zameriava na prezentáciu prírodného prostredia Oravy.
Prehliadku môžete absolvovať v troch rôznych okruhoch, prejdete 155 miestnosťami a 754 schodmi. Veľmi obľúbené medzi návštevníkmi sú nočné prehliadky Oravského hradu počas hlavnej turistickej sezóny, ktoré sú spestrené divadelnými predstaveniami a strašidelnými výjavmi.
Oravský hrad je možné navštíviť v 3 okruhoch:
Obranný systém a Expozícia Rašeliniská Oravy sú súčasťou každého okruhu.
Základný okruh tvorí prehliadka Dolného hradu, kde si návštevníci môžu pozrieť západnú obrannú baštu zo 16. storočia. Stredný hrad tvorí stredné nádvorie, ktorého dominantou je studňa, ktorú dal vyhĺbiť František Thurzo v 16. storočí. Súčasťou stredného nádvoria je mučiareň.
Ďalej sa tu nachádza Korvínov palác z 15. storočia. V priestoroch Paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže nájdete prírodovednú a etnografickú expozíciu a expozíciu historického nábytku.
V Hornom hrade, teda Citadele, najstaršej časti hradu si môžete prehliadnuť vstupnú a prechodovú miestnosť, archeologickú zbierku a Mediatéku.
Súčasťou Malého okruhu sú expozície v Thurzovom paláci. Nájdete tu vstupnú miestnosť, stĺpovú sálu, hradnú kuchyňu, alchymistickú dielňu, salón umenia, šperkovnicu, expozíciu historických textílií a sakristiu. Azda najkrajšou súčasťou malého okruhu je Kaplnka sv. Michala.
Oravský hrad v súčasnosti tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. Hradný areál tvorí pozoruhodný komplex dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením a vežami, baštami, vstupnými bránami, kazematami a kaplnkou.
Horný hrad tvorí Citadela, najstaršia časť hradu. Stredný hrad sa skladá z Korvínovho paláca, paláca Jána z Dubovca a obytnej veže. Dolný hrad tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, administratívny trakt, Archívna veža oravského panstva, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány.
V roku 1556 prešiel hrad do správy Thurzovcov, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Interiér hradu je z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Svoju dnešnú podobu dostal Oravský zámok v roku 1611. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla medzi rokmi 1953 – 1977.
Oravský hrad sa prvý raz písomne spomína v roku 1267 ako strážny hrad. Vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty, v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne. V rokoch 1298 až 1321 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho. Mená početných kastelánov a správcov hradu sú dochované až do roku 1420, kedy na Oravskom hrade pôsobil Ctibor zo Ctiboríc. V 15. storočí sa hrad stal majetkom panovníka Mateja Korvína, ktorý uskutočnil v rozšírenie hradu.
Od roku 1556 preberá správu hradu František I. Turzo. Neskôr hrad vlastnil jeho syn Juraj VII. Turzo. Smrťou Imricha Turzu, jediného syna Juraja, vymrel rod po meči. Keďže Juraj Turzo si neželal, aby jeho majetky boli rozdelené, stanovil vo svojom závete princíp nedeliteľnosti majetkov, iba výnosov z nich. V roku 1626 sa na hrade Lietava zišli manželia 7 dcér Juraja Turzu a založili tzv. Oravský komposesorát – spoluvlastníctvo. Jediný komposesor spravoval všetky majetky.
Thurzovci v druhej polovici 16. storočia stáli za rozsiahlou rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Thurzovho paláca. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 17. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu.
V roku 1653 sa stal direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Štefan Thököly, jeden z manželov Thurzových dcér. Ten sa pridal k Wesseléniho povstaniu, preto bol hrad v roku 1670 obkľúčený vojskom generála Heistera. V roku 1672 dobili hrad sedliacky vzbúrenci pod vedením Gašpara Piku.
V roku 1677 sa Oravského hradu dočasne zmocnil oddiel kurucov pod velením grófa Imricha Thökölyho, ale koncom roku ho opäť bez boja obsadila habsburská armáda. Počas povstania Františka II. Rákociho hrad v roku 1703 dobyli povstalci pod velením Alexandra Károlyho. O pár mesiacov neskôr hrad obliehali cisárske vojská a to až do roku 1709 keď sa posádka hradu vzdala.
V roku 1800 vypukol na hrade požiar. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Zichy, v roku 1861 dostal trvalé zastrešenie a bol opravený. V roku 1868 vzniklo na hrade múzeum. Medzi rokmi 1906 – 1912 sa na rekonštrukcii hradu podieľal aj jeho ďalší vlastník Jozef Pálffy, ktorý zreštauroval strednú časť. V roku 1919 zomrel posledný direktor Oravského komposesorátu gróf Jozef Pálffy. Správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike.
Počas 2. svetovej vojny obsadili hrad nacistické vojská. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov sa z areálu hradu sa stiahli. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953 až 1968. Po jej dokončení sal hrad stal dôstojným sídlom Oravského múzea.
Juraj Thurzo bol slovenský gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska. Bol synom Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej. Preslávil sa ako bojovník proti Turkom. V roku 1585 sa stal hlavným županom Oravy, od roku 1598 bol radcom samotného cisára Rudolfa II. V roku 1606 sa stal grófom a v roku 1609 uhorským palatínom.
Usiloval sa o oddelenie protentantizmu od katolicizmu. Na svojich poddaných praktikoval:,,Koho panstvo toho náboženstvo”. Zároveň bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Juraj Thurzo je pochovaný na Oravskom hrade v krypte pod hradnou kaplnkou.
K Oravskému hradu sa viaže viacero povestí, ktoré rozprávajú príbeh o jeho stavbe, hradných duchoch, alebo sa viažu k určitým udalostiam, či rodom. Medzi najznámejšie patria povesti o založení hradu, Bielej a Čiernej pani, Čiernej kuchyni na Oravskom hrade alebo hradnej studni.
Oravský Podzámok sa nachádza 11 km od okresného mesta Dolný Kubín. Leží na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.
Oravský hrad je od Kúpeľov Lúčky vzdialený približne 26 km, autom vám cesta zaberie 30 minút. Ideálne spojenie je autobusom. Aj s prestupom v Ružomberku vám cesta zaberie 1 hodinu a 22 minút.
Pod hradom sa nachádza platené parkovisko.
Oravský hrad sa nachádza priamo v obci Oravský Podzámok. Tvorí dominantu obce, takže si ho určite nemožno nevšimnúť. Prístup ku hradu tvorí strmšia alejová hradná cesta. Výstup je však nenáročný.
Na Oravskom hrade sa môžete celoročne tešiť na rôzne podujatia či už pre rodiny s deťmi, rôzne príležitostné koncerty, sezónne podujatia, a podobne. Medzi obľúbené podujatia patria napríklad Thurzove slávnosti, Deň múzeí v Oravskom múzeu a rôzne tematické nočné prehliadky.
Tradičné podujatie venované odomykaniu hradu do letnej turistickej sezóny. V priestoroch hradného nádvoria je pre návštevníkov prichystaný bohatý sprievodný historický program so šermiarskymi vystúpeniami, jarmokom, sokoliarmi a dobovou hudbou. Celé podujatie sa nesie v znamení historickej atmosféry 16 – 17. storočia, kedy žil aj najznámejší majiteľ Oravského hradu, Juraj Thurzo.
Každoročné podujatie, ktoré sa koná vždy 18. mája k Medzinárodnému dňu múzeí. Cieľom Medzinárodného dňa múzeí je prilákať do múzeí čo najviac ľudí, preto je tento deň spätý zväčša s dňom otvorených dverí a množstvom osobitých aktivít a podujatí.
Cenník sa líši navzájom od vybraných okruhov. Dospelá osoba hradí 7 až 13 eur, deti do 6 rokov majú vstup zdarma, do 26 rokov platia študentské ceny od 3,50 eur do 4,50 eur. Dôchodcovia a ZŤP majú vstupné zľavnené.
Aktuálny cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Oravského múzea, ktorú uvádzame nižšie v sekcii Kontakt.
Oravský hrad má rôzne otváracie doby. Mimo sezóny (január, február a marec) je otvorený v doobedných a poobedných hodinách v Základnom okruhu. V apríli je otvorený len počas Veľkonočných sviatkov. Od mája je otváracia doba zvyčajne od 9.00 do 16.00, okrem júla a augusta, kedy je hrad otvorený do 17.00. November a december je otvorený v určitých dňoch.
Pre aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Oravského múzea, ktorý uvádzame nižšie v sekcii Kontakt.
Oravské múzeumOravský Podzámok č. 9027 41 Oravský PodzámokGPS súradnice: 49.2618636°, 19.3585559°
Krásny hrad, na výber rôzne okruhy, v určitých hodinách chodí aj sprievodca ktorého v podstate ani nepotrebujete. Je totiž k dispozícii aplikácia oravský hrad kde máte sprievodcu v telefóne a v rôznych jazykoch. Určite sa oplatí vybrať ten najväčší okruh, dostanete sa celkom vysoko do hradu. Veľa miestností v ktorých sú rôzne dobové odevy, brnenia, nástroje, meče, pištole. Dostanete sa napríklad aj do mučiarne, spálne, knižnice, zasadacej miestnosti a do rôznych miestností s dobovým nábytkom….Veľmi krásne sú tiež výstavky predpokladám vypchatých zvierat medveď, diviak, vtáky, jelene. Oplatí sa prísť určite. Nádhera!
MifolV
Oravský hrad je úžasný tip na návštevu pre milovníkov histórie. Je zasadený v krásnom prostredí. Exteriér i interiér sú nádherné a rozhodne stoja za návštevu. Zaujímavé expozície vrátane grófa Drakulu nás potešili. Vynikajúci sú i zamestnaci, ktorí su ochotní podať rôzne informácie,ba dokonca vás i odfotiť. Niekde je vraj napísané, že je tam až osemsto schodov, čo v našom prípade odradilo dosť ľudí. Vobec to však nie je také hrozné. Schodov je síce dosť,no nie v kuse. Trochu strmší kopček po prvú bránu,no celú prehliadku zvládnu v poho i deti. Určite odporúčame navštíviť.👍🙂♥️.
Vladimír P.
Mauzóleum Andreja Hlinku je neodmysliteľnou súčasťou koloritu Ružomberka. Pôvodný projekt sa mal po smrti slovenského velikána premeniť na miesto jeho posledného odpočinku. Hoci sa v súčasnosti Hlinkovo telo v mauzóleu nenachádza, každoročne sem prichádzajú tisícky návštevníkov.
Zistiť viacDrevený artikulárny kostol v obci Leštiny patrí medzi päť kostolov tohto druhu na Slovensku – mohol byť postavený len z dreva, bez klincov, základu, na odľahlom mieste, ale musel pritom vyzerať ako obytný dom… Stavba kostola preverila pevnú vieru a silu veriacich, ale stálo to zato. Veď posúďte sami.
Zistiť viacNeustále písanie na počítači či každodenná manuálna práca dá našim rukám poriadne zabrať. Masáž rúk…
Liečebná alebo zdravotná masáž sa zvyčajne používa ako doplnková terapia popri iných liečebných postupoch, ako…
Štrbské Pleso patrí k najvyhľadávanejším turistickým strediskám vo Vysokých Tatrách. Okrem krásnej prírody a známej…
Páčia sa vám elegantné a decentne upravené nechty? Alebo naopak preferujete žiarivé farby a vzory?…
Liečba parafínovým voskom sa vykonáva na rôznych častiach tela, ako sú ruky, nohy a chrbát.…
Vrch Holíš je obľúbeným miestom výletov klientov užívajúcich si liečebný pobyt v kúpeľoch Nimnica. Ide…