Ľubovniansky hrad, múzeum a skanzen

Rozprávkový Ľubovniansky hrad z 13. storočia spolu s múzeom a skanzenom láka domácich aj zahraničných turistov. V letnej sezóne ponúka bohatý program podujatí. Vedeli ste, že tu bol väznený kráľ Madagaskaru Móric Beňovský? Okrem toho tu istý čas ukrývali aj poľské korunovačné klenoty, ktorých repliky si môžete pozrieť v rámci prehliadky. Skanzen pod hradom vám priblíži život na dedine v minulosti a je tu pripravených množstvo atrakcií pre deti.

Letecký pohľad na Ľubovniansky hrad

Ľubovnianske múzeum

Ľubovnianske múzeum vzniklo v roku 1966 zásluhou Andreja Čepiššáka. Patrí k najnavštevovanejším múzeám na Slovensku. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove. Nájdete ho neďaleko kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch. Výlet na hrad môžete ukončiť oddychom v ružbašskom kráteri, ktorý je naplnený termálnou vodou s teplotou 20 °C.

Ľubovnianske múzeum tvorí hrad Ľubovňa a skanzen. V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: 

  • historická expozícia;
  • expozícia dobového nábytku a chladných zbraní;
  • expozícia rodu Zamoyských – život a rodokmeň posledných majiteľov hradu.

Na hrade je aj výstavná miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. 

Prehliadka hradu Ľubovňa

Prehliadka hradu trvá asi 2 hodiny. Možno ju uskutočniť so sprievodcom, alebo bez neho. Hrad je z 90 percent obnovený. Občerstviť sa môžete v hostinci u Mórica, ktorý sa nachádza priamo na hrade. Hostinec je pomenovaný po cestovateľovi Móricovi Beňovskom, ktorý bol väznený v najvyššej hradnej veži, kde si odpykával svoj trest. Údajne organizoval vojenské jednotky proti poľskému kráľovi.

Hradná kruhová veža patrí k najcennejším objektom hradu. Obnovená a sprístupnená bola návštevníkom v roku 2003. Hradná veža Nebojsa je tiež najstaršou časťou hradu, má úzke vnútorné schodisko a miestami aj veľmi nízke. Vedie na ňu sto schodov. Z hradnej veže sa ponúkajú nádherné panoramatické výhľady na Ľubovniansku vrchovinu. 

V barokovom paláci je prezentovaný dobový nábytok a vo vysokom bastióne expozícia Zamoyských. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby. Nevynechajte návštevu zachovalej mučiarne v podzemí. Medzi ďalšie zachované časti hradu patrí aj hradná kaplnka. 

Na hrade v Starej Ľubovni môžete vidieť dôveryhodné repliky poľských korunovačných klenotov z roku 1320. Klenoty sa na hrad dostali v 17. storočí počas poľsko-švédskej vojny, aby nepadli do rúk nepriateľa.Originály klenotov už neexistujú, boli zničené na začiatku 19. storočia pruským kráľom. Repliky klenotov sú pozlátené a namiesto drahokamov sú do nich vsadené umelé kamene. 

Fotogaléria

Zaujímavosti z hradu i podhradia

  • Hrad aj skanzen ako jeden z mála na Slovensku poskytuje prehliadku aj pre nevidiacich či nepočujúcich návštevníkov.
  • V areáli hradu rastie mohutná lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, výškou 25 m a odhadovaným vekom 350 – 400 rokov.
  • Okolo prístupovej cesty na hrad rastie skupina chránených stromov – Pagaštanová aleja, ktorú tvorí 23 stromov pagaštana konského s priemerným obvodom kmeňa 198 cm.
  • V júli 1768 bol na hrade väznený Móric Beňovský, šľachtic, cestovateľ a kráľ Madagaskaru, keď sa na úteku pred súdom pokúsil zorganizovať vojenskú jednotku.
  • 2012 získalo Ľubovnianske múzeum a hrad ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2011.
  • Objav pravdepodobne najstaršieho liehovaru v podhradí Ľubovnianskeho hradu podnietil aj výstavbu Nestville Parku v Hniezdnom, kde okrem iného nájdete múzeum liehovarníctva.

História Ľubovnianskeho hradu

Ľubovniansky hrad vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Založil ho kráľ Ondrej III. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1311. Je známy pod názvami castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow. Hrad vznikol ako strážny hrad, ktorý chránil cesty do Poľska. 

Historické stretnutie kráľov na Ľubovnianskom hrade

V roku 1412 sa na hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Jagelovským. Podpísali mierovú zmluvu medzi Uhorskom a Poľskom. Táto udalosť vstúpila do histórie ako spišský záloh. Uhorský kráľ Žigmund si vzal od poľského kráľa Vladislava pôžičku, za ktorú mu dal do zálohy časť Spiša aj s Ľubovnianskym hradom.

Hrad v poľskom zálohe

Hrad sa dostal spolu s 13 spišskými mestami do poľského zálohu. Kráľ Žigmund si požičal od Vladislava II. 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. Záloh bol myslený len dočasne. Jeho splatenie sa však predlžovalo, pretože Žigmund nemal peniaze. Na hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. 

V roku 1553 hrad takmer zničil veľký požiar. Obnovili ho okolo roku 1555 došlo k jeho obnove, bol obohatený o renesančné prvky. V rokoch 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski. Počas švédsko-poľskej vojny, v rokoch 1655 – 1661, boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. 

V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. Následne v rokoch 1754 až 1756 hrad kúpil Henrich von Brühl. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. 

Hrad vo vlastníctve viacerých rodov

Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko. V rokoch 1819 – 1880 vlastnila hrad rodina Raiszovi. Tí ho prepustili mestu, ale ani to ho nezvládalo udržiavať, a tak ho predali. Novým majiteľom sa v roku 1883 stal poľský gróf Zamoyski, ktorého rodina ho vlastnila až do roku 1945. Poľský gróf Zamoyski nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase a zriadil tu malé múzeum. 

Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.

Míľniky

  • 1311 prvá písomná zmienka o hrade;
  • 1412 na hrade sa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom II., kedy sa hrad dostal spolu s 13 spišskými mestami do poľského zálohu;
  • 1553 hrad takmer zničil požiar;
  • 1555 došlo k obnove hradu, bol obohatený o renesančné prvky;
  • 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski;
  • 1655 – 1661 počas švédsko-poľskej vojny boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty;
  • 1754 až 1756 hrad kúpil Henrich von Brühl;
  • 1768 z hradu utiekol známy dobrodruh Móric Beňovský, ktorý tam bol väznený;
  • 1772 sa zálohované spišské mestá aj hrad vrátili Uhorsku a význam hradu upadol;
  • 1819 – 1880 hrad vlastnila rodina Raiszovi;
  • 1883 – 1945 novým majiteľom bola rodina poľského grófa Zamoyski;
  • 1930 gróf Zamoyski nechal opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase a zriadil tu malé múzeum;
  • 1966 zásluhou Andreja Čepiššáka bolo na hrade zriadené múzeum;
  • 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum;
  • 1985 sprístupnený skanzen – ľudová architektúra pod hradom;
  • 1991 múzeum preberá rekonštrukčné práce na hrade a činnosť na výstavbe skanzenu;
  • 2003 bola obnovená a sprístupnená hlavná veža;
  • 2012 získava Ľubovnianske múzeum a hrad ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2011.

Skanzen Stará Ľubovňa – súbor stavieb ľudovej architektúry

Skanzen v Starej Ľubovni tvorí súbor stavieb ľudovej architektúry pod hradom. Patrí k najmladším na Slovensku. Sprístupnený bol v roku 1985 a tvorí ho 25 objektov. Návštevníkom približuje život na dedine v minulosti. Pri tvorbe expozície ľudového bývania v jednotlivých obytných domoch sa rešpektoval princíp tradičného bývania, ktorý sa v tejto oblasti zachoval až do polovice 20. storočia. 

Prehliadka skanzenu trvá približne 45 minút. Expozície skanzenu sú nasledovné:

  • Zrubový gréckokatolícky kostolík sv. Michala východného obradu patrí k významným pamiatkam drevenej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku.
  • Zrubové obytné domy aj s hospodárskymi objektami – maštaľ, stodola a sýpka a sezónnymi poľnými obydliami, charakteristické pre región Spiša. 
  • Technické stavby prezentuje kováčska vyhňa z druhej polovice 19. storočia z Torysy, mlyn  s valcovou stolicou z Malého Sulína a dielňa stolára z Piľhovčíka.

Okrem prehliadky expozícií, skanzen ponúka množstvo atrakcií pre najmenších, a preto je obľúbený medzi rodinami s deťmi. Vychutnajte si piknik spolu s rodinou alebo nakŕmte zvieratá, ktoré kedysi žili na gazdovskom dvore. K dispozícii je detský kútik pre najmenších, ktorý majú možnosť vyskúšať si aj drevený kolotoč na ručný pohon. 

Foto z ľubovnianskeho skanzenu

Povesť o vzniku Ľubovnianskeho hradu

Na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa zastali ustatí jazdci, ktorým velil starý šľachtic Ľubovenský. Ten sa rozhodol si oproti mestečku na skalnom brale postaviť hrad. Jeho synovia s pomocníkmi urobili základy budúceho hradu a pomenovali ho po otcovi – Ľubovňa. Miesto, kde chcel Ľubovenský postaviť hrad, patrilo zlej čarodejnici. Preto sa vydal za ňou a požiadal ju o povolenie hrad dokončiť. Tá súhlasila len pod podmienkou, že zapredá svoju dušu. 

Starý Ľubovenský súhlasil, pretože sídlo chcel prenechať svojim synom. Ľubovenský odišiel do neďalekého kláštora, kde sa zo svojho hriechu vyspovedal. Zlá čarodejnica sa o tom dozvedela a rozhodla sa hrad zničiť. Uchopila obrovskú skalu, ale keď sa s ňou priblížila k hradu, zaznel večerný zvon z neďalekého kláštora. Čarodejnica stratila svoju moc a veľký balvan, ktorý možno vidieť pri dedinke Hajtovka dodnes, padol na breh rieky Poprad. Ľubovenský žil na tomto hrade šťastne, ako aj jeho synovia a vnuci. O čarodejnici už nikdy nikto nepočul. 

Doprava

Ľubovniansky hrad sa nachádza kúsok od mesta Stará Ľubovňa, neďaleko mestskej časti Podsadek, za obcou Pasterník. Z hlavnej cesty Popradská, ktorá prechádza Starou Ľubovňou, odbočíte na Zámockú ulicu. 

Mesto Stará Ľubovňa sa nachádza v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom. Mestom prechádza cesta I/68 a I/77. Najbližším mestom je Podolínec, vzdialený 15 km. Poprad je vzdialený 49 km juhozápadne. 

Nachádza sa tu vlaková aj autobusová stanica. Premáva tu MHD. Z Podolínca aj Popradu premáva do Starej Ľubovne priamy autobusový aj vlakový spoj. Z centra mesta prístup trvá cesta na hrad asi polhodinu.

Prešovský kraj ponúka množstvo zaujímavých pamiatok a atrakcií. Spojte návštevu hradu v Starej Ľubovni s relaxačným pobytom v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy a doprajte si dostatok času na preskúmanie všetkého, čo tento krásny kút Slovenska ponúka.

Ako sa dostať ku Ľubovnianskemu hradu z kúpeľov Vyšné Ružbachy

Z kúpeľov Vyšné Ružbachy sa vydajte do Nižných Ružbách, kde sa napojíte na cestu I/77, ktorá vás povedie až do Starej Ľubovne. Hrad je vzdialený asi 15 km od kúpeľov. Z Vyšných Ružbách premáva do Starej Ľubovne aj priamy autobusový spoj. 

Parkovanie

Nachádzajú sa tu 2 spoplatnené záchytné parkoviská. Pri vjazde sa nachádza pracovník, ktorý vyberá vstupné a zároveň vám dá pokyn, kam zaparkovať. Obe parkovacie plochy sú pod skanzenom, takže je potrebné ísť ešte niekoľko metrov k areálu hradu pešo. 

Ak nemáte záujem o návštevu skanzenu, môžete ho obísť a navštíviť len hrad. Parkovisko sa nachádza na konci Zámockej ulice, neďaleko hradu, asi 10 minút chôdze.

Mapa miesta

Turistická trasa

Ľubovniansky hrad a skanzen sú čiastočne bezbariérové. Z centra Starej Ľubovne sa vydajte po červenej značke. Trasa trvá asi pol hodinu. 

Program/Akcie

Návštevníkov počas letnej sezóny čaká množstvo tematických podujatí, akými sú hradné dni, muzikálové vystúpenia, hrané rozprávky, koncerty a iné. Letný program je naozaj bohatý. Môžete vidieť aj množstvo zahraničných umelcov, ktorých na hrad každoročne pozývajú. 

Konajú sa tu šachové, bridžové turnaje, ale aj folklórne slávnosti a pravidelné vystúpenia sokoliarov. Aktuálne informácie o podujatiach nájdete na oficiálnej stránke hradu Ľubovňa, múzea a skanzenu, ktorý uvádzame v sekcii kontakt. 

Postrehy návštevníkov

Krásny hrad. Neďaleko hradu je parkovisko. Nenáročný prístup k bráne hradu. Hrad je rozsiahly. Vstup do hradu je možný aj s výkladom a sprievodcom ale aj bez sprievodcu. Celé zariadenie hradu mapuje jeho históriu, čo sa môžete dozvedieť v jednotlivých miestnostiach hradu. V jednej časti hradu je priestor pre deti, kde majú pustenú rozprávku o Ľubovnianskom hrade, sú tam náučné materiály k tvorbe hradieb a stavby hradu a rôzne iné aktivity pre deti. V hrade sú aj viaceré výstavy. Prehliadka hradu trvá tak cca 1,5 až 2 hodiny.
Zuzana T.

Hrad je z 90% zrekonštruovaný, a neni náročný ani pre menej fyzicky zdatných ľudí. Horšie je to s občerstvením priamo v areáli hradu. Bufet a obsluha je slabý. Iba jeden bufet to je slabé. Občerstviť sa odporúčam na dolnom parkovisku v štýlovom bufete s predajom suvenírov. Výklad o hrade bol na vysokej úrovni, mladý chalan vedel podať príbeh a zaujať návštevníkov. Za mna Perfekt 👍. Kto nechcel čakať na sprievodcu mohol ist aj sám všade je QR code, kde dostanete info priamo do mobilu. Po hrade sa dá pohybovať kade chcete bez obmedzenia.
Peter B.

Otváracie hodiny/Vstupné/Cenník

Ľubovniansky hrad je otvorený od mája do septembra denne. Ostatné mesiace denne, okrem pondelka. 

Vstupné do Ľubovnianskeho hradu spolu so skanzenom sa pohybuje v rozmedzí od 0,01 € – 6,00 €. V cene je prehliadka skanzenu a hradu spolu s výkladom. Prípadne si môžete zakúpiť vstupné osobitne. 

Aktuálny cenník a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke hradu Stará Ľubovňa, ktorý uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Video

Kontakt

Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni:

Ľubovniansky hrad, múzeum a skanzen
Zámocká 22
064 01 Stará Ľubovňa

GPS súradnice: 49.3152244°, 20.6995234°

Mohlo by vás zaujímať

dom mešťana interiér 2 Stará Ľubovňa – mesto, odkiaľ vládli Spišu

Stará Ľubovňa patrila kedysi k významným centrám Spiša.Tešila sa rôznym právam a privilégiám, ktoré umožňovali rozvoj a prosperitu mesta počas storočí. Dnes v Starej Ľubovni, ale i v jej neďalekom okolí, môžeme nájsť množstvo zaujímavých pamiatok a atrakcií.

Zistiť viac
Letecký pohľad na Červený kláštor Múzeum Červený Kláštor v Pieninách

Múzeum Červený Kláštor vás očarí svojou atmosférou, históriou a krásnym prostredím Pieninského národného parku. V 18. storočí tu pôsobil fráter Cyprián, liečiteľ a bylinkár, správca tunajšej lekárne, jednej z najstarších v Európe. Zanechal nám svoje celoživotné dielo – Herbár.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore