Etnografické múzeum Martin neúnavne dokumentuje slovanskú históriu

Etnografické múzeum v Martine patrí medzi naše najstaršie múzeá. Viac ako storočie sa neúnavne venuje získavaniu predmetov vlastivedného charakteru. Výsledkom je najkompletnejšia zbierka ľudovej kultúry na Slovensku.

Svadobné doplnky

Nevídaná exkurzia do minulosti našich predkov

Múzeum prezentuje vo svojich stálych expozíciách tisíce exemplárov od čias príchodu Slovanov, cez časy Veľkej Moravy, až po vznik feudálov a uhorského štátu.

Národopisné expozície sa členia na tri samostatné tematické celky:

  • Človek a pôda
  • Človek a materiál
  • Človek a odev

Vďaka dobrej dopravnej dostupnosti je návšteva Etnografického múzea v Martine obľúbeným výletom klientov užívajúcich si liečebný pobyt v Turčianskych Tepliciach.

Človek a pôda

Celá zbierka je zameraná najmä na zamestnania v poľnohospodárstve, keďže tie tvorili v minulosti najvýznamnejšiu súčasť živobytia. Nájdete tu nástroje a náradia, ktoré sa používali pri obrábaní pôdy a pri žatve ako sú motyka, pluh, hrable, kosa a nespočetne veľa iných.

Ďalším zdrojom obživy bol chov úžitkových zvierat a pastierstvo. Salašníctvo zanechalo charakteristické predmety – črpáky, varechy, vybíjané opasky, valašky, zvonce, pastierske biče, ba aj typické hudobné nástroje pastierov.

V tejto časti tiež nájdete veci, ktoré slúžili na výrobu a opravu náradí, prípadne predmetov do domácnosti. Ženy spracovávali rôzne textílie a na to používali krosná, trlice, kolovraty. Všetkým týmto prácam sa venovali počas dlhých zimných mesiacov, kedy ich nesúrila práca na poli.

Človek a materiál

Najdostupnejším a najpoužívanejším materiálom našich predkov bolo drevo. Prekvapí vás, s akou dôvtipnosťou a kumštom sa využívali rôzne spôsoby opracovania. Od samorastov po dlabanie, štiepenie, tesanie, strúhanie, vyrezávanie až točenie na tokárni. Výsledkom boli nielen taniere, korytá, rôzne formy na maslo a oštiepky, ale aj lyžice, sudy, kolovraty a ďalšie, ktoré by nemali ujsť vašej pozornosti.

Ďalším typickým materiálom na spracovanie boli rozmanité rastliny a ohybné kríky. Ľudia si vyrábali rozličné úžitkové predmety z prútia, kukuričného šúpolia, slamy, ale aj trstiny a korienkov. Tkali aj vlastné textílie z vypestovaného ľanu a konope. Dnes môžeme obdivovať ich košíky, koše, tašky aj krosná na tkanie.

Bez hliny by si veru nikto nevedel predstaviť, kde by skladoval svoje zásoby potravín a tiež z čoho by jedol. Táto surovina bola charakteristická pre výrobu riadu. Neskôr sa na našom území rozšírila výroba keramiky známej ako majolika. Aj tieto výrobky šikovných rúk našich predkov sú vystavené v tejto časti výstavy.

Fotogaléria

Človek a odev

Treťou stálou expozíciou Etnografického múzea je prezentácia odevov. Podľa oblečenia sa dal zistiť spoločenský status, vek, bydlisko, dokonca aj profesia jeho nositeľa. Odev sa tiež rozlišoval na pracovný a sviatočný. Pracovný sa svojím vzhľadom prispôsoboval účelu a druhu práce.

Pestrejším bol nesporne sviatočný odev priťahujúci záujem návštevníkov múzea. Tieto ľudové kroje sa líšili podľa regiónov, ktoré si dali záležať na výbere materiálu, ozdobách, pestrosti a farebnosti. Taktiež sa používali rôzne techniky výzdoby, najviac vyšperkované boli svadobné odevy. Aj podľa ozdôb sa dalo usúdiť, na akú príležitosť bolo jednotlivé oblečenie určené.

Zaujímavosti Etnografického múzea

  • V rokoch 1928 – 1932 bola vyhlásená národná zbierka, vďaka ktorej sa podarilo postaviť druhú budovu múzea. Obe budovy múzea boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
  • Múzeum vlastní rozsiahlu zbierku typického salašníckeho hudobného nástroja – fujary, ktorá bola zapísaná do kultúrneho dedičstva UNESCO.

Stručná história Etnografického múzea

Všetko sa začalo v roku 1893 založením Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá mala za cieľ zbierať vlastivedné a prírodovedné predmety z celého Slovenska. Postupne z nich chcela vytvoriť národné múzeum. Dušou celého projektu bol Andrej Kmeť.

Keďže zbierka sa rýchlo rozrastala, najmä vďaka darom, bolo potrebné postaviť novú samostatnú budovu. V roku 1908 sa sprístupnili prvé expozície múzea. Avšak ani tieto priestory časom nestačili, a tak v roku 1933 sa otvorila druhá budova.

V roku 1961 sa múzeum zlúčilo so Slovenským múzeom v Bratislave, so zameraním na etnografické múzeum celonárodného charakteru. Hlavným poslaním sa stala záchrana, dokumentácia, výskum a prezentácia ľudovej kultúry na Slovensku. Postupne múzeum prebralo do svojej správy, prípadne dalo za vznik ďalším múzeám so špecifickým národným zameraním Múzeum slovenskej dediny, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Míľniky

  • v rokoch 1906 – 1907 vznikla prvá budova múzea podľa projektu známeho architekta M. M. Harminca;
  • 1933 – aj druhá budova múzea, postavená podľa Harmincovho projektu, sa sprístupnila;
  • v rokoch 1933 – 1938 patrilo múzeum svojou rozlohou medzi najrozsiahlejšie a najmodernejšie v Európe;
  • v roku 1948 bolo múzeum zoštátnené, dovtedy patrilo Muzeálnej slovenskej spoločnosti;
  • 2004 – múzeum prešlo poslednou zmenou, kedy sa zlúčili dve samostatné pracoviská (Etnografické múzeum a Múzeum Andreja Kmeťa) do jedného, pod názvom Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine.

Doprava

Mesto Martin leží na severe Slovenska v Turčianskej kotline. Je dostupné smerom zo Žiliny (28 km), Banskej Bystrice (61 km) aj Liptovského Mikuláša (66 km) cestnou dopravou, autobusovými aj vlakovými spojmi. Dôležitý medzinárodný  železničný uzol sa nachádza v neďalekých Vrútkach (6 km).

Kúpeľné mesto Turčianske Teplice sa nachádza približne 24 km od mesta Martin. Môžete využiť pravidelnú autobusovú aj vlakovú dopravu medzi oboma mestami.

Ak sa nachádzate už priamo v meste na pešej zóne, pokračujte smerom k Slovenskému komornému divadlu. Tam križuje ulica Andreja Kmeťa – na jednom jej konci je železničná stanica, na druhom konci, na kopci, je budova Etnografického múzea. Neďaleko múzea sa nachádza Národný cintorín.

Parkovanie

Parkovať môžete priamo pred múzeom, poplatok uhradíte cez parkovací automat podľa sadzobníka. Počas víkendov a sviatkov je parkovanie zdarma.

Mapa miesta

Program/Akcie

Etnografické múzeum popri svojich stálych expozíciách organizuje každoročne aj dočasné tematické výstavy s rôznym zameraním.

V múzeu sa môžu žiaci základných a stredných škôl zúčastniť vzdelávacích programov a tvorivých dielní.

Postrehy návštevníkov

Expozície sa nám veľmi páčili, oplatí sa prísť pozrieť. Pekný výhľad na mesto a hory z pred budovy. 3 minútky rovno pešo do centra.
Matus P.

Pekné exponáty slovenskej kultúry, kroje, umenie, príjemný personál… 😉
Dominik M.

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Vstupné sa pohybuje v rozmedzí od 1,00 € do 3,00 €. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup do múzea zdarma, v pondelok je múzeum zatvorené.

Zakúpiť si môžete aj zvýhodnené rodinné vstupné. Vybrať si môžete vstup len na výstavy, alebo do celej budovy múzea.

Pre aktuálny cenník vstupného a otváracích hodín navštívte oficiálnu webovú stránku Etnografického múzea, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Kontakt

SNM – Etnografické múzeum
Malá hora 2
03680 Martin

GPS súradnice: 49.0640646°, 18.9286647°

Mohlo by vás zaujímať

Detail výzdoby drevenív v Čičmanoch Čičmany

Rázovitá slovenská obec Čičmany, ktorá leží uprostred krásnej fatranskej prírody, privíta ročne množstvo turistov. Lákadlom sú najmä tradičné ľudové prejavy – čičmiansky folklór, architektúra a čičmiansky vzor. Spoznajte s nami históriu a tradičný život v Čičmanoch.

Zistiť viac
Plastika v kaplnke - Ježiš sa stretáva s matkou Kalvária Kláštor pod Znievom

Z hustého borovicového porastu na pahorku vyčnieva útla veža kostola. Ak sa vyberiete smerom k nemu, narazíte na krížovú cestu lemovanú kaplnkami a kalváriu, ktorá sa v čase vzniku čnela široko ďaleko v okolí na trávnatom kopci nad obcou Kláštor pod Znievom.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore