Bojnický zámok sa môže pýšiť mnohými naj. Patrí jednoznačne k najznámejším, najnavštevovanejším a najkrajším pamiatkam Slovenska. Spoznajte s nami históriu a súčasnosť toho architektonického skvosu a symbolu mesta Bojnice.
Bojnický zámok je spolu s Kúpeľmi Bojnice a bojnickou zoologickou záhradou, neodmysliteľnou súčasťou historického mesta Bojnice, pričom tvorí jeho dominantu. Leží na západnom okraji mesta Bojnice na zaniknutej travertínovej kope. Zámok v Bojniciach bol pôvodne postavený ako gotický hrad, ktorý bol niekoľkokrát prestavaný až do súčasnej podoby. Tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti je v správe Slovenského národného múzea.
Bojnický zámok bol postavený na mieste staršieho hradiska. Prvá oficiálna zmienka pochádza z roku 1113. V priebehu storočí ho vlastnili rôzne významné šlachtické rody. Prešiel viacerými premenami, z pôvodného gotického hradu Bojnice sa stal renesančným sídlom, neskôr barokovo prestavaným hradom. Posledná veľká prestavba prebehla v štýle neogotiky. Práve ona mu vniesla romantický nádych francúzskych hradov. V súčasnosti patrí Bojnický hrad k najnavštevovanejším pamiatkam Slovenska. Podujatia, ktoré sa každoročne na zámku konajú, ročne pritiahnu množstvo návštevníkov.
Bojnický zámok si môžete prezrieť prostredníctvom dvoch okruhov prehliadok. Zámocký okruh (prehliadka trvá približne 60 – 75 minút bez lektora) vás prevedie po miestnostiach Bojnického zámku. Návštevníci uvidia napríklad hrobky rodiny Pálfiovcov, francúzsky park a jaskyňu. Najnovšou expozíciou, ktorú uvidíte v rámci tohoto okruhu, je digitálne predstavenie zámku s názvom Zámok včera a dnes. Prostredníctvom tejto expozície máte možnosť vidieť zámok v kontraste historickej a súčasnej fotografie.
Galerijný okruh predstaví návštevníkom zaujímavé umelecké zbierky formou galerijnej expozície. Tento okruh zahŕňa priestory Stĺpovej siene, Huňadyho sály, priľahlých klubovní, zámockej kaplnky a salónikov zámockého apartmánu.
Je len na vás, pre aký okruh sa rozhodnete.
Bojnický zámok si môžete prezrieť aj prostredníctvom večerných prehliadok. Tieto prehliadky sa uskutočňujú výhradne na základe dopredu dohodnutej objednávky. Prehliadka je s lektorom, ktorý je odetý v dobovom kostýme. Návštevníkom je prednesený výklad o histórii zámku a o jeho povestiach.
Podoba a rozsah pôvodného ranostredovekého hradu v Bojniciach sú neznáme. Zvyšky vrcholnostredovekého kamenného hradu z 13. – 14. storočia v podobe obvodovej hradby a časti mladšieho paláca boli odkryté pri archeologických výskumoch v roku 1994.
Hradba zakončená cimburím vymedzovala areál hradného jadra. K hradbe pristavaný palác na východe si zachoval len severnú stenu so vstupným portálom. Dodnes sa najlepšie zachovala severná hranolová veža s prejazdom hlavnej vstupnej brány a druhá hranolová veža na východe, orientovaná k podhradskej osade. Areál hradu na úpätí obkolesuje obvodová priekopa.
Väčšina objektov hradu počas Pálfiho prestavby získala neogotickú podobu. Jeho predčasná smrť zapríčinila, že celkový zámer prestavby nebol ukončený. Severné krídlo predhradia a priľahlá bránová veža s predbránim si tak dodnes zachovali svoj starší barokový výzor.
Koncepcia romantickej prestavby hradu sa uplatnila aj v interiéroch objektu, ktoré zariadili podľa romantických predstáv. Nachádzajú sa tu súbory neogotického slohového zariadenia, salóny, spálne, rôzne miestnosti ako aj staršie historické priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a predmety umeleckého remesla.
Na fotografii je zobrazená hrobka Jána Františka Pálfyho, zdroj: Wikimedia, licencia CC / Peko.
K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý prírodno-krajinársky zámocký park, v ktorom rastie viacero rôznych exemplárov stromov a vzácna lipa, ktorá bola posadená priamo pred vchodom do zámku. Súčasťou zámockého parku je Národná zoologická záhrada.
Lipa kráľa Mateja, alebo aj Bojnická lipa, je lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá rastie v parku Bojnického zámku. Jej vek dosahuje viac ako 700 rokov. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov.
Prvé záznamy o ošetrení lipy pracovníkmi múzea pochádzajú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Prvá písomná zmienka o existencii hradu v Bojniciach pochádza z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodné staršie hradisko na mieste neskoršieho Bojnického zámku, bolo drevené, v priebehu 13. storočia bol prestavaný do kameňa. Ako majetok rodu Poznanovcov. Prvými feudálnymi majiteľmi, ktorých mená sa dochovali v historických prameňoch, boli práve synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Na konci 13. storočia hrad získal panovník Trenčianskeho hradu, Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1321. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa stal hrad kráľovským majetkom, niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia ho vlastnili šľachtické rody – Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Práve Noffryovci sa pričinili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Dovtedy gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov v roku 1636 Bojnický hrad opäť pripadol kráľovi. V roku 1643 dostali hrad do dedičnej držby Pálfiovci. Hrad následne dostal barokovú podobu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe Bojnického zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo, ktoré bolo v dezolátnom stave, v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle po vzoroch gotických hradov z údolia rieky Loiry a tirolských hradov, či pápežského palácu v Avignone, či rannej renesančnej talianskej architektúry.
Gróf Pálfy umrel vo Viedni v roku 1908, ešte pred prevozom a uložením tela do bojnického sarkofágu bolo jeho telo zakonzervované (krv bola vypustená zo žíl a telo bolo napustené konzervačným roztokom) a uložené do cínovej rakvy.
Myšlienkou zriadiť v zámku v Bojniciach múzeum sa zaoberal jeho posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálfi. Vo svojom testamente si želal, aby bol zámok sprístupnený pre verejnosť a aby umelecké diela ostali na pôvodných miestach. V roku 1923 bola uzavretá dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb.
Správa zámku už od roku 1907 umožňovala prehliadku jeho interiérov. Po veľkom požiari v roku 1950 bol Bojnický zámok zrekonštruovaný. Zároveň padol návrh o zriadení Krajského vlastivedného múzea so sídlom v Bojnickom zámku. Prvá expozícia v renomovanom zámku bola verejnosti sprístupnená 2. septembra 1951.
V roku 1970 bol Zámok Bojnice vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1996 až do súčasnosti patrí opäť pod správu SNM Bratislava ako samostatná organizačná zložka.
Matej Korvín bol významným uhorským kráľom a ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov, jeho otcom bol Ján Huňady. K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela jeho manželka Beatrix Aragónska. Manželia boli vzdelaní a vzdelanosť aj podporovali. Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti.
Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: pod našimi milými lipami bojnickými.
Gróf Pálfi si prial za ženu mladú francúzsku šľachtičnú, a tak pripravil pre ňu na svojom panstve bývanie podobné jej rodisku. Rodičia dcéru za cudzinca nedali. Zronenému grófovi na pamiatku po nešťastnej láske ostal vynovený zámok. Utrpenie nenaplnenej lásky pripomína zlatá tŕňová koruna, ktorú dal osadiť na jednu z veží.
Mesto Bojnice sa nachádza na Hornej Nitre, v západnej časti Hornonitrianskej kotliny. Susedí s 3 km vzdialeným okresným mestom Prievidza. Do Bojníc premáva z Prievidze mestská hromadná doprava (námestie, kúpele) – linka č. 3 a linka č. 7 . Ďalej tu premáva prímestská doprava (linky 307431 a 307432 smer Nitrianske Rudno). Železničná stanica sa nachádza v centre Prievidze, susedí s autobusovou stanicou. Z nej môžete pokračovať do Bojníc spojmi MHD, prímestskou linkou alebo môžete využiť aj súkromnú prepravu osôb.
Po prehliadke Bojnického zámku môžete navštíviť aj neďaleký kúpeľný park a načerpať bojnickú termálnu liečivú vodu. Navyše, v kúpeľoch si v rámci liečebných procedúr môžete vyskúšať rôzne účinky miestnej liečivej vody. A to či už vďaka liečebnému pobytu v Bojniciach, alebo jednodňovej návšteve.
V meste sa nachádza niekoľko dostupných parkovísk, ktoré sú spoplatnené (centrálne parkovisko pod Régiou, parkovisko za kultúrnym centrom). Najväčšia koncentrácia parkovacích plôch je v okolí Kúpaliska Čajka a pri Bojnickom zámku.
Ceny parkovného sa pohybujú od 5 – 12 eur / deň za osobný automobil.
Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice organizuje na Bojnickom zámku mnohé podujatia. Pre návštevníkov sú prichytené nočné a denné prehliadky, rôzne tradičné i nové podujatia spojené s prehliadkou zámku.
Aktuálne informácie ohľadom podujatí nájdete na oficiálnej webovej stránke Slovenského národného múzea Bojnice, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.
Bojnický zámok je naozaj rozprávkový. Od vstupnej brány až po poslednú expozíciu sme stretávali veľmi milí a ústretoví personál, ktorí vás stále usmerní kadiaľ máte ísť alebo ochotne odpovie na vaše otázky. Na každom kroku ste dobre informovaný čo vidíte a kde sa nachádzate čiže to kompletne nahrádza výklad lektora a po expozíciách sa môžete pohybovať vlastným tempom. Ak máte menšie deti kočík vám pri kase bez problémov postrážia keďže je tam stále pani, ktorá vpúšťa návštevníkov. Nádherný výlet pre rodiny ale aj jedincov, ktorý milujú umenie nakoľko zámok prekypuje umeleckými dielami alebo pre páry keďže zámok má svoje romantické čaro za každého počasia. Ďakujeme a odporúčame.
Daniela M.
Za mna rozhodne patrí medzi tie najzaujímavejšie a najkrajsie zamky na Slovensku.
Kristína K.
Cena vstupného sa pohybuje od 4,00 € do 10,00 €. Bojnický zámok je otvorený v priebehu týždňa a víkendov okrem pondelka. Otváracia doba sa môže líšiť v závislosti od sezóny.
Aktuálny cenník vstupného ,otváracie hodiny a ďalšie informácie o Bojnickom zámku nájdete na oficiálnej webovej stránke Slovenského národného múzea Bojnice, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.
SNM – BojniceZámok a okolie 1972 01 BojniceGPS súradnice: 48.7800474°, 18.5778436°
Múzeum Praveku v Bojniciach patrí k múzeám, ktoré zaujímavou formou prezentujú návštevníkom najvýznamnejšiu paleolitickú lokalitu – Prepoštskú jaskyňu. Pokiaľ sa vyberiete na rodinný pobyt do Bojníc, nevynechajte návštevu tohto originálneho múzea.
Zistiť viacLiečivé pramene v Bojniciach boli známe od najstarších čias. Postupom storočí sa toto prírodné bohatstvo využívalo v čoraz väčšej miere. Dnes, vďaka mnohým historickým prestavbám a úpravám, môžeme obdivovať krásu bojnických kúpeľov.
Zistiť viacŠtrbské Pleso patrí k najvyhľadávanejším turistickým strediskám vo Vysokých Tatrách. Okrem krásnej prírody a známej…
Páčia sa vám elegantné a decentne upravené nechty? Alebo naopak preferujete žiarivé farby a vzory?…
Liečba parafínovým voskom sa vykonáva na rôznych častiach tela, ako sú ruky, nohy a chrbát.…
Vrch Holíš je obľúbeným miestom výletov klientov užívajúcich si liečebný pobyt v kúpeľoch Nimnica. Ide…
Každá chceme mladistvú a zdravo vyzerajúcu pleť. Vplyvom rokov však pribúdajú vrásky a pleť chabne.…
Chemický peeling je kozmetické ošetrenie, ktoré sa používa na exfoliáciu, zjemnenie vrások, jaziev a pigmentácií.…