Černová – Pamätník Černovskej tragédie

Celkový pohľad na Pamätník černovských martýrov Zdroj: OOCR Ružomberok

Pamätník Černovskej tragédie návštevníkom dodnes pripomína tragické udalosti, ktoré sa v obci odohrali. Spolu s rodným domom Andreja Hlinku a Kostolom Panny Márie tvoria pamiatky v Černovej pripomienku na Černovský masaker, ktorý sa neslávne zapísal do našej histórie.

Obsah článku

Neslávne preslávené pamiatky obce Černová
Fotogaléria
História Černovskej tragédie
Tip na výlet
Doprava
Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny
Mapa miesta
Mohlo by vás zaujímať

'; } var h2Elems = document.querySelectorAll('h2'); h2Elems.forEach(function(h2, index) { var h2ID = sanitizeTitle(h2.textContent); // Use the sanitizeTitle function h2.id = h2ID; }); }); } catch (error) { console.error("An error occurred while generating table of contents: ", error); }

Neslávne preslávené pamiatky obce Černová

V mestskej časti Ružomberok – Černová sa nachádza súbor pamiatok, ktoré pripomínajú tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali 27. októbra 1907. V tento deň bolo zastrelených 15 civilistov a mnoho ďalších obetí bolo ťažko zranených. Táto udalosť sa do dejín zapísala ako Černovská tragédia či Černovský masaker.

Pri príležitosti stého výročia tragédie v Černovej boli 26. októbra 2007 odsúdené všetky formy násilia štátnej moci voči občanom. Černová sa zároveň stala mementom, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi. Deň černovskej tragédie je pamätným dňom Slovenskej republiky.

Všetky pamiatky Černovského masakru boli zaradené medzi národné kultúrne pamiatky v roku 1991. Medzi pamiatky patria:

pamätné miesto Černovskej masakry – pamätník a cintorín,
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej a
rodný dom Andreja Hlinku.

Pamätné miesto a pamätník obetiam Černovskej masakry

Pamätník Černovskej tragédie sa nachádza pri vstupe do Černovej, na dolnom konci ulice A. Hlinku. Na Kultúrnom dome bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorá má návštevníkom pripomínať aj v súčasnosti túto hroznú udalosť.

Pamätník obetí streľby sa nachádza na miestnom cintoríne vedľa kostola. Pamätník s menami obetí dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry. Za účasti Andreja Hlinku a širokej verejnosti bol pamätník odhalený 28.10.1932.

Autorom národnej kultúrnej pamiatky boli Miroslav Motoška a Juraj Sládek. Pomník je 6,8 m vysoký a 14 metrov široký. Má tvar obráteného písmena T osadeného na nízkej kamennej mohyle a tvorí ho kríž, na ktorom je umiestnený reliéf Kristovej hlavy. Pod krížom sa nachádza vavrínový veniec. Na čelnej strane monumentu dominuje nápis s dátumom tragickej posviacky kostola:

Žehnaj Pane náš národ, za ktorý títo zomierali.

Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej

Kostol Panny Márie je novogotická stavba, ktorá vznikla z iniciatívy černovského rodáka Andreja Hlinku. Stavbu dokončili v roku 1907. Tento kostol sa nechtiac stal svedkom tragických udalostí. Pri pokuse o jeho posvätenie došlo k tejto tragickej udalosti. Černovský kostol vysvätil Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Fotogaléria

Nočný pohľad na Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
Zdroj: Wikimedia, licencia CC / Laaky

Interiér Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej
Zdroj: Wikimedia, licencia CC / Laaky

Detailný pohľad na mená černovských martýrov (7 obetí)
Zdroj: OOCR Ružomberok

Detailný pohľad na mená černovských martýrov (8 obetí)
Zdroj: OOCR Ružomberok

Región Liptova ponúka množstvo zaujímavých pamiatok a atrakcií. Spojte návštevu pamiatok v Černovej s liečebným pobytom v Lúčkach. V kúpeľoch si v rámci liečebných procedúr môžete vyskúšať rôzne účinky lúčanskej minerálnej vody a navyše, dopriať si tak dostatok času na preskúmanie všetkého, čo tento zaujímavý a krásny kraj Slovenska ponúka.

História Černovskej tragédie

Na návrh svojho rodáka, ružomberského farára Andreja Hlinku, rozhodli sa obyvatelia Černovej postaviť kostol. Po dvoch rokoch chystali slávnostnú vysviacku za účasti svojho rodáka. Andrej Hlinka bol však už vtedy v nemilosti vtedajšieho spišského biskupa A. Párvyho, ktorý ho pre slovenské cítenie zbavil farárskeho miesta a neskôr ho suspendoval aj ako kňaza.

Vysviacku kostola určili na 27. októbra 1907, ale občania ju dôrazne odmietali pre neprítomnosť Andreja Hlinku. Vrchnosť aj napriek odporu a varovaniu občanov rozhodla sa vysviacku uskutočniť cudzím farárom Martinom Pazúrikom. Pomocou privolaných žandárov sa koče s hosťami z Ružomberka približovali v osudnú októbrovú nedeľu k Černovej. V úzkej uličke dolného konca obce však dav rozhorčených ľudí koče zastavil.

Ružomberský hlavný slúžny nesprávne odhadol situáciu. Vydával nerozmyslené rozkazy, až nakoniec zazneli osudové slová príkazu pre žandárov k streľbe. Po rachote päťdesiatich výstrelov bolo počuť už len bolestné stony a nárek.

Bilancia tohto dňa bola hrozná. Na mieste zomrelo 13 obetí, dve neskôr v nemocnici v Budapešti. Pätnásť zbytočných obetí a taktiež veľa ranených. Po rozlúčke nasledovali perzekúcie, väzenie a súd s ďalšími Černovčanmi.

Udalosti po masakre v Černovej

V marci 1908 uhorské úrady spustili proces proti Černovčanom. Procesu predchádzal výrok vojenského súdu, ktorý napriek rozporom vo výpovediach žandárov potvrdil oprávnenosť použitia zbrane. Obvinených bolo spolu 59 ľudí – 55 z násilných trestných činov a ďalší 4 z krádeže. Obžaloba, napriek počtu mŕtvych a zranených, pripustila iba 24 výstrelov.

Udalosti boli prezentované ako vopred pripravená a zinscenovaná vzbura, kde dedinčania žandárov provokovali a tragédii predchádzala streľba z oblokov a hustý dážď kameňov. Maďarská tlač dokonca publikovala výmysly o vyzbrojení Černovčanov vidlami a sekerami.

Súd bol politicky nekorektný voči obžalovaným. K informovaniu verejnosti sa postupovalo značne tendenčne. Obvinení boli väznení alebo odsúdení na zhabanie majetku. Oprávnenosť rozsudku sa neskôr prerokovávala na vyšších súdnych inštanciách v Bratislave, kde došlo v 13 prípadoch k zníženiu trestu o štvrtinu, a bez zmien v Budapešti. Na žiadosť Párvyho udelil cisár František Jozef I. milosť odsúdeným s trestami nižšími ako 4 mesiace.

Černovská tragédia a jej ohlas vo svete

Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej „príkladnej slobode v Uhorsku“ a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Nasledujúca reakcia na udalosti v Černovej bola neobyčajne mohutná. Ozvali sa nielen poslanci Masaryk a Kramář vo viedenskom parlamente, ale prehovoril aj celý svet ústami spisovateľov Zaviliňského, Björnsona, Tolstého či Rittera. Azda najviac otvoril oči svetovej kultúrnej verejnosti Scotus Viator (Seton Watson) a to v knihe Národná otázka v Uhorsku.

Foto/Zdroj: Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej / Wikimedia, licencia CC / Laaky

Tip na výlet

Z Černovej môžete vyraziť aj do okolitých hôr Národného parku Veľká Fatra. Okolie dedinky je ideálne pre relax v prírode a za obcou je možné napojiť sa na červenú turistickú značku.

Doprava

Ružomberok a jeho mestská časť Černová, ležia v Žilinskom kraji. Leží 21 km južne od Dolného Kubína, 30 km západne od Liptovského Mikuláša, 58 km severne od Banskej Bystrice a 58 km východne od Žiliny.

Okresným mestom Ružomberok vedie železničná trať Žilina – Košice a cesty I/18 a I/59. Do mesta sa pohodlne dostanete aj autobusovou dopravou. Do Černovej z Ružomberka premávajú pravidelné autobusové spojenia.

Ako sa dostať do Černovej z kúpeľov Lúčky

Černová je od kúpeľov v Lúčkach vzdialená 17,2 km, cesta autom vám zaberie 22 minút. Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a Liskovú, následne po ceste číslo 2213 až do Ružomberka. Môžete využiť i hlavný ťah, cesta číslo 18. Na neho sa napojíte, ak budete v Liptovskej Teplej pokračovať na Ivachnovú.

Pokiaľ budete cestovať autobusovým spojom, ideálne spojenie do Ružomberka vám zaberie 28 minút. Do Černovej vám ďalšie spojenie (linka č. 3) zaberie približne 15 až 20 minút.

Parkovanie

Zaparkovať môžete v blízkosti kostola a cintorína alebo na to vyhradených miestach.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál pamiatok je voľne prístupný bez poplatkov a obmedzení.

Kontakt

Kultúrny dom ČernováAndreja Hlinku 1034 06 RužomberokGPS súradnice: 49.0928075°, 19.2589236°

Pomník obetiam Černovskej masakry: 49.0912933°, 19.2572207°
Panny Márie Ružencovej: 49.0913013°, 19.2572746°
Rodný dom Andreja Hlinku: 49.0921872°, 19.2567584°

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Pietne miesto, pamätník černovskej tragédie z roku 1907.Pekný pamätník, aby ľudia nezabudli.
Igor K.

Historické miesto našich dejín, mali by sme poznať. Krásny kostol, blízko rodný dom mons. Andreja Hlinku, cintorín kde sú pochovaní obaja jeho rodičia.
Ingrid O.

Mohlo by vás zaujímať

Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej

Kostol Všetkých svätých v Ludrovej leží osamotene uprostred polí, v časti Kút. Svojou pozoruhodnou freskovou výzdobou sa kostolík radí k slovenským unikátom. Ak ste milovníkom histórie, nevynechajte príležitosť navštíviť tento skvost gotickej architektúry a nástenného maliarstva.

Zistiť viac

Historické sýpky v Hubovej a Hrboltovej

Ojedinelou súčasťou slovenských dediniek sú aj jedinečné sýpky či sypance. V súčasnosti sa v prevažnej väčšine nachádzajú iba v skanzenoch. Ak však chcete vidieť tieto jedinečné diela ľudovej architektúry na svojom pôvodnom mieste, vyberte sa na na návštevu Hubovej a Hrboltovej.

Zistiť viac

Romana

Romana pracuje v spoločnosti Relaxos ako klientský pracovník. Je vyštudovaná archeologička a svoju lásku k dejinám uplatňuje aj pri písaní článkov pre blog Relaxosu. Medzi jej vášne patrí hubárčenie, takže ak ideme v rámci CK na infocestu do kúpeľov, okrem historických a turistických zaujímavostí sonduje aj okolité hubárske terény.