Územie severného Spiša bolo od nepamäti významným kultúrnym a historickým centrom. Na základe výborných klimatických podmienok, ale i nesmierneho prírodného bohatstva v podobe liečivých vôd, tu mohli vzniknúť významné kúpeľné strediská ako kúpele Vyšné Ružbachy, Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka či Ľubovnianske kúpele. Prečítajte si o niekdajšej sláve kúpeľov, ktoré konkurovali dokonca aj kráľovským Bardejovským Kúpeľom.
Ľubovnianske kúpele ležia na Spišsko-šarišskom medzihorí, v údolí potoka Ľubovnianka, 8 km juhovýchodne od Starej Ľubovne. Zaniknuté Ľubovnianske kúpele v súčasnosti predstavuje rekreačno-kúpeľná osada, ktorá je súčasťou obcí Ľubovňa a Chmeľnica.
Silu ľubovnianskych kyseliek však poznali ľudia od pradávna. V roku 1777 popísal profesor Crantz silno mineralizované pramene. Pramene podrobne preskúmal v roku 1784 doktor Jakub Ján Engl. Práve odporúčanie vôd doktora Engla spôsobilo rozmach kúpeľov a podnietila ich výstavbu. Podrobnejšia analýza vôd potvrdia, že ľubovnianske pramene pripomínajú svojím zložením bardejovské liečivé pramene.
Prvá zmienka o kúpeľnej liečbe v ľubovnianskych kúpeľoch pochádza z roku 1792. V tom čase tu stál kúpeľný dom a kaplnka. Kúpele boli obľúbené domácimi obyvateľmi Spiša, ale i medzi poľskou šľachtou. Okolo roku 1800 sa kúpele spomínajú ako riadne vybudované kúpele so všetkým, čo bolo potrebné na kúpeľnú liečbu. V kúpeľoch sa liečili nervové a srdcové ochorenia, choroby krvného obehu a ciev aj iné diagnózy.
Začiatkom 19. storočia prešli kúpele modernizáciou. Staršiu drevenú budovu nahradila nová dvojposchodová budova, s ubytovaním pre kúpeľných hostí, kúpeľňami, jedálňou, hosťovskou izbou a hostincom. Ako aj iné kúpele sa ľubovnianske kúpele v druhej polovici 19. storočia borili s nízkou návštevnosťou. V roku 1857 sa tu liečilo len 111 hostí, no napriek tomu boli ľubovnianske kúpele považované za významnejšie ako neďaleké Vyšné Ružbachy.
V roku 1894 dal Artur Probstner opäť minerálne vody na rozbor a zároveň celé kúpele zrenovoval. Modernizované kúpele, využívali sa najmodernejšie postupy v balneológii. Na konci 19. storočia mali kúpele vlastného lekára, 110 hosťovských izieb a liečilo sa tu okolo 500 hostí ročne.
Vojna sa negatívne podpísala na chode kúpeľov. Hoci dokazovali stále dobré výsledky v rámci liečby, poničené kúpeľné budovy bez dobrého cestovného spojenia prestali byť lákadlom. Po konfiškácii kúpeľov sa dostali pod národnú správu. Hoci bola Nová Ľubovňa v roku 1948 evidovaná ako kúpele celoštátneho významu, realita bola taká, že z kúpeľnej liečby a kúpeľných budov tu neostalo nič a dnes na ne spomíname len ako na zaniknuté kúpele na Spiši.
V roku 1985 sa začalo s výstavbou zotavovne Ľubovňa. Od roku 1991 slúžil na rekreačné účely. V roku 1999 tu vykonali nový prieskumný vrt a začalo sa s produkciou dnes známej minerálnej stolovej vody Ľubovnianka.
Medzi úplne zaniknuté kúpele na Spiši patria i Ľubické kúpele. Na mieste pôvodných kúpeľov už nie je zachovaný ani len prameň. Jediným pozostatkom po kúpeľoch sú zachované fotografie či obľúbené kúpeľné pohľadnice, ktoré kúpeľní hostia posielali rodine a blízkym. Ľubické kúpele ležali v obci s rovnomenným názvom, ktorá zanikla kvôli výstavbe vojenského priestoru Javorina v okrese Kežmarok v roku 1952.
Vznik kúpeľov datujeme do 18. storočia, hoci miestne sírne pramene boli známe už od 13. storočia. Prvé kúpeľné domy vyrástli z podnetu kežmarského rektora. Mešťania z Ľubice tu nechali postaviť zrubové domy a tradičné drevené vane na vaňové kúpele.
K rozvoju dopomohli privilégiá vzťahujúce sa na sírne pramene. Vďaka tomu sa rozvíjala aj osada, ktorá dostala pomenovanie Ľubické Kúpele. O údržbu a čistotu areálu sa starali miestni obyvatelia, ktorí prenajímali ubytovanie kúpeľným hosťom. V roku 1821 kúpele spomína známy etnograf Juraj Čaplovič.
V roku 1852 dala obec Ľubica postaviť novú kúpeľnú budovu s tanečnou sálou, jedálňou, izbami na ubytovanie a kúpacími kabínami. V tomto období bol urobený aj ďalší chemický rozbor vôd. Ľubický prameň bol obsahom síry porovnateľný s prameňmi v Turčianskych Tepliciach a dokonca s veľkým islandským gejzírom.
Kúpeľná sezóna trvala od 15. mája do konca septembra, hostinec bol v prevádzke celoročne. Kúpele navštevovali obyvatelia Ľubice, Kežmarku, ale aj zo vzdialenejších uhorských, poľských, či i nemeckých miest. Viedol sa tu rušný život. K dispozícii tu bola rôzna zábava, kolkáreň a v nedele sem chodil zmrzlinár.
Neskôr boli kúpele v majetku akciovej spoločnosti občanov Ľubice a kúpele sa využívali už iba na rekreáciu. Po roku 1948 došlo k znárodneniu kúpeľov a do definitívneho zániku v roku 1952 bola v kúpeľných budovách politická škola.
Tri studené sírne pramene sa nazývali Pankrác, Servác a Bonifác. Pramene patrili k alkalickým sírnym vodám s vysokým obsahom sírovodíka. Využívali sa hlavne na liečenie chronického kĺbového reumatizmu a kožných chorôb.
Ľubovnianske kúpele: 49.2621060°, 20.7282370°
Ľubické kúpele: 49.1399249°, 20.5279538°
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré oplývajú prírodným bohatstvom liečivých vôd. Vydajte sa s nami do histórie kúpeľníctva a spoznajte tie najstaršie, najmladšie, najnavštevovanejšie či zaniknuté aj úplne zabudnuté slovenské kúpele.
Zistiť viacMesto Podolínec leží na severe Spiša v údolí rieky Poprad. Vďaka jeho bohatej minulosti a významu slobodného kráľovského mesta, hradom, silným hradbám a námestiu, ktoré sa nám dodnes zachovali, ho môže obdivovať každý návštevník v takmer nezmenej forme.
Zistiť viacNeustále písanie na počítači či každodenná manuálna práca dá našim rukám poriadne zabrať. Masáž rúk…
Liečebná alebo zdravotná masáž sa zvyčajne používa ako doplnková terapia popri iných liečebných postupoch, ako…
Štrbské Pleso patrí k najvyhľadávanejším turistickým strediskám vo Vysokých Tatrách. Okrem krásnej prírody a známej…
Páčia sa vám elegantné a decentne upravené nechty? Alebo naopak preferujete žiarivé farby a vzory?…
Liečba parafínovým voskom sa vykonáva na rôznych častiach tela, ako sú ruky, nohy a chrbát.…
Vrch Holíš je obľúbeným miestom výletov klientov užívajúcich si liečebný pobyt v kúpeľoch Nimnica. Ide…