Zaniknuté kúpele v Herľanoch – okúpať sa tu už neokúpete, ale liečivú vodu môžete ochutnať aj dnes

Malá obec Herľany, ktorá sa nachádza neďaleko Košíc, bola v minulosti vyhľadávaná najmä kvôli liečivej sile minerálnej vody. Dnes je najväčším lákadlom obce pre návštevníkov je Herliansky gejzír. Spoznajte s nami tento svetový unikát a históriu už dnes zabudnutých kúpeľov v Herľanoch.

Herlianske kúpele – kúpele šľachty 

Herľany ležia v Košickej kotline na západnom svahu Slanských vrchov v doline Herlianskeho potoka. Prvé zmienky o dedinke Herľany sa spomínajú v listinách z roku 1487 pod názvom Haryan. Za významným rozmachom obce stoja dodnes využívané liečivé minerálne pramene. 

V 18. storočí vznikli v Herľanoch kúpele. V priebehu 19. storočia získavali čoraz väčšie meno. Obec Herľany sa tak rýchlo stala obľúbeným miestom nie len Košičanov, ale aj návštevníkov zo širokého okolia. Častými hosťami tu boli aj príslušníci uhorskej šľachty, obyvatelia Pešti, Miškolca i Debrecínu, ba údajne boli dokonca Herľany aj výletným miestom kniežaťa Františka Rákocziho. V ich okolí dokonca vznikali súkromné sídla šľachty, ktorá sa sem chodila liečiť.

I keď v súčasnosti už kúpele v Herľanoch nefungujú, prírodný unikát Herliansky gejzír, ktorý sa nachádza uprostred kúpeľného parku v Herľanoch, ročne priláka množstvo domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. 

Minerálne pramene v kúpeľoch Herľany 

Minerálne vody v okolí Herlian boli známe už v 17. storočí, kedy ich spomínal Matej Bel. Do povedomia ich dostal, a zároveň ich aj chemicky analyzoval, okolo roku 1764 stoličný lekár Abovskej stolice Daniel Textoris. V rokoch 1772 až 1803 venovali pozornosť tunajším liečivým vodám mnohí európski učenci, pričom zdôrazňovali ich balneologický význam. 

Voda sa využívala na liečenie rôznych ochorení ako chorôb žalúdočných, črevných, reumatických, dýchacích a ženských. V oblasti bolo dovedna známych 7 prameňov, z toho jeden umelý vrt Gejzír. Prameň Sloboda, prameň Záhrada, studňa Juraja Gajdoša sa v súčasnosti vôbec nevyužívajú, alebo zanikli. 

Nový prameň

Prameň sa nachádza v súkromnej záhrade oproti obecnému úradu. Zachytený je v šachte, z ktorej je preliv vyvedený kovovou rúrkou. Voda vyteká do cestnej priekopy vedľa dreveného prístrešku. Je číra, bez zápachu. Má chuť kyselky. Využíva sa obyvateľmi a návštevníkmi na pitie.

Prameň Kysuca

Nachádza sa v záhrade za reštauráciou vedľa potoka. Pôvodný prameň bol upravený na spôsob kopanej studne o priemere 1 m, hĺbky 4 m, opatrený ručnou pumpou a dreveným prístreškom. Pre časté hygienické závady sa nevyužíva. Je Národnou prírodnou pamiatkou.

Gejzír

Nachádza sa uprostred parku rekreačného strediska a slúži ako turistická atrakcia. Minerálna voda sa nevyužíva. Eruptujúca voda je číra, zapácha slabo po sírovodíku a má príjemnú chuť kyselky. Voda z erupcie odteká zabudovaným potrubím do potoka.

Bývalé Gajdove kúpele – kiosk

Na základe hydrogeologického prieskumu bol vykonaný nový vrt v roku 1996 s označením G 5, ktorý sa nachádza neďaleko pôvodnej studne. Vrt siaha do hĺbky 30 m. Nachádza sa vo vnútri mestského rekreačného areálu „Anička“ s ochranným ohradením. Odber vody je z výtokového stojana s tlačidlovými ventilmi pod dreveným prístreškom. V súčasnosti je odber povolený.

Herliansky gejzír vyviera nepretržite od 19. storočia

Herliansky gejzír sa nachádza uprostred kúpeľného parku obklopený historickými budovami. Gejzír bol umelo navŕtaný pre potreby kúpeľov. Práce prebiehali v rokoch 1870 – 1875. Prvá erupcia bola zaznamenaná v roku 1872.

Voda z neho aj v súčasnosti vyviera v pravidelných 30 až 32 hodinových intervaloch z hĺbky 400 metrov. Výška jednej erupcie kedysi dosahovala aj viac ako 100 metrov, dnes je to už iba 10 až 12 metrov. Čas jednej erupcie sa pohybuje okolo pol hodiny. 

Gejzír v Herlianskych kúpeľoch bol vytvorený umelo

Od klasických gejzírov sa ten herliansky odlišuje nízkou teplotou, ktorá je iba 15 až 17,8 °C a tiež aj tým, že bol vytvorený umelo. Kedysi boli intervaly vyvierania 8-9 hodinové, a mali väčšiu výdatnosť vody ako teraz. 

oda z gejzíra je stredne mineralizovaná, prírodná hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická, alkalická kyselka. Má slanú zemitú chuť, čiže nie je vhodná na pitie.V minulosti sa využívala na vaňové kúpele. Herliansky gejzír v súčasnosti patrí medzi svetové unikáty a národné prírodné pamiatky Slovenska. 

História kúpeľov v Herľanoch 

Počiatky kúpeľov v Herľanoch spadajú do vlády Jozefa II. Medzi rokmi 1780 – 1790 vyrástli v Herľanoch prvé kúpeľné budovy. V roku 1794 bol kráľovskou komorou určený aj kúpeľný lekár. 

Herlianske kúpele poznačili vojny

Cez prvú svetovú vojnu boli kúpele spustošené ubytovaným vojskom. K pustošeniu dopomohli i maďarské revolučné oddiely. Po vojne sa ako-tak zmohli, naďalej sa tu podávali vaňové kúpele. V medzivojnovom období sa kúpeľom darilo, no druhá svetová vojna priniesla nenapraviteľné škody. Herľany obsadili Nemci, ktorí tu zriadili stredisko nemeckej nacionalistickej mládeže. Pred oslobodením obce, keď začali boje o Dargovský priesmyk, Nemci kúpele spustošili a vyrabovali. 

Po vojne sa síce uvažovalo o ich renovácii, ale slávu predchádzajúcich čias už nedosiahli. Čiastočne renovované kúpeľné objekty slúžili už iba ako reštauračné a ubytovacie zariadenia. Od roku 1985 až do súčasnosti celý bývalý kúpeľný areál patrí Technickej univerzite Košice ako školiace pracovisko.

Kúpele v Herľanoch v súčasnosti

Aj napriek tomu, že kúpele v Herľanoch už nie sú v prevádzke, sú veľmi dobrým tipom na výlet. Okrem gejzíru sa tu nachádza aj lesopark, v ktorom sa dá nájsť mnoho starých a chránených stromov. V parku sa nachádzajú i rôzne oddychové miesta s lavičkami či menšie detské ihrisko. Navyše, slávnu herliansku vodu môžete ochutnať ešte aj dnes.

Fotogaléria

Míľniky

• 17. storočie – prvé informácie o minerálnych prameňoch v Herľanoch, 
• 1764 – prvá chemická analýza vôd uskutočnená stoličným lekárom Abovskej stolice Danielom Textorisom,
• 1780 – 1790 – výstavba prvý kúpeľných domov,
• 1794 – prvý lekár v kúpeľoch, 
• 1870 – 1875 navŕtanie Herlianskeho gejzíru,
• druhá polovica 19.storočia – začiatok 20. storočia – najväčší rozmach kúpeľov,
• 1908 – 1909 rekonštrukcia kúpeľov, 
• 1. svetová vojna – spustošené kúpele v Herľanoch armádou,
• medzivojnové obdobie – čiastočná rekonštrukcia kúpeľov; kúpele v Herľanoch sú opäť v prevádzke,
• 2 svetová vojna – spustošenie kúpeľov Nemcami pred oslobodením Herlian,
• povojnové obdobie – čiastočná rekonštrukcia kúpeľov, pričom kúpele sú využívané ako ubytovacie zariadenie,
• 1985 až súčasnosť – objekty Herlianskych kúpeľov sú majetkom Technickej univerzity v Košiciach.

Zaujímavosti

• Herliansky gejzír je jediným studeným artézskym prameňom v Európe.
• Intervaly erupcií gejzíru v Herľanoch sa neustále menia – v roku 1908 boli 16-hodinové, v roku 1928 24-hodinové, v roku 1974 32-hodinové a v súčasnosti sú 34 až 36-hodinové. Mení sa aj výška eruptovanej vody. 
• Herliansky gejzír bol do roku 1903 a v rokoch 1957 – 2006 jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny už aj studený gejzír v nemeckom Andernachu a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande. V roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.
• Pôvodný názov kúpeľov bol Ránkfüred, ktorý sa neskôr zmenil na Rankovsko-herľanské kúpele a následne na Herlianske kúpele. 

Doprava

Obec Herľany leží približne 28 km severovýchodne od Košíc. Je sprístupnená cestou II. triedy č. 576 Bidovce – Herľany – Vranov nad Topľou, ktorá je napojená na štátnu cestu l. triedy č. 50 Košice – Michalovce. Obec sa skladá z dvoch častí a to časť Herľany a časť Žírovce.

Parkovanie

Parkovanie je možné na vyhradenom parkovisku za poplatok.

Mapa miesta

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Areál je voľne prístupný pre verejnosť.

Video

Mohlo by vás zaujímať