Banícky dom Vyšná Boca

Ak vás zaujíma banícka minulosť regiónu Liptov, zamierte do tradičného Baníckeho domu vo Vyšnej Boci. Banícky dom Vyšná Boca je v súčasnosti jednou z expozícií Liptovského múzea, ktoré prezentuje verejnosti banícku minulosť tejto obce.

Banícka minulosť Vyšnej Boce ožíva v Baníckom dome

Expozíciu tradičného spôsobu života a bývania baníckej rodiny v dome s originálnym pôvodným vybavením môžete nájsť v malebnej liptovskej obci Vyšná Boca, v okrese Liptovský Mikuláš. 

Banícky dom je jednou z vysunutých expozícií Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku (ktoré je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku). V súčasnosti patrí Banícky dom k Národným kultúrnym pamiatkam. Slávnu banícku minulosť Vyšnej Boce dokladajú aj mnohé banícke domy, ktoré sú dnes premenené na chalupy.

Čo na vás čaká v expozícii Liptovského múzea?

Banícky dom má päťpriestorovú dispozíciu. Vstupným priestorom je pitvor, ktorý zároveň slúžil v minulosti aj ako kuchyňa. Predná izba bola len príležitostne obývanou miestnosťou. V zadnej izbe, ktorá v minulosti slúžila na spávanie a denný život, je umiestnená expozícia z dejín baníctva v okolí Vyšnej Boce. Okrem toho sú ešte v dome dve komory. 

V hospodárskom objekte, ktorý je súčasťou usadlosti, sa nachádza expozícia chovu dobytka, oviec a lúčneho hospodárenia. To bolo po skončení banskej činnosti jedným z hlavných zamestnaní obyvateľov Vyšnej Boce a jej okolia.

Turistické trasy v obci

Vyšná Boca je spolu s Nižnou Bocou významným turistickým strediskom Nízkych Tatier. Je charakteristická množstvom rekreačných chát a chalúp a vďaka dostupnosti nízkotatranského hrebeňa i vhodným východiskovým miestom horskej turistiky. Priamo na okraji obce sa nachádzajú lyžiarske vleky a trate.

Obcou prechádzajú nasledovné značené chodníky:

  • po žltej značke Starobocianskou dolinou do Bocianskeho sedla (1 506 m n. m.);
  • po zelenej značke z Bocianskeho sedla na hlavný hrebeň do Kumštového sedla alebo na Rovnú hoľu (1 723 m n. m.);
  • po modrej značke do Bacúšskeho sedla (1 319 m n. m.) v hlavnom hrebeni.

Z baníckej histórie Vyšnej Boce

Územie okolo riečky Boca sa objavuje vo viacerých donačných listinách z 13. storočia. Banské privilégium kráľa Ladislava IV. z roku 1285 pre Bohumíra z Liptovského Jána a listina hybianskeho richtára Kristiána z r. 1342 o dolovaní jeho spoluobčanov v Boci na majetku potomkov Bohumíra z Liptovského Jána sa dotýkajú priamo baníctva. Práva a slobody Boce potvrdil v roku 1470 kráľ Matej Korvín, potom v roku 1527 aj Ján Zápoľský.

V druhej polovici 16. storočia sa rozširujú bane v Bockom údolí a sťahujú sa sem baníci a banskí podnikatelia z Banskej Bystrice, Ľubietovej, zo Spiša i Liptova. Baníci, ktorí sa usadili na ľavom brehu Bocianky, teda na majetkoch Svätojánskych, dali základ osady Boce Svätojánskej (dnešná Nižná a Stredná Boca). Prisťahovalci, ktorí sa usadili na pravom brehu Bocianky, teda na pôde kráľovskej, založili Bocu Kráľovskú (dnešná Vyšná Boca). 

Vyšná Boca sa spomína už ako Kráľovské banícke mestečko od roku 1551. V roku 1552 tu sídlil Liptovský banský úrad. V roku 1558 bolo v Boci vyťažených okolo 60 kg zlata. Do konca 16. storočia v oblasti prebiehala valašská kolonizácia, ktorá sa pričinila o rozšírenie chovu oviec a hovädzieho dobytka. 

V 18. storočí nastal úpadok baníctva, začali sa rozvíjať remeslá. V polovici 19. storočia ťažba zlata, železa a antimónu ustúpila poľnohospodárstvu, práci v lesoch a chovu dobytka, ktoré poskytovali obživu miestnemu obyvateľstvu. Banícka minulosť v obci je badateľná v podobe reťazovej zástavby a baníckymi domami s pavlačami. 

Zaujímavosti

  • Banícky dom pre múzejné účely daroval posledný majiteľ Daniel Böhmer.
  • Vyšná Boca sa spomína už ako Kráľovské banícke mestečko od roku 1551, v roku 1773 sa spomína ako výsadné mestečko.

Fotografie

Doprava a parkovanie

Horská obec Vyšná Boca sa nachádza v južnej časti horného Liptova, v hornej časti Bocianskej doliny. Obcou vedie cesta I/72 spájajúca Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica. Do obce premáva autobusová doprava z Liptovského Hrádku.

Ako sa dostať k baníckemu domu vo Vyšnej Boci z kúpeľov

Brusno – 43 km

Z brusnianskych kúpeľov sa vydajte hlavným ťahom po ceste číslo 66 na Brezno, v Podbrezovej odbočiť na cestu číslo 72 smerom na Bystrú a následne pokračovať cez Mýto pod Ďumbierom do Vyšnej Boce. Prejdete cez Čertovicu, ktorá je známa aj ako výborný východiskový bod pre turistiku na dva najznámejšie končiare Nízkych Tatier, a to Chopok a Ďumbier. Cesta autom trvá cca 45 minút.  

Lúčky – 53 km

Kúpele Lúčky a Banícky dom Vyšná Boca sú od seba vzdialené 53,2 km, cesta autom vám zaberie 43 minút. Z Lúčok pokračujte cez Liptovskú Teplú a Ivachnovú na nadjazd diaľnice D1 smerom Poprad. Použite výjazd Liptovský Hrádok/Podbrezová. Z Liptovského Hrádku pokračujete po ceste číslo 18 a následne a 72 až do Vyšnej Boce. 

Cestou vám doporučujeme si urobiť malú zastávku a navštíviť hrad a kaštieľ v Liptovskom Hrádku, či hrádocké Arborétum.

Nový Smokovec – 62 km

Kúpele Nový Smokovec sú od baníckeho domu vzdialené 62,4 km, cesta autom vám zaberie 43 minút. Z kúpeľov pokračujte smerom na Poprad, tu použite nájazd na diaľnicu Žilina. Z D1 zíďte výjazdom Hybe, následne pokračujte cez Malužinú do Vyšnej Boce. 

Vo všetkých prípadoch odporúčame využiť vlastnú dopravu vzhľadom na vzdialenosť a počet prestupov. Parkovanie je možné na vyhradených miestach v obci. 

Mapa miesta

Program/Akcie

V letnom období sú pre návštevníkov Vyšnej Boce pripravované ukážky tradičných foriem transportu sena tzv. “Bocké batohy” a rôzne príležitostné podujatia venované baníckym tradíciám Bocianskej doliny, ktoré boli vytvorené ako súčasť poznávacieho a zážitkového produktu Cesty baníctva Liptovského múzea v Ružomberku.

Postrehy návštevníkov

Vstupné/Cenník/Otváracie hodiny

Vstupné do Baníckeho domu sa pohybuje v rozmedzí od 0,50 € do 1,00 €. Mimo sezóny je možná prehliadka múzea len na objednávku. V priebehu letnej sezóny sa otváracia doba Baníckeho domu môže líšiť v závislosti od pracovných dní a víkendu. 

Aktuálny cenník vstupného a otváracie hodiny počas nájdete na oficiálnej webovej stránke Liptovského múzea, ktorú uvádzame nižšie v sekcii kontakt.

Mohlo by vás zaujímať

Zobraziť komentáre a pridať komentár
Scroll to Top