> Blog > Kúpele Slovensko > Kúpele Sliač > Výlety Sliač a okolie > Kam na huby v okolí kúpeľov Sliač

Kam na huby v okolí kúpeľov Sliač

Okolie kúpeľov Sliač ponúka mnohé. Ak patríte medzi vášnivých hubárov, odporúčame spojiť návštevu prírodných či kultúrnych krás s hubárčením a preskúmať známe hubárske revíry Zvolenskej kotliny. V článku vám prezradíme, kam sa vydať na huby v okolí Sliača a na aké huby môžete pri svojich potulkách naraziť. 

Poloha mesta Sliač

Mesto Sliač leží v Zvolenskej kotline v údolí rieky Hron v nadmorskej výške 298 m. Katastrálne územie mesta má rozlohu 3983 hektárov. Západnú časť katastrálneho územia tvoria lúky prechádzajúce do pahorkatiny podhoria Kremnických vrchov s vyššou nadmorskou výškou, stred katastrálneho územia tvorí samotné mesto, ktoré je zároveň v najnižšej nadmorskej výške. Východnú časť tvorí mestská časť Kúpele, kde sa nachádzajú Kúpele Sliač. Východne od kúpeľov leží v minulosti samostatná obec Sampor, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Sliača.

Vďaka polohe v blízkosti lesov lákajú wellness pobyty v Sliači množstvo hubárov. Pre mnohých ide doslova o dovolenku snov, v rámci ktorej hravo skĺbia svoje obľúbené aktivity. 

Podmienky pre rast húb v okolí mesta Sliač

Podnebie Sliača je vďaka malej nadmorskej výške a otvorenému terénu teplé, pomerne suché, s dostatkom slnečného svitu. Do roka je tu iba približne 80 dní bez slnečného svitu. Prevládajú piesočnaté a hlinitopiesočnaté pôdy, listnaté a zmiešané lesy.

Kam na huby v okolí Sliača

Zvolenská kotlina a časť mesta Zvolen

Okolie Kúpeľov Sliač ponúka ideálne možnosti pre turistiku a hubárčenie. Kúpeľmi prechádzajú turistické trasy a takzvané srdiečkové trasy. Rozľahlý sliačsky kúpeľný park ponúka dostatok možností trávenia voľného času. 

Okolie Sliača obklopuje Zvolenská kotlina a jej podcelok Sliačska kotlina, ktorá ponúka dostatok možností na hubárčenie. V blízkom okolí mesta Sliač sa je ideálne vybrať na huby do mestskej časti Sampor či obce Veľká Lúka. 

Ak chcete spojiť príjemné s užitočným, severo-východne od Sliača sa nachádzajú obce zvolenského a banskobystrického okresu, ktoré ukrývajú množstvo prírodných či kultúrnych pamiatok. Okolie neďalekých obcí Čerín, Dolná Mičiná, Dúbravica či Poniky ponúka mnoho možností na výlet aj hubárčenie. Ak patríte k milovníkom hubárčenia a máte dostatok času, skúste preskúmať okolie. Miestne lesy vás rozhodne nesklamú.

Neďaleké mesto Zvolen obklopujú husté listnaté lesy. Lesy priamo nad Zvolenom, Zvolen – Pod Hôrkou či Sekierska dolina sú pomerne vyhľadávané domácimi hubármi. Ak sa vyberiete napríklad na Pustý hrad, odporúčame sledovať okolie. 

Aké huby rastú v okolí Sliača?

Okolité sliačske lesy, ale aj lesy v okolí Zvolena, Budče alebo Borovej Hory prajú hojnému výskytu plamienky zimnej či hlivy. Pomerne častým nálezom hubárov z okolia Sliača je uchovec bazový. V okolí Zvolenskej priehrady, ale i na menovaných lokalitách, sa na jar sa objavujú smrčky, smrčkovce české či kužeľové a čírovnice májové. Koncom mája až začiatkom júna sa začínajú objavovať prvé hríbovité (hríb zrnitohlúbikový, hríb dubový, hríb smrekový). 

Okolie Zvolenskej Slatiny a Lieskovca praje početným nálezom hodvábnic, tanečníc a suchohríbov. Veľa hubárov chodieva aj na úpätia Kremnických vrchov. Ako inde, aj tu sa objavujú početné množstvá masliakov, plávok či kuriatok, kozákov a tiež obľúbená muchotrávka červenkastá. V okolí Kováčovej hlásia hubári výskyt rýdzikov. Na lúkach sa pomerne často objavujú pečiarky a bedle. Obľúbené sú aj sírovce, podpňovky a trádnik šupiatý.

Fotografie húb

Okrasné nejedlé huby v okolí Sliača

Huby priťahujú hubárov nielen kvôli ich úžitku, ale aj kvôli vzhľadu. Pomerne často sa nám vášnivým hubárom stáva, že prv než zbierame svoje úlovky fotíme. V lesoch v okolí Sliaču sa okrem jedlých a chutných húb vyskytujú nejedlé, zato veľmi pôsobivé a doslova fotogenické druhy húb.

Ohnivec
šarlátový

Ohnivec šarlátový

Ohnivec šarlátový (lat. Sarcoscypha coccinea) rastie na odumretých konároch listnatých drevín. Objavujú zvyčajne skoro na jar alebo neskoro na jeseň.

Vnútorná strana plodnice je šarlátovo červená. U nás sa vyskytuje v nížinách aj v horách, jeho výskyt je však pomerne zriedkavý. Okraj majú jemne páperistý, najprv prehnutý dovnútra, potom býva zvlnený alebo roztrhaný.

Je to zriedkavá nejedlá huba bez akéhokoľvek významu, ale je okrasou prírody.

Tmavorôsolovec mozgovitý

Tmavorôsolovec mozgovitý

Tmavorôsolovec mozgovitý (lat. Exidia glandulosa), vyrastajú spod kôry listnatých drevín, najčastejšie sa objavujú na konároch bukov a briez. Tvorí tmavohnedé až čierne, nepravidelne mozgovito poprehýbané plodnice.

Patria do skupiny húb s tzv. delenými bazídiami. Do tejto skupiny zaraďujeme napríklad aj jedlý uchovec bazový alebo rôsolovky. Možno ich nájsť počas celého roka.

Patrí k nejedlým hubám bez väčšieho významu.

Rôsolovka
zlatožltá

Rôsolovka zlatožltá

Rôsolovka zlatožltá (lat. Tremella mesenterica) rastie takmer cez celý rok, najviac však v zime na odumretých konároch listnatých stromov.

Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. Plodnica je laločnatá, mozgovite poprehýbaná, rôsolovitá, najprv zlatožltá až oranžovožltá.

Ako v prípade ohnivca aj rôsolovka je ozdobou prírody. Patrí medzi nejedlé huby, nie je jedovatá, ale prakticky je bez významu. V minulosti sa využívala v ľudovom liečiteľstve ako chladivý obklad.   

Mapa miesta

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top