Kláštor Veľká Skalka – história, trasa, zaujímavosti…

Kláštor Veľká Skalka patrí k miestam, ktoré vo vás prebudia mystický pokoj a pokoru. Kláštor, jaskyňa či kostolík poskytujú príležitosť zamyslieť sa nad svojím životom, alebo len na chvíľu spomaliť a vychutnať si prítomnosť.

Skalka – výnimočné pútnické miesto

Vznik kláštora na Veľkej Skalke a kostola na Malej Skalke sa viaže k životu a mučeníckej smrti pustovníkov, prvých slovenských svätcov, sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (sv. Beňadik). Patrili k rádu benediktínov, najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe. 

Kláštor Veľká Skalka sa nachádza na návrší Skalky, týčiacej sa nad riekou Váh, medzi obcami Zamarovce a Skalka nad Váhom. Je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Leží v blízkosti náučného chodníka a cyklotrasy, čo z neho robí ideálne miesto na oddych a odpočinok.

Starobylý kláštor Veľká Skalka je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes nachádzame na tomto mieste už len zrúcaniny kláštora, trojposchodovú kaplnku čiastočne vytesanú do skaly a tiež menší jaskynný komplex s najstaršou sprístupnenou jaskyňou na území Slovenska – Benediktovou (Beňadikovou) jaskyňou.

História pútnického miesta Veľká Skalka

História kláštora na Veľkej Skalke siaha až do 12. storočia  a spája sa so životom svätcov Andreja-Svorada a Benedikta, ktorí na tomto mieste pôsobili v 11. storočí. 

V roku 1224 tu bolo nitrianskym biskupom Jakubom založené benediktínske opátstvo. Biskup Jakub sa dobre postaral o hospodársku stránku života kláštora. Daroval mu dediny Uggezd (Újazd), Piecho, všetky polia, čo patrili k hradisku skalanskému (patril tam chotár zamarovský, istebnícky, lesy medzi Dolnou Súčou a Záblatím až po drietomský potok) ako aj polovicu polí hradiska Ľuborča (územie Kľúčového). 

V ranom stredoveku bolo opátstvo významným hospodárskym strediskom Uhorska. Benediktíni tu pôsobili až do roku 1528, kedy bol dobytý Trenčiansky hrad a benediktíni boli odtiaľto odohnaní. Cisárske vojská kláštor obsadili a opevnili.  

Obdobie rozkvetu

V polovici 17. storočia bol kláštor zverený jezuitom a zažil ďalšie obdobie rozkvetu. Jezuiti kláštorný komplex zveľadili, postavili Kalváriu a obnovili aj hospodársky život v okolí. Veľmi dôkladne sa venovali poľnohospodárstvu. V záhradách pestovali najkrajšie druhy ovocia, ktoré bolo vzácne a známe nielen na celom Považí, ale aj za Moravou. 

V roku 1713 vystavali okrem toho pec na sušenie sliviek a iného ovocia. Mali aj škôlku na ovocné stromčeky. Za záhradami sa rozprestierali hory, kde chovali stáda najlepších oviec s veľmi kvalitnou vlnou. Starali sa o rybníky, dokonca vybudovali pivnicu pre ľad. 

V roku 1755 bolo vybudovaných 180 nových kamenných schodov vedúcich od cesty až k bráne kláštora. Posledná veľká rekonštrukcia Skalky bola v roku 1768, kedy sa uskutočnila aj výmena strechy. V roku 1772 vykopali mnísi pred kláštorom studňu. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 začal kláštor opätovne pustnúť. 

Čiastočné úpravy na Veľkej Skalke prebehli v 19. storočí. Väčšie úpravy a stabilizácia objektu sa uskutočnili po r. 2000. V r. 2011 v objekte Veľkej Skalky pribudol prístrešok pre turistov.

Míľniky

• 1224 – nitriansky biskup Jakub založil Benediktínske opátstvo k úcte sv. Benedikta;
• 1241 – rozvoj kláštora prerušil vpád Tatárov;
• 1300 – 1321 doľahla na život tunajšieho ľudu i kláštora tvrdá päsť Matúša Čáka;
• 1321 – 1421 v tomto období žili rehoľníci v ústraní, hlásali slovo božie a konali misie;
• 1421 – začali husitské vojny, ktoré zasiahli aj bohatú Skalku;
• 1528 – dobytie Trenčianskeho hradu generálom Katzianerom, Benediktíni opúšťajú kláštor;
• 1528 – 1541 majetok kláštora bol v rozličných rukách a začína chradnúť;
• 1665 – 1773 kláštor spravujú a zveľaďujú jezuiti;
• 1852 – 1853 čiastočné úpravy na Veľkej Skalke boli prevedené za trenčianskeho farára – opáta Ľudovíta Stáreka;
• 1892 – čiastočné úpravy za skalského farára Pavla Uhrína;
• 1911 – čiastočné úpravy za skalského farára Jána Havera;
• 1914 – čiastočné úpravy za skalského farára Jozefa Púchovského;
• 2011 –  založený neinvestičný fond BEŇADIK (N.F.B) s cieľom zhromažďovať zdroje a vytvárať podmienky pre obnovu a rozvoj najstaršieho pútnického miesta na Slovensku. 

Známe osobnosti

S kláštorom na Veľkej Skalke sa spája meno slávneho Matúša Čáka. Hoci „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák Trenčiansky ako prívrženec Václava v bojoch proti Karolovi Róbertovi zničil veľa kláštorov, benediktínsku Skalku ušetril. Ba naopak, skalskému opátovi Štefanovi bol naklonený. Podľa jednej z povestí je údajne aj pochovaný na tomto mieste.

O legende „Život svätých pustovníkov Svorada-vyznávača a Benedikta-mučeníka“ a ich zázrakoch

Legendu zaznamenal biskup Maurus z polovice 11. storočia, pričom ide o najstaršiu zachovanú legendu o živote našich svätcov. Biskup počas svojho života stretol a spoznal mnícha Svorada a neskôr sa s ním, ale aj s jeho učeníkom Beňadikom, spriatelil. Biskup Maurus sa v legende venuje hlavne sv. Svoradovi a upozorňuje na jeho mučeníctvo, sebazapieranie, ale aj neuveriteľnú pokoru v srdci. 

Keď sa mních Svorad utiahol do pustovníckej samoty na Skalke, na posilnenie svojho duchovného života často zachovával pôst. Počas dní sa svätec modlieval, chodil pracovať do lesa a na polia a okrem toho vzdelával aj bežný ľud. Krátko pred smrťou sa znova utiahol do zoborského kláštora. Po smrti svojho učiteľa žil sv. Beňadik na Skalke ešte ďalšie tri roky. 

V roku 1033 ho napokon prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne peniaze nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili zo skaly do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody neporušené. Pltníci plaviaci sa po Váhu okolo Skalky uctievali sv. Beňadika ako svojho patróna a ochrancu.

V legende sa spomínajú aj zázraky, ktoré sa stali po smrti svätcov

Jedna z nich rozpráva príbeh o znovuvzkriesení zbojníka, ktorého doniesli do jaskyne za účelom pochovania. On sa však zrazu z ničoho nič prebral a vstal. Ostatní členovia družiny sa zľakli a utiekli preč. Zbojník na nich volal, že ho sv. Svorad vzkriesil k životu. Vzkriesený zbojník z jaskyne už neodišiel, ostal tam žiť ako pustovník.

Ďalší zázrak sa stal v Nitre. Obesili tam jedného zločinca, ktorý bol zázračne vyslobodený a následne sám prišiel za opátom Filipom, aby mu porozprával, čo sa mu prihodilo. Odsúdenec sa celý čas modlil a vzýval meno pustovníka Andreja. Pustovník ho vraj celý čas čo visel na šibenici pridržiaval a po poprave ho aj odviazal a pustil domov.

Pár zaujímavostí

Fotogaléria

Doprava

Kláštor Veľká Skalka je veľmi ľahko dostupný, a to:

• Autom: Kláštor leží pri ceste II. triedy z Trenčína do Nemšovej asi 6 km severovýchodne od Trenčína. Pod kláštorom sa nachádza parkovisko a viacero informačných tabúľ pre návštevníkov. 
• Autobusom: do Skalky nad Váhom, zastávka pri Malej Skalke je na znamenie. Kláštor na Veľkej Skalke je od kostola na Malej Skalke vzdialený ešte asi 1 km chôdze ďalej po ľavej strane po ceste 507 alebo lesným náučným chodníkom „Benediktínskymi cestami“ s vyhliadkou do údolia rieky Váh.
• Bicyklom: priamo z neďalekého Trenčína sem vedie cyklochodník smer Nemšová (Vážska cyklomagistrála Strečno – Madunice), ktorá má spoločnú trasu so zelenou cyklotrasou Trenčiansky hrad – Trenčín železničná stanica – Skalka – Nemšová.
• Peši: cca 1,5 hod z vlakovej stanice v Trenčíne alebo od Kostola na Malej Skalke 1 km po lesnom náučnom chodníku alebo ceste 507.
• Raftom z Dubnice nad Váhom.

Skalka pri Trenčíne – Kúpele Trenčianske Teplice, cca 17 km

Z Trenčianskych Teplíc sa po ceste 516 a 507, za necelých 30 minút dostanete až k pútnickému miestu Skalka. 

Ak spojíte návštevu kláštora aj s prehliadkou Trenčianskeho hradu, tak po ceste 516, pokračujete po ceste 61 a potom po ceste 507 do Skalky nad Váhom. Táto trasa má asi 21,5 km.

Skalka pri Trenčíne – Kúpele Nimnica, cca 40 km

Z Kúpeľov Nimnica sa do Skalky nad Váhom dostanete po ceste E50/E75, z ktorej odbočíte V Nemšovej na cestu III/507. Pri ideálnej premávke vám cesta potrvá okolo 45 minút.

Využitie hromadnej dopravy je časovo náročnejšie. Nie je to nemožné, ale obrňte sa potrebnou dávkou trpezlivosti. Časová náročnosť sa pohybuje od 1,5 až k 3,00 hodinám a počítajte s niekoľkými prestupmi (väčšinou v Púchove a Trenčíne).

Parkovanie

• Parkovisko pri kostole na Malej Skalke – kapacita cca 20 automobilov.
• Parkovisko pri kláštore na Veľkej Skalke – kapacita cca 15 automobilov.

Trasa

Kláštor Veľká Skalka je súčasťou náučného chodníka Malá a Veľká Skalka otvoreného v roku 2013. Východiskom je Malá Skalka. Odtiaľ pokračujete asi 1 km po náučnom chodníku až ku kláštoru Veľká Skalka. Trasa je nenáročná a obojsmerná – spiatočná cesta na Malú Skalku vedie popri Váhu. 

Celková dĺžka trasy je asi 2,2 km, prevýšenie 128 m. Po ceste možnosť opekania. Vhodná pre deti aj seniorov. 

Pre vozičkárov je dostupný len kostol na Malej Skalke. 

Mapa miesta

Program/Akcie

Keďže je to predovšetkým pútnické miesto, každoročne okolo 17. júla sa tu koná púť pri príležitosti sviatku sv. Svorada a sv. Benedikta.

V lete sa v areáli kláštora koná Medzinárodné výtvarno−literárne sympózium ORA ET ARS, ktoré využíva jedinečnú atmosféru miesta na inšpiráciu umelcov.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník

Vstupné je dobrovoľné. Podporiť túto národnú kultúrnu pamiatku možno aj kúpou drobných spomienkových predmetov. 

K dispozícii je aj sprievodcovská služba. Podrobnejšie informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke Pútnického miesta Skalka pri Trenčíne, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Otváracie hodiny

Kláštor Veľká Skalka býva prístupný verejnosti počas hlavnej turistickej sezóny od júna do septembra denne okrem pondelka. 

Aktuálne otváracie hodiny nájdete na oficiálnej webovej stránke Pútnického miesta Skalka, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Video

Mohlo by vás zaujímať