Horehronské múzeum v Brezne

Horehronské múzeum v Brezne je múzeum, ktoré približuje návštevníkom históriu mesta Brezno, ale i celého regiónu. Múzeum je rozčlenené na niekoľko tematických expozícií. Ak vás zaujíma história regiónu, či tradičné ľudové remeslá, nevynechajte príležitosť navštíviť toto múzeum.

Historická budova radnice na námestí, kde sídli etnografická expozícia

Horehronské múzeum dokumentuje históriu mesta Brezno

Zbierkový fond Horehronského múzea predstavuje históriu okolia Brezna a celého regiónu. Zaoberá sa prevažne dokumentáciou života obyvateľov regiónu horného Pohronia a históriou mesta Brezno. Návštevníci múzea si môžu prezrieť národopisnú zbierku, ktorá je zameraná na život obyvateľov či tradičné remeslá. V historickej expozícii sa nachádzajú exponáty spojené s históriou mesta Brezno. Zaujímavou expozíciou je aj takzvaná literárna expozícia, ktorá sa nachádza v evanjelickej fare. 

Horehronské múzeum v Brezne sídli v budove historickej mestskej renesančnej radnice na Námestí generála M. R. Štefánika. Pôvodne vzniklo v roku 1960 ako vlastivedné múzeum. V roku 1965 nadobudlo štatút regionálneho múzea. V roku 2002 sa stal novým zriaďovateľom múzea Banskobystrický samosprávny kraj.

Národopisná expozícia – Život a kultúra ľudu na Horehroní  

V národopisnej expozícii Horehronského múzea s názvom Život a kultúra ľudu, môžeme nahliadnuť do obrazu tradičnej materiálnej kultúry obyvateľov Horehronia. Exponáty približujú návštevníkom ľudový odev, tradičnú výrobu textilu, remeslo, ale i ľudovú architektúru.

V roku 2007 prešla expozícia obnovou. Pribudol tematický celok exponátov, ktoré sa venujú vybraným remeslám z Brezna – farbiarstvu, krajčírstvu, debnárstvu, kožušníctvu, tkáčstvu, výrobe likérov a sódovej vody. 

Najpočetnejšiu časť, z takmer 15 000 predmetov, etnologickej zbierky patrí odevu. V zbierkach sa nachádzajú rôzne odevy, obradné textílie, bytové a hospodárske textílie, ale i súčasti odevov.

Nachádza sa tu aj pomerne rozsiahla zbierka nástrojov, ktoré sa využívali pri spracovaní a výrobe textilu. Zaujímavá je zbierka pastierskeho a salašníckeho náradia, medzi ktoré patria črpáky, formy na syr, ľudové hudobné nástroje či súčasti odevu pastierov. 

Krása liatiny a smaltu

Súčasťou expozície je aj výstava Krása liatiny a smaltu. Výstava prezentuje produkciu železiarskych závodov v Hronci z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Ide najmä o rôzne dekoračné a úžitkové predmety z liatiny a smaltu. Môžete tu nájsť napríklad liatinové náhrobky, kríže, nápisové tabule či náhrobné plastiky.

Historická expozícia – Brezno v premenách času 

Historická expozícia múzea sa venuje dejinám mesta Brezno od jeho založenia ako i dôležitým breznianskym osobnostiam. Zbierkové predmety pochádzajú z rôznych oblastí, a to histórie, archeológie, histórie hudobného, výtvarného a literárneho umenia, numizmatiky, fotografií a písomností. 

Súčasťou zbierkového fondu je aj obrazáreň. Diela predstavujú portréty mešťanostov, národných buditeľov a literátov, diela profesionálnych, ale i amatérskych umelcov. Medzi významné diela patrí napríklad gotická Madona s Ježiškom od neznámeho majstra z 15. storočia, ktorá bola súčasťou interiéru rímskokatolíckeho kostola v Osrblí či fragmenty barokového ikonostasu a svietnika z 2. pol. 18. storočia, pochádzajúce zo zaniknutého gréckokatolíckeho kostola v Šumiaci. 

Literárna expozícia – Literárne Brezno 

Expozícia uzrela svetlo sveta vďaka spolupráci MO Matice slovenskej v Brezne ai Horehronského múzea. Nachádza sa v zrenovovaných priestoroch starej sypárne na evanjelickej fare. Expozícia je rozdelená do troch častí. Návštevníkom približuje históriu literárneho života so zameraním na dielo autorov, ktorí sa buď v Brezne narodili alebo tu žili, život a dielo Martina Rázusa, či literárne osobnosti od polovice 17. storočia až po súčasnosť. Expozícia je prezentovaná formou panelov a zbierkových predmetov. 

Roľnícko-remeselnícka usadlosť farbiara modrotlače

Pod správu Horehronského múzea patrí aj roľnícko-remeselnícka usadlosť farbiara modrotlače. Usadlosť sa nachádza na Rázusovej ulici č. 20. Najhodnotnejším exponátom je drevená mangľovňa, ktorá je zároveň aj národnou kultúrnou pamiatkou. Mangľovňa je plne funkčná. V minulosti slúžila na žehlenie plátna. 

Fotogaléria

Knižnica Horehronského múzea

Špecializovaná knižnica Horehronského múzea má vo svojom fonde viac ako 10 000 knižných jednotiek, obsahuje hlavne spoločenskovednú literatúru. Knižnica sa nachádza v  meštianskom dome č. 13. Slúži potrebám odborných zamestnancov a tiež verejnosti na prezenčné štúdium a obmedzene i formou výpožičiek. 

Samostatnú časť tvorí historický knižný fond, kde sa nachádza viac ako 500 zväzkov. Najstaršie knihy pochádzajú zo 16. storočia. Diela majú rôzne zameranie, od jazykovedných po prírodovedné až filozofické.  

Foto/Zdroj: Najstaršia kniha v Horehronskom múzeu v Brezne, z roku 1563 / Horehronské múzeum

Najstaršia kniha v Horehronskom múzeu

Známe breznianske osobnosti 

Mesto Brezno bolo v minulosti rodiskom či pôsobiskom viacerých významných osobností, najmä v rámci literárneho prostredia. 

Jozef Dekrét–Matejovie (1774 – 1841)

Významný lesný hospodár. Narodil sa v Čiernom Balogu. Bol priekopníkom moderného lesného hospodárstva ochrany lesov. Svoje štúdiá strávil Dekrét – Matejovie v Brezne. 

Ján Chalupka (1791 – 1871)

Evanjelický kňaz, prozaik a satirik. Ťažisko jeho tvorby spočívalo v dramatických dielach, v ktorých satiristicky poukazval na obraz spoločnosti na maďarizáciu. Ján Chalupka zomrel v Brezne. Po jeho mene je pomenovaný divadelný ochotnícky súbor, gymnázium a celoslovenská prehliadka umeleckej tvorivosti pedagogických pracovníkov – Chalupkovo Brezno. 

Karol Kuzmány (1806 – 1866)

Evanjelický farár, básnik, spisovateľ, novinár a estetik. Jeden z najvýznamnejších Breznianskych rodákov. Bol spoluzakladateľ a prvý podpredseda Matice slovenskej. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život Horehronia. Patril k najvýznamnejším osobnostiam 19. storočia na Slovensku.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (1824 – 1908)

Významný bansko-lesný lekár a spisovateľ. Okrem písania sa venoval aj geológii, mineralógii či botanike. Počas svojho pôsobenia býval v Kremnici, kde doteraz stojí po ňom pomenovaný dom či mestský park. V Brezne strávil niekoľko rokov. Tu ho aj v roku 1855 navštívila česká spisovateľka Božena Němcová. 

Michala Matunák (1866 1932)

Katolícky farár, dekan, historik a archivár. Prvý predseda miestneho odboru Matice slovenskej, ktorý sa po vzniku Československej republiky výrazne podieľal na rozvoji literárneho života v Brezný. V rokoch 1902-1922 pôsobil ako rímskokatolícky kňaz a dekan v Brezne.

Martin Rázus (1888 – 1937)

Evanjelický kňaz a známy spisovateľ. Počas krátkeho pôsobenia v Brezne napísal mnoho z jeho známych prác. Medzi najznámejšie patrí jeho autobiografické dielo Maroško a Maroško študuje. Martin Rázus zároveň čerpal z histórie mesta Brezna. 

Zaujímavosti

  • Mangeľ v správe Horehronského múzea je poslednou pamiatkou svojho druhu na Slovensku prezentovanou „in situ“, čiže na mieste, kde sa nachádzala a používala. Z bezpečnostných dôvodov nie je verejnosti bežne dostupný.
  • Najstaršou knihou knižnice v Horehronskom múzeu je Kniha Jezusa Sýracha, Zrcadlo pobožnosti, cnosti, kázne y počestnosti z roku 1563.
  • Hodnotnou a ojedinelou zbierkou Horehronského múzea je zbierka vlnených káps – cedidiel, používaných tunajšími drevorubačmi a pastiermi v 19. a 20. storočí.

Doprava a trasa

Mesto Brezno je vzdialené od Banskej Bystrice 42 km. Je východiskovým bodom do Nízkych Tatier, Národného parku Muránska planina či Chránenej oblasti Poľany. Breznom prechádza hlavný ťah cesty I/66 od Banskej Bystrice na Poprad, I/72 od Rimavskej Soboty na Liptovský Hrádok a II/529 na Hriňovú. Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala tu križuje trať do Rimavskej Soboty.

Múzeum patrí k dominantám mesta Brezno. Nachádza sa priamo oproti Mestskej veži, vedľa kostola Nanebovzatia Panny Márie, na Námestí generála Štefánika. Z autobusovej a železničnej stanice trvá cesta pešo približne 21 minút. Literárna expozícia sa nachádza hneď za budovou múzea za mestským parkom. 

Ako sa dostať do Horehronského múzea z kúpeľov Brusno

Horehronské múzeum je vzdialené od kúpeľov Brusno 24 km. Časová náročnosť cesty autom je približne 25 minút. Z kúpeľov je potrebné pokračovať do obce a ďalej odbočiť na hlavnom ťahu cesty č. 66 smerom na Brezno. Na svetelnej križovatke na konci mesta odbočíte vľavo na Námestie generála Štefánika.

Parkovanie

Parkovanie je zabezpečené na vyhradených zónach po stranách Námestia generála Štefánika.

Mapa miesta

Program/Akcie

Okrem stálej expozície múzeum pravidelne usporiadúva aj dočasné výstavy. Zároveň podáva odborné lektorské vyučovacie hodiny. Medzi tradičné podujatia patria vianočné a veľkonočné predajné výstavy ľudovoumeleckých výrobkov. 

Pre aktuálne informácie ohľadom podujatí a výstav, navštívte oficiálnu webovú stránku Horehronského múzea, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Postrehy návštevníkov

Milé malé múzeum.. určite sa oplatí navštíviť ak zavítate do Brezna 🙂
V. L.

Oplatí sa tu zastaviť pri návšteve Brezna. Pekné múzeum. Je tam veľa starožitných vecí z dávneho obdobia ako ľudia žili pred tým. Rôzne kroje a drevené nástroje. Jediné mínus, že tam nie je sprievodca, čo by o tých veciach niečo porozprával. Je tam len pani, čo vám ukáže smer prehliadky. Ale inak je tam čo vidieť.
Michal

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Cena vstupného sa pohybuje od 0,50 € až 2,00 €. Horehrosnké múzeum je otvorené každý pracovný deň, okrem pondelka,  a cez víkend v doobedných a poobedných hodinách. Otváracia doba sa môže líšiť vzhľadom na sezónu.

Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendov nájdete na oficiálnej webovej stránke Horehronského múzea, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Video

200-ročná žehlička je zároveň aj najväčšia žehlička na Slovensku
Prehliadka stálej literárnej expozície Horehronského múzea

Kontakt

Horehronské múzeum
Nám. gen M. R. Štefánika 55/47
977 01 Brezno

Horehronské múzeum Brezno – literárna expozícia
Nám. gen. M. R. Štefánika 22
977 01 Brezno

GPS súradnice: 48.806806933°, 19.643792868°

Mohlo by vás zaujímať

Mestský hrad v Banskej Bystrici ako súbor stavieb Mestský hrad v Banskej Bystrici a jeho história

Banská Bystrica leží v srdci stredného Slovenska. Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Ak sa rozhodnete navštíviť Banskú Bystricu, jednoznačne si nenechajte ujsť príležitosť prejsť sa areálom mestského hradu, navštíviť múzeá či ostatné pamiatky mesta.

Zistiť viac
Písací stôl J.G.Tajovského v pamätnej izbe Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove

Malá obec Tajov je známa predovšetkým ako rodisko známeho slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Pri návšteve obce nevynechajte príležitosť pozrieť si jeho rodný dom, zoznámiť sa s históriou obce alebo preskúmať zaujímavý prírodný útvar – Tajovskú kopu, ktorá sa nachádza neďaleko.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore