Očkovská mohyla

Očkovská mohyla, na prvý pohľad nezaujímavý, miestami zanedbaný objekt, v skutočnosti unikátna pamiatka medzinárodného významu. Je to mohyla náčelníka velatickej kultúry z doby bronzovej. Mohyla v Očkove je dôkazom prítomnosti ľudí v jej okolí od najstarších dôb až do novoveku, čo potvrdzujú aj ďalšie pamiatky v jej areáli. Aké sú to, sa dozviete v článku.

História Mohyly v Očkove

Očkovská mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Zastaviť sa tu môžete cestou z neďalekého kúpeľného mesta Piešťany na Čachtický hrad. Nálezisko Očkov patrí k významným objavom slovenskej archeológie a svojim významom presahuje rámec Slovenska. Archeologické výskumy tu prebiehali v rokoch 1953, 1955, 1958 a 1959. 

Očkovská mohyla z obdobia velatickej kultúry bola prvým objavom svojho druhu. Na mieste náleziska je rekonštruovaný odkryv hrobovej komory. V menšej šachte dole bola zakrytá urna s popolom velatického veľmoža z roku cca r. 1000 p. n. l. Kedysi tu boli osadené aj repliky nádob, avšak tie sa žiaľ rozkradli. 

V blízkosti mohyly prebývali aj príslušníci Bošáckej skupiny na začiatku tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Okolo mohyly sa našlo aj pohrebisko germánskych kmeňov Kvádov z  2. – 4. storočia. V urnách boli okrem spálených ľudských pozostatkov nájdené aj šperky, zbrane a predmety dennej potreby. Pri mohyle sa pochováva dodnes, nakoľko oproti areálu mohyly sa nachádza obecný cintorín.

Od roku 2015 opravu jednotlivých objektov v spolupráci s obyvateľmi obce Očkov a okolia, samosprávou a pamiatkovým úradom realizuje občianske združenie, ktoré sa stará aj o hrad Tematín (OZ Tematín). Združenie organizuje dobrovoľnícke brigády. Očkovskú mohylu dostalo OZ Tematín od obce do dlhodobého prenájmu. 

Krvavá krčma v pivnici kaštieľa rodu Ocskay

Kaštieľ rodu Ocskay-Očkaj vznikol v areáli mohyly pravdepodobne v 17. – 18. storočí, pričom bol predposledným sídlom rodu v katastri obce Očkov. Veľa sa o ňom nevie. Očkajovci sa z neho presťahovali do novšieho tehlového sídla v strede vtedajšej obce niekedy začiatkom 19. storočia a starý kamenný kaštieľ bol rozobraný. Materiál z neho použili na iné stavby. Dnes sa z neho zachovala len pivnica nazývaná „Krvavá Krčma“. Kedysi bola v zemi, keďže však na mieste bola neskôr tehelňa, dnes sa návštevníci nachádzajú pri prehliadke pod úrovňou niekdajšieho terénu. 

Dom tehliara pri Očkovskej mohyle

Po opustení kaštieľa začiatkom 19. storočia sa na tomto mieste začala ťažiť kvalitná hlina. V tehelni sa vyrábala najskôr nepálená tehla. Začiatkom 20. storočia tu boli postavené vypaľovacie pece. V tom čase tu vyrástol jeden z prvých domov murovaných z pálenej tehly v tejto lokalite. Bol to dom tehliara a jeho rodiny, ktorý tu stojí dodnes. Neskôr v ňom žil pán Nižnanský a jeho družka pani Tillerová. Tí sa o toto miesto svedomito starali, avšak po ich smrti začal areál pustnúť. 

Očkovské tobruky

Počas 2. sv. vojny tu vznikli dva nemecké bunkre – gulometné hniezda, tzv. Očkovské tobruky. Slúžili na stráženie a obranu cesty z Vrbového do Nového Mesta nad Váhom, brániace tiež v postupe červenej armády koncom vojny. V okolí bola nájdená vystrelená munícia, takže boli použité v boji. Tieto Tobruky sú jedinými známymi v oblasti Malých Karpát. 

Fotografie

Povesť o Krvavej krčme 

Ku kaštieľu rodu Očkajovcov, konkrétne ku pivnici, ktorá sa zachovala a kedysi v nej bola krčma, sa viaže aj povesť. Ladislav Očkaj patril k popredným predstaviteľom protihabsburských povstaní. V roku 1710 po jeho zajatí ostala na panstve v Očkove jeho verná družina bez veliteľa. Jej členovia však mali zlú povesť. Niektorí z nich sa vrátili k svojmu pôvodnému povolaniu, ktorým bolo zbojníctvo. V podzemných priestoroch očkajovského kaštieľa, ktoré slúžili ako krčma, mali miestni lúpežníci pocestných okrádať a mordovať. Podľa povestí viac ľudí do krčmy vchádzalo, ako z nej živých vychádzalo. Preto sa nazývala Krvavá krčma.

Zaujímavosti

• S príbehom o Krvavej krčme je spojený aj názov osady Krvavé šenky, ktorá sa nachádza pri obci Lehota na ceste medzi Hlohovcom a Nitrou.
• Osudy vojaka Ladislava Očkaja vsadené do obdobia, keď vrcholili kurucké vojny, zvečnil v románe Milovaný až na popravisko spisovateľ Mór Jókai.

Doprava k Očkovskej mohyle

Obec Očkov sa nachádza na ceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. Z Krakovian smer Čachtice je odbočka doprava na Očkov. Treba ale pokračovať po hlavnej ceste asi 300 m a napravo bude cintorín. Mohyla je na opačnej strane cesty.

Ako sa dostať k Očkovskej mohyle z kúpeľného mesta Piešťany

Obec Očkov je od kúpeľného mesta Piešťany vzdialená asi 13 km. Vďaka dobrej dopravnej dostupnosti môže byť návšteva Očkovskej mohyly zaujímavým spestrením aj pre klientov užívajúcich si liečebný, či wellness pobyt v piešťanských kúpeľoch.

Autom sa sem dostanete z Piešťan cestou II/499 smerom na Trebatice, tam odbočíte vpravo smerom na Krakovany na cestu II/504. Neodbočíte doprava na Očkov, ale budete pokračovať po hlavnej ceste asi 300 m a napravo bude cintorín. 

Do obce Očkov sa dostanete z kúpeľného mesta Piešťany aj verejnou dopravou, avšak musíte rátať s prestupmi. Najrýchlejšie spojenie z Piešťan je autobusovou dopravou do Vrbového a odtiaľ na zastávku Očkov, rázcestie. 

Parkovanie

Parkovať môžete pri cintoríne pri ceste, ktorý je oproti mohyle. Parkovanie je bezplatné.

Mapa miesta

Otváracie hodiny/Vstupné/Cenník

Očkovská mohyla je prístupná voľne bez poplatkov celoročne.

Mohlo by vás zaujímať