Trenčiansky hrad patrí nielen medzi najznámejšie zrenovované hrady na Slovensku, ale je tiež súčasťou neodmysliteľnej siluety mesta Trenčín. Vypína sa na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh. Koryto rieky sa neskôr posunulo ďalej. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Trenčiansky hrad bol napokon v roku 1961 zaradený medzi významné kultúrne pamiatky.
Ťažko skúšaný Trenčiansky hrad sa dnes opäť hrdo vypína nad Trenčínom. Zo staršieho opevneného hradiska sa postupným zväčšovaním a prestavovaním v priebehu storočí stal jedným z najväčších hradov Európy. Aj preto bol častým cieľom pustošenia, mocenských bojov a nevyhli sa mu ničivé požiare, čo spôsobilo, že z hradu časom zostala iba ruina.
Dnes sa už na hrad môžeme opäť pozerať s hrdosťou a určite patrí k našim najkrajším slovenským pamiatkám. Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea, vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu.
Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. – 19. storočia, ktoré pochádzajú z rôznych sídiel rodu Ilešházi.
V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov, ale aj dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. – 19. storočia, všetky kusy sú pritom originály.
Z pôvodného vybavenia hradu sa zachovalo len minimum, keďže roku 1790 skoro celý vyhorel.
V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. Deti sa ho môžu dotknúť a bezpochyby je vyhľadávaným objektom na vytvorenie skvelých rodinných fotografií.
V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu (na obrázku, zdroj: Trenčianske múzeum v Trenčíne). Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu. Vyrobili ju žiaci SOŠ v Považskej Bystrici.
Nakoľko sa jedná o plne funkčný katapult, môžete očakávať, že pri významných podujatiach sa bude z katapultu aj príležitostne strieľať.
Prehliadkové okruhy sú dva, a to okruh A (bez sprievodcu) a okruh B (so sprievodcom).
Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej
Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Deti môžu mať mierne výhrady k stúpaniu, lebo ako to už býva, hrad stojí vysoko nad riekou Váh. Ak ešte stále váhate, tak sa môžete nechať k hradu aj vyviesť Vláčikom Matúš Čák, viac o ňom sa dočítate nižšie v časti Doprava.
Načerpať sily po výlete na Trenčiansky hrad môžete v neďalekých v Trenčianskych Tepliciach alebo v Piešťanoch. Spojenie výletu s pobytom na západnom Slovensku vám umožní nielen lepšie spoznať tento úžasný kraj Slovenska, ale užiť si aj predĺžené chvíle v spoločnosti priateľov a rodiny.
Trenčiansky hrad bol od počiatku nielen dôležitou pohraničnou pevnosťou, ale aj župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šľachtické rody, z ktorých najviac ho preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Na nádvorí sa okrem toho zachovala povestná studňa, ku ktorej sa viaže aj legenda o veľkej láske tureckého kupca Omara ku krásnej Fatime.
História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l..
VICTORIAE
AVVSTORV(m)
EXERCIT(v)S QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCLV
(Marcus Valerius) MAXIMIANVS
LEG(atus) LEG(ionis) II
AD(iticis) CVR(avit) F(aciendum).
Na počesť víťazstva
cisárov a vojska,
ktoré táborilo v Laugaríciu,
v počte 855 vojakov
druhej légie
dal vyhotoviť Maximianus,
legát druhej pomocnej légie.
Na originálnom nápise je veľkými písmenami rozlíšený vytesaný nápis do skaly. Malé písmená v zátvorke sú koncovky skrátených slov. Záhadný nápis „znovuobjavili“ v roku 1852, keď za vtedajším hotelom Tatra vyrubovali stromy. Nápis najlepšie uvidíte z 2 poschodia schodiska dnešného Hotela Elizabeth.
V historickým dokumentoch nájdete Trenčín aj pod názvami Treinchen, Trenschin, Trusun, či maďarsky Trencsén, alebo pod latinským názvom Trentshcinium. Súčasné meno, mesta Trenčín, je čisto slovenského pôvodu a znamená tri razy tŕním obohnanú pevnosť – Tritýn.
Na fotografii je zachytený historický pohľad na Trenčín a Trenčiansky hrad z roku 1940 od Ladislava Farkaša (Zdroj: webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_788).
Prvý záznam o stíhaní čarodejníc v Trenčíne pochádza z druhej polovice 17. storočia. V roku 1665 ich upálili hneď niekoľko. Zdokumentované je to v zápiskoch jezuitov. Jedna z nich sa k bosoráctvu aj priznala a udala ďalších päť žien z Trenčína, ktoré spolu s ňou odsúdili. Oslobodená bola iba jedna, ktorá musela napokon vydržať neľudské týranie počas vypočúvania.
Podľa dostupných záznamov sa bosoriek pod Trenčianskym hradom vyskytovalo požehnane aj v polovici 18. storočia. Štatisticky zaznamenaných procesov v Trenčianskej stolice bolo celkom 29.
Podľa záznamu z diela Jozefa Braneckého, udalosť z roku 1704, môžeme považovať ako príklad stupňujúceho sa prenasledovania bosoriek. Plukovník Edmund Hurly, veliteľ Trenčianskeho hradu, dal exhumovať telo istej vdovy Lipskej, ktorá bola už 5 mesiacov pochovaná. Pre podozrenie, že nebohá pobosorovala vojakom z hradnej posádky, musel mestský kat verejne sťať mŕtvole hlavu a telo spáliť.
Obyčajných ľudí zvyčajne upaľovali za Dolnou bránou, hneď za múrmi mesta. Bosorky urodzeného pôvodu popravovali na nádvorí hradu, vždy za účasti stoviek zvedavcov.
Aj kapitán Trenčianskeho hradu a trenčiansky podžupan Pavol Baračka, ktorý bol známy svojou odvahou a nebojácnosťou, si kúpil dom (dnešná banka VÚB), v ktorom sa obesila bosorka okolo polovice 19. storočia. V dome dochádzalo k hluku a nemohol v ňom pokojne spávať. Pod jeho právomoc patrilo aj väzenie na Trenčianskom hrade, tak urobil experiment a pár zbojníkov dal umiestniť do svojej pivnice. Na druhý deň boli už medzi živými len dvaja z nich a aj tí boli v takom psychickom stave, že kat už len ukončil ich trápenie.
Toto “väzenie” sa dočkalo nečakaného úspechu, pretože zločinnosť v Trenčianskej župe klesla na minimum. Zbojníci a lúpežníci začali pred strachom, že skončia v pivnici hradného kapitána, utekať do vzdialenejších krajov. Takto to aspoň uvádza J. Branecký v jednej zo svojich povestí.
Čo je na tom pravdy, vie už len sám kapitán Pavol Baračka, ktorý sa napokon presťahoval do svojej kúrie v Trenčianskych Tepliciach.
Povestí k hradu je veľa. Napríklad povesť o tajnej chodbe na Trenčiansky hrad alebo povesť o hrobe Matúša Ćáka Trenčianskeho, ktorý vraj v sebe ukrýva aj nesmierny poklad. Bezpochyby najznámejšou povesťou je príbeh lásky Omara k Fatime.
Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru. Zápoľský daroval vzácnu zajatkyňu manželke, aby jej slúžila a robila jej spoločnosť.
Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Zápoľský za jej výmenu požadoval len jediné, a to to, čo hradu chýbalo najviac, aby bol hrad nedobytný – studňa s vodou.
Omar a jeho ľudia sa teda pustili bez slova do práce a dlhé 3 roky kopali studňu v nepoddajnom brale, až kým z útrob skaly vytryskla voda.
Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov. Traduje sa preto, že prvý pohár vody podal Zápoľskému so slovami “Vodu máš, ale srdce nie”.
Matúš Čák Trenčiansky patrí k najvýznamnejším osobnostiam nielen Trenčianskeho hradu, ale aj Slovenska a Uhorska. Pochádzal zo starého maďarského rodu Čákovcov z Ostrihomu, ktorý verne slúžil uhorským kráľom.
V roku 1296, keď sa stal palatínom, si Matúš Čák zvolil sa svoje hlavné sídlo Trenčiansky hrad.
Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska.
Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci. V následnom boji o trón medzi českým kráľom Václavom III. z rodu Přemyslovcov a Karolom Róbertom z Anjou, sa aj Matúšovou zásluhou stal novým uhorským kráľom práve Václav III.
Nevraživosť a súperenie medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom vyústilo v bitku pri Rozhanoviciach (neďaleko Košíc) v roku 1312. Boj skončil nerozhodne, bez víťaza.
Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko, čím si získal aj neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. K jeho obľúbeným sídlam patril aj Topoľčiansky zámok, kde holdoval poľovačkám. Na hrade Beckov zase zdokonalil obranné prvky hradu.
Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty), za čo ho slovenský ľud miloval. Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Preto bol nakoniec v roku 1311 Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ.
Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami. Jeho hrob sa až do dnešných čias nenašiel.
Matúšova veža na Trenčianskom hrade, vysoká 36 metrov, nesie meno práve po tomto nesmierne významnom panovníkovi (nielen) Trenčianskeho hradu.
Na obrázku: Portrét Matúša Čáka Trenčianskeho na kresbe z roku 1861 Zdroj: Wikimedia, voľné dielo
Hoci Jozef Branecký priamo nesúvisí s Trenčianskym hradom, patrí k neodmysliteľnej histórii Trenčína a medzi najväčších propagátorov trenčianskej histórie. Veľkú časť svojho života prežil v Trenčíne (1917 – 1959).
Ako historik, spisovateľ, bádateľ, publicista čerpal svoje námety a inšpirácie z histórie Trenčína. Na základe jeho výskumov vznikli historické diela ako:
Pamätná tabula venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na Mierovom námestí 7 a v parku na Mierovom námestí je umiestnená aj jeho busta (zdroj foto: Wikimedia, licencia CC, Peter Zelizňák).
Trenčín sa nachádza v severno-západnej časti Slovenska. Vďaka jeho strategickej polohe je výborne dostupný po diaľnici, ale aj železničnou dopravou. Mesto je vzdialené necelých 120 km od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy.
Priamo cez Trenčín a popod Trenčiansky hrad vedie cesta I. triedy 61 (I/61), na ktorú sa napojíte aj v prípade, že využijete hlavnú diaľnicu D1.
Neďaleko hradu sa nachádza železničná stanica, kde pravidelne stoja všetky druhy vlakov aj rýchliky.
Od mája 2021 sa môžete nechať na hrad vyviesť aj turistickým vláčikom, ktorý nesie meno jeho najznámejšieho obyvateľa, a to: Matúš Čák. Vláčik naraz odvezie až 56 návštevníkov. Pri rýchlosti 10 ~ 20 km sa na hrad dostanete za približne 1 hodinu, lístky si zakúpite priamo u sprievodku vláčika. Na výber máte až 2 vyhliadkové trasy:
Počas letnej sezóny sa na hrade pravidelne konajú Hradné slávnosti, kde má návštevník možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru 16. storočia.
Veľmi obľúbená je nočná prehliadka hradu.
Na Trenčianskom hrade sa pravidelne koná aj Deň detí. Pre malých návštevníkov a ich rodičov sú k dispozícii tvorivé dielničky a rôzne dobové aktivity, ktoré pobavia celú rodinu.
Trenčiansky hrad je veľmi pekný, krásne udržiavané čisté okolie. Milí a šikovní sprievodcovia, zaujímavý program sokoliarov. Nádherný výhľad na všetky strany.
Monika V.
Trenčiansky hrad je málo objavený skvost našej histórie. Mesto ma malebné centrum, hrad je úchvatný a prehliadky sú hodnotné…
Daniel T.
Hrad je návštevníkom prístupný počas otváracích hodín v priebehu celého roku, 7 dní v týždni, obvykle v čase od 9:00 o 19:00. Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny Trenčianskeho hradu nájdete na oficiálnej webovej stránke Trenčianskeho múzea, ktorá je uvedená nižšie.
Od apríla 2021 je otvorená aj nová vstupná brána na južnom opevnení. Upozorňujeme, že tento vstup nie je bezbariérový (schody) a nie je preto vhodné pre vozíčkárov, či pre rodiny s deťmi v kočíkoch.
Trenčiansky hrad spravuje:
Trenčianske múzeum v TrenčíneMierové námestie 46912 50 TrenčínGPS súradnice: 48.89415°, 18.04526°
Kláštor Veľká Skalka patrí k miestam, ktoré vo vás prebudia mystický pokoj a pokoru. Kláštor, jaskyňa či kostolík poskytujú príležitosť zamyslieť sa nad svojím životom, alebo len na chvíľu spomaliť a vychutnať si prítomnosť.
Zistiť viacGaléria M. A. Bazovského je multikultúrnym priestorom, ktorého služby sú určené pre laickú i odbornú verejnosť. Nájdete tu diela umelcov z trenčianskeho regiónu, ale na svoje si prídu aj priaznivci hudby, filmu a umeleckého slova.
Zistiť viacŠtrbské Pleso patrí k najvyhľadávanejším turistickým strediskám vo Vysokých Tatrách. Okrem krásnej prírody a známej…
Páčia sa vám elegantné a decentne upravené nechty? Alebo naopak preferujete žiarivé farby a vzory?…
Liečba parafínovým voskom sa vykonáva na rôznych častiach tela, ako sú ruky, nohy a chrbát.…
Vrch Holíš je obľúbeným miestom výletov klientov užívajúcich si liečebný pobyt v kúpeľoch Nimnica. Ide…
Každá chceme mladistvú a zdravo vyzerajúcu pleť. Vplyvom rokov však pribúdajú vrásky a pleť chabne.…
Chemický peeling je kozmetické ošetrenie, ktoré sa používa na exfoliáciu, zjemnenie vrások, jaziev a pigmentácií.…