História kúpeľov v Bojniciach

Liečivé pramene v Bojniciach boli známe od najstarších čias. Postupom storočí sa toto prírodné bohatstvo využívalo v čoraz väčšej miere. Dnes, vďaka mnohým historickým prestavbám a úpravám, môžeme obdivovať krásu bojnických kúpeľov. Históriou bojnických kúpeľov vás prevedieme v nasledujúcich riadkoch.

Počiatky využívania teplých prameňov v Bojniciach

Bojnice patria medzi lokality s najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Prvé doklady o prítomnosti človeka v Bojniciach pochádzajú z hradnej travertínovej kopy Bojnického zámku a Prepoštskej jaskyne. Je zrejmé, že teplé pramene boli dôvodom usadenia a dlhodobého usídlenie sa človeka v priestore súčasných Bojníc. 

Prvá písomná zmienka o Bojnických termálnych vodách pochádza z roku 1113. V listine Zoborského opátstva sa okrem bojnického podhradia spomínajú aj teplé pramene. História kúpeľov je nerozlučne spojená s Bojnickým zámkom, do ktorého panstva patrili. Výsady mesta Bojniciam udelil kráľ Ľudovít I. v roku 1366. Okrem mestských slobôd potvrdil právo na jatku, mlyn, jarmočné právo a kúpele. 

V 15. storočí, keď bol správcom Bojnického panstva Petra Póky, sú uvádzané nepriame písomné zmienky o tom, že už existovalo využívanie teplých prameňov na kúpanie.

Bojnické kúpele a Thurzovci

Bojnické panstvo, hrad a kúpele pripadli v roku 1526 grófovi Alexovi Thurzovi. Nový majiteľ sa zaujímal o potenciál liečivých prameňov. Nad jedným z nich dal vybudovať bazén z otesaných kameňov a kamenné schodište po celom obvode lavičky. Tento bazén bol vyhradený majiteľovi a jeho hosťom. Vybudovaný bol však aj druhý bazén pre poddaných.

Prvá priama písomná zmienka o kúpeľoch pochádza od Juraja Wernhera v diele O podivuhodných teplých vodách Uhorských. Wernher popisuje tunajšiu dvojicu oddelených stupňovitých bazénov pre šľachtu a poddaných zásobovaných dvomi rozdielne teplými prameňmi, vybudovanými majiteľom panstva Alexiusom Thurzom okolo roku 1540. Tento kúpeľ popisuje neskôr aj Matej Bel vo svojom diele Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku z roku 1735 – 1742. Matej Bel opisuje starý kúpeľ ako budovy s trojicou bazénov  –  teplým najlepšie vybaveným pre šľachticov, múrom oddeleným od horúceho bazéna pre sedliakov a poddaných, ktorý zásoboval iný blízky prameň, a nakoniec tretím bazénom pre žobrákov a ľudí s kožnými problémami. Bel spomína aj prameň Jazero používaný na máčanie konopí a povesť o Petrovi Pókyovi.

Kúpele sa opäť spomínajú v roku 1614 v súvislosti s udržiavaním “špitála” a je tu tiež prvá zmienka o termálnom jazere neďaleko od kúpeľov, kde sa máčali konope, čo je zrejme popis súčasného prirodzeného prameňa Jazero v údolí pod LD Baník.

Bojnické kúpele a Pálffyovci

V roku 1637 sa bojnické panstvo po vymretí Thurzovcov dostalo do vlastníctva rodu Pálffyovcov, ktorí kúpele v roku 1654 opäť prestavali. V 17. storočí nastal rozmach kúpeľov. 

Rozvoj zastavili povstania Františka II. Rákociho v rokoch 1703 – 1704, kedy bol hrad obliehaný a okolie spustošené vzbúrencami.    

Barón Alojz Medňanský začiatkom 19. storočia popisuje kúpele v dobrom stave so štyrmi bazénmi, kaplnkou a ubytovaním pre kúpeľných hostí. 

Majiteľ Bojnického zámku, gróf Ján Pálffy, nechal koncom 19. storočia zrekonštruovať a zmodernizovať kúpele. Zároveň nechal čiastočne prestavať kúpeľný dom. Zriadil nové vaňové kúpele a z dvoch bazénov dal vytvoriť bazén určený pre obyvateľstvo. V tomto období bol založený aj bojnický kúpeľný park.

Fotogaléria

Kúpele v priebehu 20. storočia až po súčasnosť

Kúpeľná budova začiatkom 20. storočia mala kapacitu 36 hosťovských izieb. V roku 1905 bolo ubytovaných iba 125 osôb no počet ambulantne liečených bol podstatne vyšší. V roku 1906, po rekonštrukcii prírodného bazénu na Bažantici, ostal kúpeľný dom slúžiť bohatým návštevníkom. 

Správa majetkov po smrti Jána Pálffyho zvýšila poplatky za kúpeľnú starostlivosť a ubytovanie, čo malo za následok rapídny pokles počtu kúpajúcich. Na jar roku 1915 zabralo priestory kúpeľov vojsko za účelom vybudovania nemocnice.

Po prevrate v roku 1918 vojsko kúpele opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. V roku 1938 veľkostatok s objektmi zámkom ako aj samotnými kúpeľmi kúpila firma Baťa. Napriek tomu Bojnice počas 1. česko-slovenskej republiky nemali štatút liečivých kúpeľov a dokonca im hrozil zákaz už existujúcej liečebnej prevádzky.

Jurajom Baťom bol postavený Jánov kúpeľ a prestavaný komplex budov Starého kúpeľa na kúpeľný dom Mier. Bazény v Starom Kúpeli boli v období vlastníctva Baťu pre obyvateľov neprístupné – kúpavali sa v termálnom prameni Jazero. Správa kúpeľov však neskôr aj toto Jazero ohradila a začala za kúpeľ vyberať poplatok. Úroveň kúpeľov bola pomerne nízka, bazény boli zle udržiavané, ročná návštevnosť predstavovala okolo 600 hostí. 

V 70-tych rokoch 20. storočia bol podnikom Uhoľné a Lignitové Bane postavený liečebný dom Baník, ktorý bol neskôr bezodplatne prevedený na štátne kúpele. Po privatizácii kúpeľov bol postavený liečebný dom Lysec. 

Od roku 1995 sú Kúpele Bojnice akciovou spoločnosťou. Od 31. augusta 2005 vlastnia Certifikát kvality I platný pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a služieb v kúpeľníctve.

Míľniky

• Paleolit – prvé osídlenie Bojníc neandertálskym človekom,  
• 1113 – prvá písomná zmienka o Bojnických termálnych vodách,
• 1366 – kráľovské privilégiá udelené Ľudovítom I.,
• 15. storočie – termálne pramene využívané na kúpanie,
• 1526 – bojnické panstvo pripadlo Alexovi Thurzovi,
• 1637 – bojnické panstvo pripadlo po vymretí Thurzovcov Pállfyovcom,
• 1654  – prestavba kúpeľov,
• 1703 – 1704 – okolie Bojníc bolo spustošené rákocziovskými povstalcami,
• druhá polovica 18. storočia –  úpadok popularity kúpeľov,
• začiatok 19. storočia – zlepšenie stavu kúpeľov,
• 1885 – prestavba kúpeľov Jánom Pálffym,
• 1915 – priestory kúpeľov zabralo vojsko,
• 1918 – po prevrate vojsko opustilo zdevastované kúpele,
• 1938 – kúpele kúpil Juraj Baťa, nasledovné prestavby,
• 1950 – kúpele Bojnice prevzala štátna zdravotná správa,
• 1952 – modernizácia bojnických kúpeľov,
• 70. roky 20. storočia – vystavaný LD Baník,
• 1995 – Kúpele Bojnice a.s.

Známa osobnosť

Povesť o Pókyho skamenených dukátoch

Za panovania Jána Korvína na Bojnickom hrade bol kastelánom Peter Póky. Liečivé pramene teplej bojnickej vody využívalo ako panstvo, tak aj ľud. Skúpy Póky sa chcel tak veľmi obohatiť, že okolo prameňov postavil zábrany a zaviedol poplatky za kúpanie. Bohatým to nevadilo, za kúpanie si priplatili. Raz prišiel k liečivým prameňom mrzák s nádejou, že mu pomôže liečivá voda. Zbadal ho bezcitný Póky a surovo ho vyhnal. Žobrák vyriekol na Pókyho kliatbu, aby liečivý prameň zmizol, a on aj zmizol. Rozzúrený Póky si uvedomil, že prišiel o zdroj bohatstva. A tak pre istotu išiel skontrolovať svoje nadobudnuté imanie. Na jeho prekvapenie, keď truhlice otvoril, uvidel v nich len okrúhle kamienky. Až po Pókyho smrti opäť vytryskli v Bojniciach pramene liečivej vody. 

Doprava

Mesto Bojnice sa nachádza na Hornej Nitre, v západnej časti Hornonitrianskej kotliny. Susedí s 3 km vzdialeným okresným mestom Prievidza. Do Bojníc premáva z Prievidze mestská hromadná doprava (námestie, kúpele) – linka č. 3 a linka č. 7 . Ďalej tu premáva prímestská doprava (linky 307431 a 307432 smer Nitrianske Rudno). Železničná stanica sa nachádza v centre Prievidze, susedí s autobusovou stanicou. Z nej môžete pokračovať do Bojníc spojmi MHD, prímestskou linkou alebo môžete využiť aj súkromnú prepravu osôb. 

Parkovanie

Pre kúpeľných hostí je k dispozícii vyhradené spoplatnené parkovisko. Vstup do kúpeľov je pre automobily zakázaný.

Mapa miesta