Levoča – mestská pamiatková rezervácia

Levoča patrí k unikátne zachovaným stredovekým mestám s mnohými pamiatkami, ktoré v súčasnosti tvoria mestskú pamiatkovú rezerváciu. Levoču preslávil najmä Majster Pavol, ktorý tu vytvoril pre Chrám svätého Jakuba jedinečné dielo – najvyšší oltár na svete. Spoznajte s nami najkrajšie pamiatky mesta Levoča, ktoré bolo na základe svojho významu zapísané aj do zoznamu UNESCO.

Levoča, stredoveké mestečko, ktoré preslávil Majster Pavol

K najznámejším a turisticky najnavštevovanejším mestám, ktoré ležia na severovýchode Slovenska neďaleko známeho Aquaparku Poprad, patrí jednoznačne Levoča. Asi každý z nás počul o najslávnejšom umelcovi Majstrovi Pavlovi z Levoče a jeho unikátnom diele, ktoré je úzko prepojené s mestom Levoča. V priebehu storočí sa pôvodne z malých osád vyvinulo mesto, ktoré sa stalo jedným z najdôležitejších centier Spiša.

Najstaršia zmienka o meste Leucha pochádza z čias panovania Bela IV. V roku 1317 sa už spomína ako kráľovské mesto. Na základe kráľovských práv a privilégií v meste prekvital obchod, čím rástlo i jeho bohatstvo. K najväčšiemu rozkvetu Levoče v oblasti architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia a remesiel došlo v 15. a 16. storočí. Levoča bola jedným z ústredných centier renesancie a humanizmu. Patrila medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá Uhorska.

Vtedajší význam mesta v súčasnosti odzrkadľujú najmä pozoruhodné historické pamiatky, na základe ktorých sa Levoča radí k popredným turistickým centrám. Nájdeme tu množstvo historických meštianskych domov, časti zachovaného historického opevnenia Levoče, radničnú budovu so zvonicou a azda najznámejší Chrám sv. Jakuba, ktorý ukrýva hlavný oltár vytvorený Majstrom Pavlom z Levoče. Na základe svojho významu boli v roku 1950 historické pamiatky Levoče sústredené do Mestskej pamiatkovej rezervácie.

Historické centrum Levoče

Levoča si do dnešných dní zachovala charakter stredovekého mesta. Vďaka množstvu pamiatok, ktoré sa v Levoči nachádzajú, patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Za najvýznamnejšiu pamiatku Levoče môžeme považovať rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi. V interiéri kostola sa nachádza drevený neskorogotický oltár, ktorému na základe jeho pozoruhodnej výšky 18,6 m patrí prvenstvo na celom svete.

Okolo stredovekého námestia sa tiahnu meštianske domy. Ďalej sa tu nachádza známa renesančná radnica, budova župného domu a mnohé iné. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Zaujímavosti

• V súdnych záležitostiach patrila Levoča priamo pod najvyššieho kráľovského úradníka – personalistu. Túto výsadu mali iba 4 mestá v Uhorsku.
• Začiatkom 15. storočia sa stala Levoča členom združenie piatich najvýznamnejších hornouhorských slobodných kráľovských miest – Levoča, Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov.
• V rokoch 1520 – 1521 pôsobil v Levoči ako rektor školy Leonard Cox, prvý vychovávateľ anglického kráľa Henricha VII..
• V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Práve tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska“.
• Podľa osoby Juliany Korponaiovej-Géciovej napísal Mór Jókai historický román Levočská biela pani.
• V roku 2009 bola Levoča a dielo Majstra Pavla na základe svojho výskumu zapísaná do zoznamu UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Bazilika svätého Jakuba

Bazilika svätého Jakuba je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši. Práve vďaka tomuto chrámu bola Levoča v roku 2009 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Farský Kostol sv. Jakuba postavili v prvej polovici 14. storočia ako trojloďovu stavba. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice. V roku 1859 – 1860 postavili neogotickú vežu.

V interiéri sa nachádza jedenásť gotických oltárov. Hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárom celkom na svete. Okrem nich sa tu nachádzajú rôzne umelecké skvosty ako renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy a náhrobky či drevené lavice levočských mešťanov. K najstaršej výzdobe kostola z obdobia okolo roku 1400 patria nástenné maľby.

Na baziliku minor povýšila kostol Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí svojim dekrétom z 28. septembra 2015.

Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba

Unikátny neskorogotický oltár Panny Márie a sv. Jakuba Apoštola, bol zhotovený v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 – 1518. Je z lipového dreva. Jeho výška je 18,62 m a šírka 6,2 m. Oltár zapĺňa priestor svätyne Baziliky sv. Jakuba od podlahy až po klenbu. Centrom oltára sú monumentálne postavy Madony a svätcov. Madona je vysoká 2,47 m, sv. Jakub 2,32 ma sv. Ján 2,30 m. Predela oltára predstavuje Poslednú večeru. Krídla oltára sú z prednej strany zdobené reliéfmi, zo zadnej tabuľovými maľbami.

Renesančná levočská radnica so zvonicou

Budova radnice vznikla pravdepodobne okolo polovice 15. storočia a prešla mnohými stavebnými úpravami až do dnešnej podoby, ktorá je výsledkom prestavby v 19. storočí. Na južnej strane fasády sú fresky pochádzajúce z roku 1615, ktoré predstavujú občianske cnosti. Na poschodí sa nachádza veľkolepá zasadacia sieň. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou. Tú postavili v rokoch 1656  –  1661 a slúžila ako zvonica.

V súčasnosti nájdete v budove radnice expozícia SNM venovanú dejinám mesta Levoča. Okrem stálych expozícií sa tu konajú aj príležitostné výstavy a expozície.

Medzi ďalšie pozoruhodné pamiatky patrí Thurzov dom, so zachovalou renesančnou atikou a s grafitovou omietkou. Na Mariássyho dome stojí za pozornosť portál z roku 1683. Pri potulkách mestom určite neobíďte ani Spillenbergov dom, ktorý má na čelnej fasáde bohatú renesančnú výzdobu či Krupekov dom, ktorý má bohato zdobenú fasádu maľbami a kvádrovaním zo 16. storočia. V dome č. 26, pôvodne neskorogotickom, bola do 19. stor. umiestnená Breuerova tlačiareň.

Fotogaléria

Mestské hradby

Koncom 13. storočia začalo mesto na základe svojich práv a privilégií s opevňovaním. V priebehu 14. a 15. storočia vznikli kamenné hradby. Dodnes sa zachovalo až 80% hradbového systému. Košická brána, Menhardská a Poľská brána patria k najkrajším častiam bývalého mestského opevnenia. V súčasnosti je väčšia časť opevnenia reštaurovaná, rekonštruované sú viaceré bašty a veže.

Kostol a komplex kláštorných budov mníšskeho rádu minoritov

Kostol a komplex kláštorných budov mníšskeho rádu Minoritov z rokov 1748-1755 sa nachádza za Košickou bránou. Stojí na mieste, kde kedysi stál najstarší levočsský kostol. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečelí kostola sa nachádza nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. 

Gymnaziálny kostol

Gymnaziálny kostol stojí na konci Kláštorskej ulice. Pochádza z prvej polovice 14. storočia. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu neskôr prebudovaný v barokovom slohu.

História Levoče

Územie Levoče, najvýznamnejšieho strediska stredovekého Spiša, bolo osídlené už od mladšej kamennej doby. Následne pokračovalo v období bronzovej, laténskej a veľkomoravskom období. Na území Levoče existovali v 12. storočí tri slovanské osady. V roku 1241 sa v blízkosti slovanských osád usídlili nemeckí kolonisti, ktorí prišli po nájazde Tatárov na pozvanie kráľa Bela IV. Neskôr vzniklo zlúčením osád mesto Levoča.

Počiatky slobodného kráľovského mesta

Prvýkrát sa spomína Leucha v roku 1249, onedlho na to, v roku 1271, sa stala centrom Provincie 24 spišských miest. Mesto malo výsady a práva slobodného kráľovského mesta  s rôznymi právami a privilégiami. Hospodársky rozmach mesta podnietilo najmä právo skladu, ktoré získala Levoča v roku 1321. O dva roky neskôr v roku 1323 sa Levoča stala slobodným kráľovským mestom.

V roku 1317 je Levoča v kráľovských listinách označovaná ako „civitas nostra regalis“, čiže naše kráľovské mesto. Oficiálne sa Levoča stáva slobodným kráľovským mestom v roku 1323. Následne na to rýchlo dosiahla hospodársky a sociálny rozmach, ktorý vyvrcholil v priebehu 15. stor. a 16. storočia.

Levoča v období najväčšieho rozmachu

Od 15. storočia Thurzovci vlastnili v Levoči na námestí mnohé domy. Zároveň v meste podporovali školstvo, umenie a kultúru. V priebehu 15. a 16. storočia vďaka privilégiám a výhodnej polohe sa Levoča stala hospodárskym, politickým a cirkevným centrom Uhorska, čo podnietilo jej kultúrny a architektonický rozkvet. V tomto období (konkrétne v roku 1506) prišiel do Levoče talentovaný rezbár Majster Pavol a pôsobil tu až do roku 1537. Majstrovo sochárske dielo preslávilo Levoču na celom svete.

V rámci šírenia reformácie prijala Levoča v roku 1549 spoločné evanjelické augsburské vyznanie. Evanjelici zabrali všetky katolícke kostoly v Levoči. Počas reformácie, okolo roku 1558, vzniklo v Levoči evanjelické gymnázium.

Levoča v období novoveku až do súčasnosti

V priebehu 18. storočia došlo k úpadku na základe náboženských sporov spôsobených protireformáciou, ako aj pre stavovské povstania. V 40-tych  rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Vybudovaním košicko-bohumínskej železnice v roku 1873, ktorá mesto obchádzala, význam Levoče poklesol.

Míľniky

• 1249 – prvá písomná zmienka o Levoči,
• 1271 – Levoča vystupuje v listine kráľa Štefana V. ako centrum Provincie 24 spišských miest,
• 1317 – Levoča je v kráľovských listinách označovaná ako kráľovské mesto,
• 1321 – Levoča získala právo skladu,
• 1323 – Levoča sa stáva slobodným kráľovským mestom,
• 1506 – príchod Majstra Pavla do Levoče,
• 1549 – Levoča priala evanjelické vierovyznanie,
• 15. a 16. storočie – vrchol slávy Levoče,
• 18. storočie – protireformácia, stavovské povstania, úpadok Levoče,
• 40.roky 19. storočia – Levoča je strediskom slovenského národného hnutia štúrovskej generácie,
• 1884 – vznik Spišského múzea,
• 1873 – výstavba Košicko-bohumínskej železnice,
• 1950 – historické jadro mesta je vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu,
• 2009 – Levoča je zapísaná do zoznamu UNESCO.

Povesť o levočskej bielej pani

K Levoči sa viaže i jedna známa povesť. Hovorí o levočskej bielej pani, Júlii Géciovej-Korponaiovej. Bola prvou a údajne jedinou ženou v uhorských dejinách, ktorá sa dopustila vlastizrady. Podľa povesti sa Júlia stala cisárskou špiónkou. Ako špiónku ju vyslali do vtedy obkľúčenej Levoče. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa a vpustila nepriateľské cisárske vojsko do mesta. Neskôr bola obvinená zo zrady a 25. septembra 1714 ju popravili. Odvtedy vraj blúdi duch Júlie po nociach malebnou Levočou.

Turistické trasy v Levoči

V meste Levoča a v okolí vedie niekoľko zaujímavých turistických trás:

1. Okolo Levoče (Levoča – Zbojnícka lúka – Uhlisko – Levočská dolina – Mariánska hora – Levoča)
2. Hrebeňom Levočských planín (Levoča – Mariánska hora – Kúty – Uloža – Krúžok – Závada)
3. Hrebeňom Levočského úbočia (Hradisko – Brezová – Zbojnícka lúka – Levočská dolina – Kúty – Mariánska hora – Levoča)

Doprava

Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča leží 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu. V rámci mesta je zabezpečená súkromná preprava taxislužbám.

Ako sa dostať do Levoče z kúpeľov Nový Smokovec

Levoča je od kúpeľov v Novom Smokovci vzdialená 28,4 km, cesta autom vám zaberie 25 minút. Z Nového Smokovca pokračujte do Popradu a následne po ceste D1 smerom na Prešov. Potom zíďte z diaľnice výjazdom na Levoču. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Ako sa dostať do Levoče z kúpeľov Vyšné Ružbachy

Vyšné Ružbachy sú od Levoče vzdialené 53 km, cesta autom vám zaberie 56 minút. Z Vyšných Ružbách pokračujte do Nižných Ružbách a ďalej po ceste číslo 77 cez Podolínec do Spišskej Belej. Odtiaľ po ceste číslo 66 pokračujte cez Kežmarok a Spišský Štvrtok do Levoče. Vzhľadom na množstvo prestupov odporúčame cestovať autom.

Parkovanie

Parkovanie v Levoči je možné na vyhradených miestach. Spoplatnené parkoviská sú označené a výber parkovného je zavedený celý týždeň, vrátane víkendov, prostredníctvom parkovacích automatov a SMS parkingu.

Program/Akcie

V meste Levoča sa pravidelne konajú rôzne podujatia. Aktuálne podujatia nájdete na webovej stránke mesta Levoča alebo na stránkach Informačnej kancelárie mesta Levoča, ktoré uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál pamiatok je voľne prístupný. Jednotlivé vstupy do múzeí a expozícií a do Kostola sv. Jakuba sú za poplatok.

Aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov a ceny vstupného nájdete na oficiálnej webovej stránke mesta Levoča alebo na stránkach Informačnej kancelárie mesta Levoča, ktoré uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Mohlo by vás zaujímať