Kúpele Bratislava – kedysi množstvo slávnych kúpeľov, dnes skôr zaniknuté ruiny

V Bratislave sa v minulosti nachádzalo niekoľko výdatných zdrojov vôd, ktoré podnietili vznik známych kúpeľov na Železnej studienke či mestských kúpeľov Grössling. Hoci väčšina z bratislavských kúpeľov patrí dnes k tým zaniknutým, napríklad rekreačná oblasť Železná studienka dodnes pripomína kúpeľnú históriu mesta. Prečítajte si o histórii obľúbených, no dnes už zaniknutých kúpeľov v Bratislave.

Kúpele Grössling – vstup do kúpeľov zachytený na historickej fotografii

Okolie Bratislavy bolo v minulosti bohaté na kúpele

Slovensko patrí ku krajinám s neobyčajným výskytom minerálnych a termálnych vôd. Prvé kúpeľné centrá začali vznikať v blízkosti prameňov, ktorých liečivú silu využívali ľudia už od nepamäti. Medzi jedny z najstarších kúpeľných centier na západnom Slovensku patria Kúpele Piešťany, ktoré netreba azda nikomu predstavovať.

Vedeli ste však, že okrem kúpeľov v Piešťanoch, sa aj mestá ako Svätý Jur, Pezinok či naše hlavné mesto vtedajší Prešporok, tešili prítomnosti výdatných prameňov, ktoré podnietili vznik obľúbených kúpeľov najmä pre miestne obyvateľstvo?

Bratislavčania mali k dispozícii azda najznámejšie kúpele – kúpele na Železnej studienke, ktoré vznikli vďaka prítomnosti silného a výdatného prameňa v Mlynskej doline. Okrem obľúbenej Železnej studienke sa v meste nachádzali aj mestské kúpele Grössling, Vodoliečebný ústav na Hlbokej ceste či Marienbad.

Zaujímavosťou Bratislavy boli i pobrežné riečne kúpele. Drevená konštrukcia bazéna a budovy stála zakotvená na Dunaji. Voda tu pritekala a zároveň odtekala. Neskôr sa v tejto tradícii pokračovalo, v poslednom desaťročí 19. storočia vznikli ďalšie dva objekty, ktoré kotvili na brehu Dunaja. Na základe problémov so zazimovaním (objekt bolo potrebné odtiahnuť) sa ich éra nadobro skončila.

Železná studienka

Bratislavské kúpele poskytovali obyvateľom mesta Bratislava a priľahlých obcí príjemné miesta na odpočinok. Železná studnička patrila k jedným z takýchto miest, a hoci dnes už neslúži ako kúpeľné centrum, ostala dodnes obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov.

Železná studienka dostala svoje pomenovanie od silného železitého prameňa Železitú horskú vodu objavili začiatkom 19. storočia vydrickí mlynári. V roku 1821 požiadal Johan Tronser, aby mohol prameň využívať na kúpeľné účely a postaviť tu kúpeľný dom. Žiadosti mestský úrad vyhovel. Malé drevené kúpele však získali tak veľkú popularitu, že sa následne rozhodlo o rozšírení kúpeľov.

Kúpele pomenované po kráľovi Ferdinandovi

V roku 1826, dali urobiť rozbor minerálnej vody, ktorá obsahovala okrem uhličitanových solí aj oxid železitý. Potenciál Železnej studničky chceli využiť viacerí. V tom istom roku mestská rada schválila zámer prešporského mešťana a podnikateľa Jozefa Bergamenyho. Hoci s finančnými ťažkosťami sa kúpeľný dom podarilo dokončiť v roku v roku 1828.

Kúpeľný dom dostal pomenovanie podľa vtedy panujúceho kráľa Ferdinanda V. Ferdinandove kúpele. Tvorili ich poschodový dom s doširoka roztiahnutým priečelím a nápadným vchodovým rizalitom, izby pre kúpeľných hosti, kúpeľne, spoločenská miestnosť, kaplnka a reštaurácia so záhradou.

Kúpele Železná studienka, grafika od Johanna Vincenza Reima

Foto/Zdroj: Kúpele Železná studienka, grafika od Johanna Vincenza Reima (1840 – 1860) / webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_1837

Vrchol slávy a postupný úpadok kúpeľov na Železnej studienke

V roku 1844 kúpele zmenili majiteľa, prestavali ich na luxusný hotel s 20 izbami. Následne ešte niekoľkokrát kúpele zmenili majiteľa. Železná studienka sa stala obľúbeným miestom stretávania sa uhorskej šľachty. Okrem kúpeľov mali hostia možnosť prechádzok v lesnom prostredí, príležitosť na rybárčenie či člnkovania na dvoch jazerách, nachádzala sa tu hotelová reštaurácia a samotný hotel slúžil ako miesto pre rozličné spoločenské podujatia.

Postupom času však prestala Železná studienka slúžiť ako kúpele, ale stala sa miestom zábav a slúžila aj ako výletné miesto pre obyvateľov mesta. Stavebná činnosť a úprava potoka narušila zdroje liečivých vôd, ktoré zanikli. Od 60. rokov 20 storočia začal areál chátrať. V roku 1970 opustené a nevyužívané kúpeľné budovy asanovali.

Zaujímavosti

  • Ceny izieb v kúpeľoch na Železnej studienke boli odstupňované na základe počtu okien: veľká izba so štyrmi oknami stála 2 zlaté na deň, stredne veľká izba s dvomi oknami stála 1 zlatý 30 grajciarov na deň, menšia izba s jedným oknom (k dispozícii osem izieb) stála 1 zlatý na deň.
  • Železná studienka bola prvým miestom, kde medzi rokmi 1909 až 1915 premávala trolejbusová doprava.

Železná studienka v súčasnosti

V súčasnosti Železná studienka predstavuje prímestskú rekreačnú lokalitu v Bratislavskom lesnom parku. Rovnako ako v minulosti, aj dnes patrí k najobľúbenejším prírodným lokalitám v okolí Bratislavy.

Z kúpeľov sa však do dnešných dôb nezachovalo nič, na mieste niekdajších preslávených Ferdinandových kúpeľov sa nachádzajú iba stánky s občerstvením.

Foto/Zdroj: Železná studienka v Bratislave v súčasnosti / wikimedia.org, CC, Lure

Železná studienka v Bratislave v súčasnosti

Mestské kúpele Grössling

Mestské kúpele fungovali v Bratislave už od roku 1309. Medzi rokmi 1893 až 1896 Prešporská priemyselná banka nechala v centre Bratislavy postaviť kúpele Grössling. Architekton, ktorý vypracoval projekt kúpeľov, bol Adalbert Swoboda.

V zariadení sa liečilo všetko od bolestí hlavy po črevné problémy. Pri liečbe boli využívané rôzne procedúry a na očistu tela bazény, parné kúpele či masáže. Okrem očistnej mali kúpele aj športovú funkciu a zároveň slúžili ako kultúrne centrum a dôležitý stretávací bod obyvateľov. Komplex postupne prestavovali v roku 1929 a v roku 1942.

Názov kúpeľov Grössling vznikol podľa názvu zaniknutého ramena Dunaja, ktoré malo pomenovanie po hrúzovy škvrnitom. Táto ryba sa volala v nemeckom nárečí Kressling, od čoho bolo odvodené pomenovanie Grössling .

Národná kultúrna pamiatka

Posledný návštevníci prešli bránami kúpeľov v roku 1994. V súčasnosti prebiehajú pokusy o ich opätovnú rekonštrukciu a návrat niekdajšej slávy. Hlavným cieľom projektu, ktorý by mal prinavrátiť kúpeľom zabudnutú slávu, je aj spojenie s kultúrou a rekreáciou.

V porovnaní s takými kúpeľmi ako v Trenčianskych Tepliciach či Piešťanoch, ktoré slúžia hlavne na liečebné účely, by mali kúpele Grössling spĺňať skôr myšlienku návratu ku kultúre ako komerčné využitie.

Rekonštrukcia by mala začať v roku 2023, v roku 2024 by sa už mala dokončiť a skolaudovať knižnica. Koniec rekonštrukcie je očakávaný v roku 2026. Neostáva nič iné len dúfať, že sa projekt a jeho myšlienka naplní a táto národná kultúrna pamiatka sa dočká svojho opätovného využitia.

Kúpele na Hlbokej ceste

Hlboká cesta bola pôvodne súčasťou mestskej colnej línie a mala charakter lesného chodníka, zasekaného do skaly. V roku 1870 sa oblasť rozšírila do súčasnej podoby a mala aj rekreačné využitie. Okrem krajinných úprav tu vznikli rôzne významné historické stavby ako napríklad Kostol Panny Márie Snežnej, Na Kalvárii, Lurdská jaskyňa či sirotinec.

Vodoliečebný ústav Maxa Schlesingera na Hlbokej ceste

Sanatórium Dr. Schlesingera vyrástlo naproti siroticu v roku 1900. Rozsiahly objekt postavili v neskoro eklektickom slohu. Ústav súžil na podávanie rôznych liečebných procedúr, k dispozícii bola aj rozľahlá záhrada, tenisové kurty a oddychový pavilón.

Komplex sanatória s vodoliečbou mal k dispozícii pre hostí spoločenskú halu, čitáreň, herňu a 24 izieb. V súčasnosti nie je budova využívaná na svoje pôvodné účely.

Liečebné sanatórium, Hlboká cesta (1932)

Foto/Zdroj: Liečebné sanatórium, Hlboká cesta (1932) / FB Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch – BratislavaDen.sk

Mariánske kúpele v Bratislave

Na záver spomenieme ešte kúpele Marienbad. Kúpele vznikli vďaka prameňu s malým jazierkom na hornom konci Hlbokej cesty, medzi Horským parkom, Slavínom a pahorkom s Kostolom Panny Márie Snežnej. Miesto dostalo pomenovanie Mariánske kúpele práve podľa blízkej mariánskej svätyni.

Hoci miestne kúpele nedosiahli taký význam ako napríklad Mariánské Lázně v Čechách, Bratislavčanom slúžili ako vyhľadávané miesto oddychu. Pri liečbe skôr pomáhal svieži a čerstvý vzduch ako voda. V roku 1842 sa kúpele spomínali v dobovej tlači ako „zábavné zariadenie s tancom a hudbou“. V druhej polovici 19. storočia tu stál pomerne veľký kúpeľný dom.

Neskôr sa však vo vode nenašla prítomnosť liečivých zložiek a samotný prameň sa vytratil, čo znamenalo ukončenie využívania miesta na očistné kúpele. Kúpeľnú budova neskôr prestavali na letohrádok.

Mariánske kúpele v Bratislave na grafike z roku 1835 – 1850

Foto/Zdroj: Mariánske kúpele v Bratislave na grafike z roku 1835 – 1850 / webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_1753

Informácie o Mariánskych kúpeľoch sa nachádzajú aj vo herbárových zbierkach dvoch slovenských inštitúcií.

Kam za liečivou vodou v okolí Bratislavy?

Dnes už v Bratislave žiaľ žiadne kúpele nenájdete. Ak hľadáte oddych alebo si želáte zrelaxovať, k dispozícii je pre vás mnoho menších wellness hotelov, ktoré ponúkajú široké množstvo rôznych procedúr. Spomenúť by sme mohli napríklad Hotel RAJ zdravia, ktorý sa ako jediný na Slovensku špecializuje na ajurvédsku medicínu

Ak však hľadáte skutočnú liečivú vodu, musíte cestovať trochu ďalej. Najbližšie kúpele od Bratislavy sú známe piešťanské kúpele, Kúpele Smrdáky či kúpele v Trenčianskych Tepliciach. Liečivú vodu nájdete aj v obľúbenom Wellness hoteli Patince, ktorý je výbornou voľbou pre rodiny s deťmi, vďaka množstvu bazénov a vodných atrakcií.

Mapa miesta

GPS súradnice

Približné súradnice dnes už zaniknutých kúpeľov:

Železná studienka: 48.1901976°, 17.0820533°
Mestské kúpele Grössling: 48.1411144°, 17.1120048°
Kúpele na Hlbokej ceste: 48.1552056°, 17.1036413°
Mariánske kúpele: 48.1573803°, 17.0973773°

Mohlo by vás zaujímať

Sírové termálne kúpele sú obľúbenou liečebnou procedúrou v kúpeľoch Spoznajte kúpele na Slovensku a ich naj

Slovensko patrí ku krajinám, ktoré oplývajú prírodným bohatstvom liečivých vôd. Vydajte sa s nami do histórie kúpeľníctva a spoznajte tie najstaršie, najmladšie, najnavštevovanejšie či zaniknuté aj úplne zabudnuté slovenské kúpele.

Zistiť viac
Kúpeľný dom Irma Kúpele Irma a hotel Thermia Palace v Piešťanoch

Za jeden zo symbolov piešťanských kúpeľov môžeme považovať hotel Thermia Palace a kúpeľný dom Irma. Spoznajte s nami históriu a jedinečnú architektúru stavieb, ktoré sú právom považované za vrcholné diela secesie na Slovensku.

Zistiť viac
Zobraziť komentáre a pridať komentár
Návrat hore