Zámok a múzeum v Holíči

Zámok Holíč bol honosným sídlom Habsburgovcov a za čias Márie Terézie zažíval zlaté časy. V súčasnosti je zrekonštruovaná len časť, kde sídli Mestské múzeum. Poprechádzajte sa po zámockom parku s bylinkovou záhradou. Holíčsky zámok prináša v priaznivom počasí zážitok v podobe člnkovania sa v zámockých vodných valoch, ktoré sú na Slovensku unikátom. Člnkovanie je určite príjemným spestrením výletu na Holíčsky zámok.

Zámok Holíč – klenot Uhorska

Zámok Holíč je nielen dominantou mesta Holíč, ale po Bratislave aj jediné cisárske sídlo na Slovensku a to vďaka Františkovi Lotrinskému, ktorý ho získal v roku 1736. Manželka cisára Františka Lotrinského, Mária Terézia, bola na hrade celkovo asi 30 krát. V čase návštev sa tu pohybovalo až 400 členov dvora. Holíčsky zámok, či kaštieľ, ako býva často označovaný, je vrcholným barokovým dielom na území Slovenska. Postarali sa o to významní rakúski architekti F. A. Hillebrandt, J. N. Jadota a J. B. Chamanta. 

Vzhľad Holíčskeho zámku kedysi a dnes

Na mieste zámku v Holíči stála pôvodne kamenná veža, ktorú ochraňoval močaristý terén. V 14. storočí bol ale pristavený dvojvežový obytný palác, ktorý neskôr rozšírili. Po renesančnej prestavbe vznikol potom štvorkrídlový objekt s arkádovým nádvorím. V 17. storočí bolo nakoniec vybudované hviezdicové opevnenie s nárožnými bastiónmi, ktoré s pôvodným opevnením prepojili podzemnou chodbou.

Pôvodne mal teda hrad v Holíči tvar štvorca. Až František Lotrinský ho prestaval na trojkrídlovú budovu v tvare písmena U. Po poštátnení habsburského majetku po roku 1918 v zámku zriadili školu. Hospodárske budovy a park boli využívané na poľnohospodárske účely. V súčasnosti budova zámku v Holíči stále čaká na svoju celkovú obnovu, pretože je zrekonštruovaná len časť, kde sídli mestské múzeum.

Prehliadka Holíčskeho zámku

Z pôvodnej bohatej výzdoby miestností holíčskeho zámku sa zachovali už len dve – kaplnka a tzv. Čínska sála. Pôvodný nábytok sa žiaľ v interiéri nezachoval. Čínska sála sa nachádza v strednej časti prvého poschodia, pričom jej steny pokrývajú tapety z pravej kože s vyobrazením čínskej krajiny z obdobia dynastie Ming. Okrem prehliadky Holíčskeho zámku si môžete vychutnať kávu v zrekonštruovanej budove Kultúrno-osvetového centra v Zámockej kaviarni.

Mestské múzeum v Holíči v rekonštruovanej časti zámku

Múzeum v Holíči otvorili v roku 1992 ako vysunutú expozíciu Záhorského múzea v Skalici. Pôvodne bolo situované v jednej z historických manufaktúrnych budov, ktoré dal postaviť František Lotrinský, manžel Márie Terézie, ale v roku 2009 došlo k schváleniu štatútu Mestského múzea v Holíči. 

Mestské múzeum sa nakoniec v roku 2010 presťahovalo do zrekonštruovanej časti Holíčskeho zámku. Múzeum má vlastivedný charakter a zameriava sa na dejiny mesta Holíč a osobnosti, ktoré tu pôsobili. Mestské múzeum sa napokon v roku 2012 rozšírilo o priestory galérie v priestoroch bývalej manufaktúry na výrobu keramiky, ktorá sa nachádza neďaleko Holíčskeho zámku.

Atrakcie v zámockom areáli v Holíči 

Nakoľko Zámok Holíč nie je kompletne zrekonštruovaný a sprístupnili len časť priestorov, veľkou atrakciou je člnkovanie v zámockých vodných valoch. Kým čakáte s deťmi na plavbu, môžete si prezrieť bylinkovú záhradu v zámockom parku. Deti sa zabavia na detskom ihrisku.

Zámocký park

Od 30. rokov 18. storočia sa začali práce aj na parkovej úprave okolia holíčskeho zámku. Smerom na východ sa prostredníctvom aleje spojil zámok s centrom Holíča. V areáli zámku bol vytvorený francúzsky park. Vyskytovalo sa tu aj množstvo zvierat ako bažantnice, rybník na chov bobrov, na lúkach pri rybníku sa pásli kone.

Zámok a park v Holíči vytvárali jeden celok, avšak po smrti cisára Františka Lotrinského prestal zámok slúžiť reprezentatívnym účelom a park začal chátrať. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bažanticu vyrúbali.

Rozloha záhrad je 52 ha, zrevitalizovaných je v súčasnosti 8 ha. Veľká časť pôvodného parku sa využíva ako lúka. V priestore pod zámkom sa obnovila časť záhrady, ktorá postupne získala podobu z konca 19. storočia. Súčasťou záhrad v Holíči je zámocký rybník s vodným náučným chodníkom a informačnými tabuľami. V zámockom areáli sa nachádza aj ovocný sad, či trvalkové záhony. Zámocké záhrady mnohí vyhľadávajú kvôli oddychu a relaxu.

Bylinková záhrada

Člnkovanie v zámockých vodných valoch pri Holičskom zámku

V rámci rekonštrukcie zámockého parku vznikla bylinková záhrada, ktorá nadväzuje na tradíciu pestovania kuchynských rastlín a bylín. Nachádzajú sa tu rôzne druhy mäty, echinacea, levanduľa, ale aj ďalšie druhy kuchynských bylín.

Člnkovanie v zámockých vodných valoch

Hlavnou atrakciou zámku Holíč je člnkovanie na vodných valoch. Či už pôjdete s deťmi, alebo na romantickú plavbu vo dvojici, Holíčsky zámok aj s celým areálom si vychutnáte z úplne inej perspektívy. Areál Zámocké vodné valy je prístupný celoročne, plaviť sa môžete len v prípade priaznivého počasia. Maximálny počet ľudí na loďke je 4 osoby vrátane detí.

História Holíčskeho zámku, letného sídla Habsburgovcov

Holíčsky zámok vznikol prestavbou stredovekého vodného hradu na strategickom mieste moravsko-uhorského pohraničia. V písomných prameňoch sa spomína od roku 1256 pod názvom Wywar – Nový hrad. 

V časoch Matúša Čáka Trenčianskeho, okolo roku 1315, tu vybudovali jednopodlažný gotický palác, ktorý sa zároveň stal aj jeho základňou pre vojenské výboje na Moravu. Už v tej dobe obkolesovali hrad vodné priekopy.

Od roku 1489 vládli na zámku Czoborovci takmer 300 rokov, až kým posledný majiteľ Jozef Czobor prenechal Holíčsky zámok spolu s dlhmi v roku 1736 Františkovi Štefanovi Lotrinskému, cisárovi Svätej ríše rímskej nemeckého národa a manželovi rakúskej panovníčky Márie Terézie.

Za vlády Františka Lotrinského sa vybudovala v rokoch 1749-1754 nová baroková časť mesta s ústrednou ulicou, ktorá vytvorila reprezentačný prístup k zámku. Renesančná protiturecká pevnosť sa prestavbou zmenila na reprezentačné letné sídlo Habsburgovcov. 

V roku 1918 prešiel zámok v Holíči do rúk československého štátu a zriadila sa tu škola. Za národnú kultúrnu pamiatku zámok Holíč vyhlásili v roku 1970. V súčasnosti časť zámku prešla rekonštrukciou, presnejšie časť, kde sídli Mestské múzeum. 

Míľniky

  • 1256 Holíčsky zámok sa spomína v písomných prameňoch pod názvom Wywar – Nový hrad;
  • 1315 za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác;
  • 1489 vládli na zámku Czoborovci takmer 300 rokov;
  • 1736 získal panstvá v Holíči spolu s Holíčskym zámkom František Lotrinský;
  • 1749-1754 vybudovala sa nová baroková časť mesta s reprezentatívnym prístupom k zámku a renesančná protiturecká pevnosť sa zmenila na reprezentačné sídlo Habsburgovcov;
  • 1918 zámok prešiel do rúk Československého štátu a začal chátrať;
  • 1970 zámok Holíč bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku;
  • 2010 bolo umiestnené do zrekonštruovanej časti Holíčskeho zámku Mestské múzeum;
  • 2012 Mestské múzeum sa rozšírilo o priestory v bývalej manufaktúre na výrobu keramiky “fajansa”.

Povesť o Holíčskom  zámku 

Kedysi žila na zámku v Holíči nábožensky založená hradná pani. Jej dcéra však žila hýrivým životom, a to sa, samozrejme, jej matke nepáčilo. Matka ju jedného dňa, keď dcéra neprišla na pobožnosť, prekliala, aby do smrti nenašla pokoja. Dcéra zamdlela a zomrela. 

Odvtedy hlavne počas daždivých nocí na zámku straší. Prekliata dcéra stúpa zámockým schodiskom so sviečkou a striebornou miskou v rukách, kde zbiera svoje slzy. Legenda hovorí, že kliatba skončí, keď sa misa naplní dcérinými slzami doplna. To sa však nikdy nestane, lebo za úsvitu sa z podzemia vynorí čierny pes, ktorý jej misu z rúk vyrazí a slzy vypije. Na počesť tejto legendy sa od roku 2009 na zámku usporadúva Noc strašidiel.

Zaujímavosti

  • V jednej zo zrekonštruovaných hospodárskych budov, v tzv. depozite, vznikli krásne priestory Zámockej vinárne.
  • Za objektom manufaktúrnej budovy “Fajansy” neďaleko Holíčskeho zámku sú umiestnené kamene z pravekej kruhovej svätyne, nazývané tiež slovenský Stonehenge. “Fajansa” je manufaktúra, ktorá vyrábala maľovanú keramiku a v súčasnosti v nej sídli Mestská galéria Holíč.

Fotografie

Doprava

Mesto Holíč leží 88 km od Bratislavy. Je vstupnou bránou z Česka na Slovensko s hraničným priechodom na ceste I/51. Najbližším susedným mestom v Česku je Hodonín, vzdialený 5 km. Okresným mestom je susedná Skalica, ktorá je vzdialená 7 km. Dostanete sa sem autobusovým spojením z okolitých miest.

Ako sa dostať k Holíčskemu zámku z kúpeľov Smrdáky

Kúpele Smrdáky sú vzdialené 20 km od mesta Holíč. Zo Smrdákov sa vydajte po ceste III/1148, napojíte sa vľavo na cestu III/1146 a za Vieskou na cestu I/51, ktorá vás dovedie do mesta Holíč. V centre mesta na kruhovom objazde použite tretí výjazd a odbočte doprava na Zámockú ulicu, ktorá vás dovedie až k zámku Holíč. Pokiaľ sa vyberiete verejnou autobusovou dopravou, rátajte s prestupom v Senici.

Načerpať sily po výlete na Holíčsky zámok môžete v neďalekých kúpeľoch Smrdáky. Či už sa v nich zastavíte ako jednodňový návštevník, alebo výlet rovno spojíte s víkendovým pobytom, určite neoľutujete.

Parkovanie

Parkovať je možné pri zámku bezplatne.

Trasa

Prístup ku Holíčskemu zámku je zo Zámockej ulice na západnom okraji mesta Holíč. Po Zámockej ulici sa dostanete k areálu zámku Holíč pešo alebo autom.

Mapa miesta

Program/Akcie

Mesto Holíč využíva zámok počas letnej turistickej sezóny predovšetkým na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník

Vstupné sa pohybuje od 1 – 2 €. 

Aktuálny cenník vstupného pre deti, dospelých, seniorov aj skupiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Turistického informačného centra mesta Holíč, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Otváracie hodiny

Zámok aj múzeum v Holíči bývajú otvorené počas letnej turistickej sezóny. Od apríla do októbra sú zámok aj múzeum zatvorené. Aktuálne otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Turistického informačného centra mesta Holíč, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Video

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top