Okolie Bojníc bolo od minulosti bohatým zdrojom prírodných liečivých termálnych vôd. Prírodné termálne pramene v Bojniciach boli známe a využívané ľuďmi od najstarších čias, o čom svedčia aj nálezy artefaktov v ich okolí. Prítomnosť liečivých termálnych vôd podnietila obľubu bojnických kúpeľov, od stredoveku až po súčasnosť.
Pôvod bojnických termálnych vôd
Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury na západnom okraji Prievidzskej kotliny. Pri sopečnej činnosti na konci treťohôr zemskú kôru narušili mnohé hlboké zlomy. Na niektorých miestach tohto zlomu vystúpili termálne vody, z ktorých najmohutnejšie a najvýznamnejšie sú v oblasti bojnických kúpeľov.
Bojnická stará travertínová terasa je najväčšia na Slovensku. Zahŕňa územie celého historického centra – od bojnickej ZOO cez kúpalisko Čajka až po dnešné bojnické kúpele. Pri neskoršej migrácii, čiže premiestňovaní prameňov západným smerom, sa vytvárali ďalšie menšie a väčšie travertínové kopy. Na najväčšej travertínovej kope bol postavený Bojnický zámok.
V minulosti boli využívané prírodné termálne pramene vyvierajúce na povrch západne od Bojnického zámku a v okolí bojnického kúpeľného parku. Okrem prirodzených výverov termálnej vody boli navŕtané aj umelé vrty.
Bojnická termálna voda
Bojnická termálna voda je prírodná, hydrouhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická akratoterma s teplotou od 28 – 52 °C, ktorá vyviera z 9 prameňov s výdatnosťou do 40 l/s z hĺbok 1200 -1500 m. Termálne vody v Bojniciach majú obsah minerálnych látok okolo 530 – 750 miligramov na liter, vody z hĺbok kotliny majú obsah minerálov 950 – 1000 miligramov.
V kúpeľoch Bojnice sa využívajú najmä umelé zdroje liečivej termálnej vody. Termálna voda sa v bojnických kúpeľoch koncentruje v niekoľkých bazénoch v liečebných domoch Mier, Bôrina a takzvanom Jánovom kúpeli. Bazény sú k dispozícii pre ubytovaných i neubytovaných hostí. Bojnickú prírodnú liečivú vodu z minerálnych prameňov môžete ochutnať v kúpeľnom parku. Nájdete ju v prízemnej časti vežičiek, ktoré slúžia ako rozhľadne (zdroj foto: Kúpele Bojnice).
Prirodzené pramene Bojnice
- Štrandový prameň – vyviera v údolí pod zámkom s teplotou 25,5 °C, 0,3 l/s.
- Uhličitý prameň s Uhličitým jazierkom – 37 až 38 °C.
- Dvojica termálnych prameňov v Starom kúpeli – 45 °C, 7,48 l/s.
- Prameň Jazero v údolí pri LD Baník – 37 °C, 14,41 l/s, pričom prívodný prameň do krátera bol zachytený dvojicou vrtov, jeden z nich BR 2 zachytáva vodu o teplote 51 °C využívanú pre Jánov kúpeľ a bazény LD Baník.
Umelé zdroje termálnej vody v bojnických kúpeľoch
- Pa 7 – 40 °C, 4,76 l/s – využíva sa na ohrev vody kúpaliska Čajka (predtým nazývaný Prameň pod Kurtami).
- BR 3– 35 °C, 4,1 l/s, používa sa v LD Lysec a LD Mier.
- BR1 (Jesenius II) – 46,5 °C, 4 l/su, používa sa na plnenie vaňových kúpeľov LD Mier, LD Lysec a LD Tríbeč.
- BR 6 sa používa na ohrev vody kúpaliska Čajka.
Indikácie liečby v kúpeľoch Bojnice
Termálna voda v Bojniciach je vhodná na liečebné účely, pretože zlepšuje látkovú výmenu a imunologické reakcie v bunkách, funkčnosť tkanív, ich zásobovanie kyslíkom a tým celkový stav organizmu a pozitívne reaguje na nervový systém.
V Bojniciach sa liečia choroby pohybového ústrojenstva (medzi ktoré napríklad patria rôzne artritídy, zápaly, skolióza, poúrazové stavy či stavy po operáciách), ženské ochorenia (chronické zápaly ženských pohlavných orgánov, poruchy funkcie vaječníkov či neplodnosť), choroby z povolania, nervové choroby, choroby obličiek a močových ciest a onkologické choroby.
História bojnických termálnych prameňov
Prirodzené prieniky termálnych prameňov na povrch v okolí dnešných Bojníc sa objavili podľa zisteného veku najstarších travertínov v dobe interglaciálu, teda pred 340 – 350 tisíc rokmi. Prvé doklady o prítomnosti ľudí v Bojniciach, ktorých lákali teplé pramene, sú z obdobia 200 000 až 130 000 rokov pred naším letopočtom.
Prvá písomná zmienka o bojnickej termálnej vode pochádza z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva potvrdenej kráľom Kolomanom, kde bol popísaný hraničný bod “fons fervidus”, teda horúci prameň. V 15. storočí, za správcu bojnického panstva Petra Pokyho, sú uvádzané nepriame písomné zmienky o tom, že už existovalo využívanie teplých prameňov na kúpanie.
Prvá priama písomná zmienka o bojnických kúpeľoch je v diele Juraja Wernhera “O podivuhodných teplých vodách Uhorských” a Mateja Bela, ktorý ich spomína vo svojich Notíciách. Liečivé termálne pramene v Bojniciach prvýkrát analyzoval v roku 1763 D. Rosenzweig. Následne boli analýzy teplých prameňov robené od polovice 19. storočia
Prvé analýzy vôd dvojice prameňov v Starom kúpeli vykonal v roku 1857 E. Lang, po ňom K. Ernst v roku 1912 analyzoval vody Štrandového prameňa, Uhličitého kúpeľa, Jazera a Starého kúpeľa. Neskôr bolo vykonané veľké množstvo analýz. V súčasnosti sa zloženie vody analyzuje v pravidelných intervaloch na zloženie a testuje sa aj na prítomnosť mikroorganizmov.
Prvé ochranné pásmo prameňov v Bojniciach vytýčil Horusitzky v roku 1912. V poradí druhé revidované ochranné pásmo bojnických teriem vytýčil Horusitzky s Dmitrijom Andrusovom v roku 1941. Tretíkrát boli ochranné pásma bojnických kúpeľov revidované Ministerstvom zdravotníctva československej republiky v roku 1961. Následne boli podľa novších hydrogeologických poznatkov ochranné pásma revidované ešte niekoľkokrát.
Zaujímavosti
Termálne pramene v Bojniciach nesúvisia s minulou sopečnou činnosťou. Ich teplota vzniká tak, že zrážková voda presakuje do hĺbky viac ako 1500 m, kde sa v štruktúrach hornín ohrieva a mineralizuje a následne vystupuje v zlomovej oblasti Bojnického zámku i bojnických kúpeľov na povrch vo forme termálnych prameňov s teplotou 25 až 52 °C, obohatená o minerálne látky z hornín, ktorými preteká.
Touto činnosťou minerálnych prameňov historicky vznikli ložiská travertínov. Hojný výskyt travertínov na celom území Bojníc poukazuje na to, že termálne pramene kedysi vytekali aj na iných miestach a časom, keď sa ich výstupové cesty upchali, pramene zanikali a ich vody si našli inú cestu. Vznikali tak stále nové pramene.
Doprava
Mesto Bojnice sa nachádza na Hornej Nitre, v západnej časti Hornonitrianskej kotliny. Susedí s 3 km vzdialeným okresným mestom Prievidza. Do Bojníc premáva z Prievidze mestská hromadná doprava (námestie, kúpele) – linka č. 3 a linka č. 7. Ďalej tu premáva prímestská doprava (linky 307431 a 307432 smer Nitrianske Rudno).
Železničná stanica sa nachádza v centre Prievidze, susedí s autobusovou stanicou. Z nej môžete pokračovať do Bojníc spojmi MHD, prímestskou linkou alebo môžete využiť aj súkromnú prepravu osôb.
Parkovanie
Pre kúpeľných hostí na pobyte v bojnických kúpeľoch je k dispozícii vyhradené spoplatnené parkovisko. Vstup do kúpeľov je pre automobily zakázaný.
Mapa miesta
Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny
Areál kúpeľov je voľne prístupný aj pre neubytovaných hostí.
Kontakt
Kúpele Bojnice a.s.972 01 BojniceGPS súradnice: 48.7729775°, 18.5726173°
Mohlo by vás zaujímať
História kúpeľov v Bojniciach
Liečivé pramene v Bojniciach boli známe od najstarších čias. Postupom storočí sa toto prírodné bohatstvo využívalo v čoraz väčšej miere. Dnes, vďaka mnohým historickým prestavbám a úpravám, môžeme obdivovať krásu bojnických kúpeľov.
Zistiť viac
Múzeum praveku Bojnice
Múzeum Praveku v Bojniciach patrí k múzeám, ktoré zaujímavou formou prezentujú návštevníkom najvýznamnejšiu paleolitickú lokalitu – Prepoštskú jaskyňu. Pokiaľ sa vyberiete na rodinný pobyt do Bojníc, nevynechajte návštevu tohto originálneho múzea.
Zistiť viac