Bojnický zámok

Bojnický zámok sa môže pýšiť mnohými naj. Patrí jednoznačne k najznámejším, najnavštevovanejším a najkrajším pamiatkam Slovenska. Spoznajte s nami históriu a súčasnosť toho architektonického skvosu a symbolu mesta Bojnice.

Bojnický zámok

Zámok v Bojniciach patrí k najkrajším a naznámejším pamiatkam Slovenska

Bojnický zámok je spolu s Kúpeľmi Bojnice a bojnickou zoologickou záhradou, neodmysliteľnou súčasťou historického mesta Bojnice, pričom tvorí jeho dominantu. Leží na západnom okraji mesta Bojnice na zaniknutej travertínovej kope. Zámok v Bojniciach bol pôvodne postavený ako gotický hrad, ktorý bol niekoľkokrát prestavaný až do súčasnej podoby. Tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti je v správe Slovenského národného múzea.

Bojnický zámok bol postavený na mieste staršieho hradiska. Prvá oficiálna zmienka pochádza z roku 1113. V priebehu storočí ho vlastnili rôzne významné šlachtické rody. Prešiel viacerými premenami, z pôvodného gotického hradu Bojnice sa stal renesančným sídlom, neskôr barokovo prestavaným hradom. Posledná veľká prestavba prebehla v štýle neogotiky. Práve ona mu vniesla romantický nádych francúzskych hradov. V súčasnosti patrí Bojnický hrad k najnavštevovanejším pamiatkam Slovenska. Podujatia, ktoré sa každoročne na zámku konajú, ročne pritiahnu množstvo návštevníkov.

Prehliadka Bojnického zámku

Bojnický zámok si môžete prezrieť prostredníctvom dvoch okruhov prehliadok. Zámocký okruh (prehliadka trvá približne 60 – 75 minút bez lektora) vás prevedie po miestnostiach Bojnického zámku. Návštevníci uvidia napríklad hrobky rodiny Pálfiovcov, francúzsky park a jaskyňu. Najnovšou expozíciou, ktorú uvidíte v rámci tohoto okruhu, je digitálne predstavenie zámku s názvom Zámok včera a dnes. Prostredníctvom tejto expozície máte možnosť vidieť zámok v kontraste historickej a súčasnej fotografie.

Galerijný okruh predstaví návštevníkom zaujímavé umelecké zbierky formou galerijnej expozície. Tento okruh zahŕňa priestory Stĺpovej siene, Huňadyho sály, priľahlých klubovní, zámockej kaplnky a salónikov zámockého apartmánu.

Je len na vás, pre aký okruh sa rozhodnete.

Večerná prehliadka

Bojnický zámok si môžete prezrieť aj prostredníctvom večerných prehliadok. Tieto prehliadky sa uskutočňujú výhradne na základe dopredu dohodnutej objednávky. Prehliadka je s lektorom, ktorý je odetý v dobovom kostýme. Návštevníkom je prednesený výklad o histórii zámku a o jeho povestiach.

Vzhľad Bojnického zámku v minulosti a v súčasnosti

Podoba a rozsah pôvodného ranostredovekého hradu v Bojniciach sú neznáme. Zvyšky vrcholnostredovekého kamenného hradu z 13. – 14. storočia v podobe obvodovej hradby a časti mladšieho paláca boli odkryté pri archeologických výskumoch v roku 1994.

Hradba zakončená cimburím vymedzovala areál hradného jadra. K hradbe pristavaný palác na východe si zachoval len severnú stenu so vstupným portálom. Dodnes sa najlepšie zachovala severná hranolová veža s prejazdom hlavnej vstupnej brány a druhá hranolová veža na východe, orientovaná k podhradskej osade. Areál hradu na úpätí obkolesuje obvodová priekopa.

Väčšina objektov hradu počas Pálfiho prestavby získala neogotickú podobu. Jeho predčasná smrť zapríčinila, že celkový zámer prestavby nebol ukončený. Severné krídlo predhradia a priľahlá bránová veža s predbránim si tak dodnes zachovali svoj starší barokový výzor.

Interiér Bojnického zámku

Koncepcia romantickej prestavby hradu sa uplatnila aj v interiéroch objektu, ktoré zariadili podľa romantických predstáv. Nachádzajú sa tu súbory neogotického slohového zariadenia, salóny, spálne, rôzne miestnosti ako aj staršie historické priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a predmety umeleckého remesla.

Na fotografii je zobrazená hrobka Jána Františka Pálfyho, zdroj: Wikimedia, licencia CC / Peko.

Hrobka Jána Františka Pálfyho na Bojnickom zámku

Zámocký park v Bojniciach

K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý prírodno-krajinársky zámocký park, v ktorom rastie viacero rôznych exemplárov stromov a vzácna lipa, ktorá bola posadená priamo pred vchodom do zámku. Súčasťou zámockého parku je Národná zoologická záhrada.

Lipa kráľa Mateja

Lipa kráľa Mateja, alebo aj Bojnická lipa, je lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá rastie v parku Bojnického zámku. Jej vek dosahuje viac ako 700 rokov. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., teda roku 1301. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov.

Prvé záznamy o ošetrení lipy pracovníkmi múzea pochádzajú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Lipa kráľa Mateja, Bojnice

Bojnický zámok – zaujímavosti

  • Architektom neogotickej prestavby bol oficiálne Jozef Hubert, no napriek tomu sám gróf Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Celý zámok sa prestavil za 22 rokov.
  • Medzi významné artefakty na zámku patrí veľký gobelín Jozef a jeho bratia. Jeho vek sa odhaduje na začiatok 17. storočia a vznikov v Bruseli. Patril k pôvodným zbierkam grófa Pálfiho, vystavený je v Huňadyho sále.
  • Zámok je obľúbený aj medzi filmármi. Nakrúcali sa tu aj romanticko-hudobná komédia Šialene smutná princezná, talianska rozprávka Princezná Fantaghiro, Vivat Beňovský či rozprávka O liečivej vode.
  • V 50. rokoch bola pod zámkom objavená jaskyňa. Dodnes nie je vyjasnené, či vznikla prírodnou cestou, alebo ľudským zásahom.
  • Jeden z pôvodných oltárov, ktorý sa nachádzal v Strednom hrade, je dnes vystavený v Metropolitnom múzeu v New Yorku.
  • Známy cestovateľský magazín National Geographic zaradil Bojnický hrad do top 10 najkrajších zámkov.
  • Je odhadované, že lipa kráľa Mateja, ktorá sa nachádza pred vchodom do Bojnického zámku, patrí k najstarším stromom, aké boli na Slovensku vysadené.
  • V roku 1933 ukradli zlodeji 5 hlavných obrazov, od florentského majstra Nardi di Cione, z Bojnického oltára. Neskôr ich našli v Zlíne, avšak po reštaurovaní ich celé roku vystavovali v Štenberskom paláci v Prahe. V roku 1957 si na zámku prvý krát všimli, že zo sarkofágu Jána Pálfiho vyteká tmavá tekutina. Podľa rozborov išlo o mineralizované zvyšky telesných tekutín grófa. Po navrátení obrazov späť na zámok, v roku 1995 (dohoda o vzájomnom vyrovnaní kultúrneho dedičstva), záhadný úkaz prestal. Povráva sa, že záhadná tekutina boli Palfiho slzy, ktorý žialil nad stratou vzácnej pamiatky.

História Bojnického zámku

Prvá písomná zmienka o existencii hradu v Bojniciach pochádza z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodné staršie hradisko na mieste neskoršieho Bojnického zámku, bolo drevené, v priebehu 13. storočia bol prestavaný do kameňa. Ako majetok rodu Poznanovcov. Prvými feudálnymi majiteľmi, ktorých mená sa dochovali v historických prameňoch, boli práve synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Na konci 13. storočia hrad získal panovník Trenčianskeho hradu, Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1321. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa stal hrad kráľovským majetkom, niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia ho vlastnili šľachtické rody – Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Práve Noffryovci sa pričinili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie.

Bojnický hrad v období Zápoľskovcov, Turzovcov a Pálfiovcov

V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili  Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Dovtedy gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok s rovnako vysokými obytnými budovami  zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.

Po vymretí rodu Turzovcov v roku 1636 Bojnický hrad opäť pripadol kráľovi. V roku 1643 dostali hrad do dedičnej držby Pálfiovci. Hrad následne dostal barokovú podobu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe Bojnického zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.

Bojnický zámok a Ján Pálfi

Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo, ktoré bolo v dezolátnom stave,  v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle po vzoroch gotických hradov z údolia rieky Loiry a tirolských hradov, či pápežského palácu v Avignone, či rannej renesančnej talianskej architektúry.

Gróf Pálfy umrel vo Viedni v roku 1908, ešte pred prevozom a uložením tela do bojnického sarkofágu bolo jeho telo zakonzervované (krv bola vypustená zo žíl a telo bolo napustené konzervačným roztokom) a uložené do cínovej rakvy.

Historické fotografie

Múzeum v Bojniciach

Myšlienkou zriadiť v zámku v Bojniciach múzeum sa zaoberal jeho posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálfi. Vo svojom testamente si želal, aby bol zámok sprístupnený pre verejnosť a aby umelecké diela ostali na pôvodných miestach. V roku 1923 bola uzavretá dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. 

Správa zámku už od roku 1907 umožňovala prehliadku jeho interiérov. Po veľkom požiari v roku 1950 bol Bojnický zámok zrekonštruovaný. Zároveň padol návrh o zriadení Krajského vlastivedného múzea so sídlom v Bojnickom zámku. Prvá expozícia v renomovanom zámku bola verejnosti sprístupnená 2. septembra 1951. 

V roku 1970 bol Zámok Bojnice vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1996 až do súčasnosti patrí opäť pod správu SNM Bratislava ako samostatná organizačná zložka.

Míľniky

  • 1113 –  prvá písomná zmienka o Bojnickom zámku,
  • 13. storočie – prestavba do kameňa,
  • koniec 13. storočia – hrad získava Matúš Čák Trenčiansky, 
  • 14. a 15. storočie – Bojnický zámok vlastnia rôzne šľachtické rody,
  • 1489 – kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi,
  • 1527 – Bojnický hrad získavajú Thurzovci, prestavba gotického hradu na renesančné sídlo,
  • 1636 – po vymretí Turzovcov hrad pripadá opäť kráľovi,
  • 1643 – Bojnický hrad pripadol Pálfiovcom,
  • 2. polovica 17. storočia – baroková prestavba,
  • koniec 17. storočia – dokončenie prestavby,
  • 1852 – posledným majiteľom Bojnického hradu sa stáva Ján Pálfi,
  • 1889 až 1910 – prestavba v neogotickom štýle, 
  • 1907 – prvé prehliadky Bojnického zámku, 
  • 1939 – Bojnický hrad aj s panstvom kupuje Juraj Baťa, na základe Benešových dekrétov po vojne pripadol jej majetok štátu,
  • 9. mája 1950 – veľký požiar Bojnického zámku,
  • 2. septembra 1951 – prvá expozícia sprístupnená verejnosti,
  • 1970 – Bojnický zámok bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku,
  • 1996 – Bojnický zámok v práve SNM ako samostatná organizačná zložka.

Známe osobnosti

Matej Korvín

Matej Korvín (1443 – 1490)

Matej Korvín bol významným uhorským kráľom a ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov, jeho otcom bol Ján Huňady. K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela jeho manželka Beatrix Aragónska. Manželia boli vzdelaní a vzdelanosť aj podporovali. Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti.

Povesti o Bojnickom zámku

Lipy kráľa Mateja

Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: pod našimi milými lipami bojnickými.

Pálfiho nešťastná láska

Gróf Pálfi si prial za ženu mladú francúzsku šľachtičnú, a tak pripravil pre ňu na svojom panstve bývanie podobné jej rodisku. Rodičia dcéru za cudzinca nedali. Zronenému grófovi na pamiatku po nešťastnej láske ostal vynovený zámok. Utrpenie nenaplnenej lásky pripomína zlatá tŕňová koruna, ktorú dal osadiť na jednu z veží.

Doprava

Mesto Bojnice sa nachádza na Hornej Nitre, v západnej časti Hornonitrianskej kotliny. Susedí s 3 km vzdialeným okresným mestom Prievidza. Do Bojníc premáva z Prievidze mestská hromadná doprava (námestie, kúpele) – linka č. 3 a linka č. 7 . Ďalej tu premáva prímestská doprava (linky 307431 a 307432 smer Nitrianske Rudno). Železničná stanica sa nachádza v centre Prievidze, susedí s autobusovou stanicou. Z nej môžete pokračovať do Bojníc spojmi MHD, prímestskou linkou alebo môžete využiť aj súkromnú prepravu osôb. 

Po prehliadke Bojnického zámku môžete navštíviť aj neďaleký kúpeľný park a načerpať bojnickú termálnu liečivú vodu. Navyše, v kúpeľoch si v rámci liečebných procedúr môžete vyskúšať rôzne účinky miestnej liečivej vody. A to či už vďaka liečebnému pobytu v Bojniciach, alebo jednodňovej návšteve.

Parkovanie

V meste sa nachádza niekoľko dostupných parkovísk, ktoré sú spoplatnené (centrálne parkovisko pod Régiou, parkovisko za kultúrnym centrom). Najväčšia koncentrácia parkovacích plôch je v okolí Kúpaliska Čajka a pri Bojnickom zámku. 

Ceny parkovného sa pohybujú od 5 – 12 eur / deň za osobný automobil. 

Mapa miesta

Program/Akcie

Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice organizuje na Bojnickom zámku mnohé podujatia. Pre návštevníkov sú prichytené nočné a denné prehliadky, rôzne tradičné i nové podujatia spojené s prehliadkou zámku. 

Aktuálne informácie ohľadom podujatí nájdete na oficiálnej webovej stránke Slovenského národného múzea Bojnice, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Postrehy návštevníkov

Bojnický zámok je naozaj rozprávkový. Od vstupnej brány až po poslednú expozíciu sme stretávali veľmi milí a ústretoví personál, ktorí vás stále usmerní kadiaľ máte ísť alebo ochotne odpovie na vaše otázky. Na každom kroku ste dobre informovaný čo vidíte a kde sa nachádzate čiže to kompletne nahrádza výklad lektora a po expozíciách sa môžete pohybovať vlastným tempom. Ak máte menšie deti kočík vám pri kase bez problémov postrážia keďže je tam stále pani, ktorá vpúšťa návštevníkov. Nádherný výlet pre rodiny ale aj jedincov, ktorý milujú umenie nakoľko zámok prekypuje umeleckými dielami alebo pre páry keďže zámok má svoje romantické čaro za každého počasia. Ďakujeme a odporúčame.
Daniela M.

Za mna rozhodne patrí medzi tie najzaujímavejšie a najkrajsie zamky na Slovensku.
 Kristína K.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Cena vstupného sa pohybuje od 4,00 € do 10,00 €. Bojnický zámok je otvorený v priebehu týždňa a víkendov okrem pondelka. Otváracia doba sa môže líšiť v závislosti od sezóny.

Aktuálny cenník vstupného ,otváracie hodiny a ďalšie informácie o Bojnickom zámku nájdete na oficiálnej webovej stránke Slovenského národného múzea Bojnice, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Kontakt

SNM – Bojnice
Zámok a okolie 1
972 01 Bojnice

GPS súradnice: 48.7800474°, 18.5778436°

Mohlo by vás zaujímať

Múzeum Praveku – Prepoštská jaskyňa Prepoštská jaskyňa

Múzeum Praveku v Bojniciach patrí k múzeám, ktoré zaujímavou formou prezentujú návštevníkom najvýznamnejšiu paleolitickú lokalitu – Prepoštskú jaskyňu. Pokiaľ sa vyberiete na rodinný pobyt do Bojníc, nevynechajte návštevu tohto originálneho múzea.

Zistiť viac
Kúpeľný park na historickej fotografii História kúpeľov v Bojniciach

Liečivé pramene v Bojniciach boli známe od najstarších čias. Postupom storočí sa toto prírodné bohatstvo využívalo v čoraz väčšej miere. Dnes, vďaka mnohým historickým prestavbám a úpravám, môžeme obdivovať krásu bojnických kúpeľov.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore